Ako pomáhať vdovám v ich trápení

JEDNÝM z najznámejších príbehov o vdovách je biblická správa o Rút a jej svokre Noeme. Obe boli vdovami. Ale Noema nestratila iba manžela, ale aj dvoch synov, z ktorých jeden bol manžel Rút. Ich situácia bola naozaj tragická, lebo žili v spoločnosti zaoberajúcou sa poľnohospodárstvom, ktorá bola vo veľkej miere závislá od mužov. — Rút 1:1–5, 20, 21.

Noema však mala vynikajúcu priateľku a utešiteľku, nevestu Rút, ktorá ju odmietla opustiť. Časom sa ukázalo, že Rút je „pre [Noemu] lepšia než sedem synov“, a to nielen pre jej hlbokú lásku k Noeme, ale aj pre jej lásku k Bohu. (Rút 4:15) Keď Noema odporúčala Rút, aby sa vrátila k svojej moábskej rodine a priateľom, Rút jej odpovedala jedným z najdojímavejších vyjadrení lojálnosti, aké boli kedy zaznamenané: „Kam ideš ty, pôjdem i ja, a kde stráviš noc ty, tam ju strávim ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. Kde zomrieš ty, tam zomriem  i ja, a tam budem aj pochovaná. Kiež mi Jehova tak urobí a k tomu pridá, keby mňa a teba malo odlúčiť niečo iné než smrť.“ — Rút 1:16, 17.

Postoj Rút neunikol pozornosti Jehovu Boha. Malú domácnosť Noemy a Rút požehnal a Rút sa napokon vydala za Izraelitu Boáza. O ich dieťa, ktoré sa stalo predkom Ježiša Krista, sa Noema starala, akoby bolo jej vlastné. Na tomto príbehu vidno, ako si Jehova cení vdovy, ktoré sa k nemu približujú a dôverujú mu. Okrem toho, Biblia nám hovorí, že Boh si váži ľudí, ktorí s láskou pomáhajú vdovám v ich trápení. Ako teda môžeme my dnes podporovať vdovy, ktoré máme medzi sebou? — Rút 4:13, 16–22; Žalm 68:5.

Byť konkrétny, ale nenatískať sa

Keď vdove ponúkate pomoc, je dobre hovoriť jasne a konkrétne, ale nie neodbytne. Vyhnite sa neurčitým vyjadreniam, ako: „Daj mi vedieť, keby si niečo potrebovala.“ Mohlo by to byť to isté, ako povedať človeku, ktorému je zima a je hladný: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a dobre sa najedzte“, ale potom nijako nepomôcť. (Jakub 2:16) Mnohí ľudia nepožiadajú o pomoc, keď niečo potrebujú; miesto toho mlčky trpia. Pri poskytovaní pomoci takým ľuďom je potrebná rozlišovacia schopnosť, vnímavosť na ich potreby. Na druhej strane príliš veľká iniciatíva — v podstate prevzatie kontroly nad životom vdovy — môže viesť k zraneným citom či ku konfliktu. Preto Biblia zdôrazňuje, že v tom, ako zaobchádzame s inými, je potrebná vyrovnanosť. Povzbudzuje nás, aby sme sa nesebecky zaujímali o ľudí, a zároveň nám pripomína, aby sme neboli všeteční. — Filipanom 2:4; 1. Petra 4:15.

Rút zaujala k Noeme takýto vyrovnaný postoj. Svojej svokry sa lojálne pridŕžala, ale nevyvíjala na ňu nátlak ani nad ňou nepanovala. Citlivo sa ujímala iniciatívy, napríklad tak, že pre Noemu a pre seba obstarávala jedlo, ale poslúchala tiež Noemine pokyny. — Rút 2:2, 22, 23; 3:1–6.

Samozrejme, potreby jednotlivých ľudí sa môžu veľmi líšiť. Sandra, o ktorej už bola zmienka, hovorí: „Keď som bola v tiesni, mala som, čo som potrebovala — zhromaždili sa okolo mňa drahí, milujúci priatelia.“ Elaine, o ktorej už bola tiež zmienka, zas potrebovala byť sama. Byť nápomocný preto znamená prejavovať vnímavosť a byť vyrovnaný v tom, že rešpektujeme súkromie druhého človeka a že sme k dispozícii, keď je potrebná pomoc.

Podpora zo strany rodiny

Vrúcni, milujúci členovia rodiny, keď takých vdova má, môžu veľa urobiť, aby nadobudla dôveru, že sa so svojím stavom dokáže vyrovnať. I keď niektorí členovia rodiny budú azda môcť poskytnúť väčšiu pomoc ako iní, prispieť môžu všetci. „Ak má však nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“ — 1. Timotejovi 5:4.

V mnohých prípadoch bude možno potrebná finančná podpora, čiže „náhrada“. Niektoré vdovy majú dostatok prostriedkov, aby sa mohli postarať o svoje potreby, a ďalšie  spĺňajú podmienky na podporu od štátu, ktorá je v niektorých krajinách dostupná. Ale keď sú vdovy v núdzi, členovia rodiny by mali pomôcť. Ak vdova nemá blízkych príbuzných, ktorí by mohli takúto podporu poskytnúť, alebo títo príbuzní nemôžu pomôcť, Písma povzbudzujú spoluveriacich, aby jej pomohli: „Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení.“ — Jakub 1:27.

Tí, ktorí konajú podľa týchto biblických zásad, si skutočne ‚ctia vdovy‘. (1. Timotejovi 5:3) Ctiť si nejakého človeka znamená prejavovať mu úctu. Ľudia, ktorým je preukazovaná úcta, cítia, že si ich druhí vážia, cenia a zachovávajú ich dôstojnosť. Nemajú pocit, že im druhí pomáhajú len z povinnosti. Hoci Rút bola sama nejaký čas vdovou, skutočne si Noemu ctila tým, že sa ochotne a s láskou starala o uspokojovanie jej telesných a citových potrieb. Pre svoj postoj si Rút rýchlo získala znamenitú povesť, a jej budúci manžel jej preto povedal: „Každý v meste môjho ľudu vie, že si znamenitá žena.“ ​(Rút 3:11, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Zároveň Noemina láska k Bohu, skromná povaha a hlboká vďačnosť za úsilie, ktoré pre ňu Rút vynakladala, nepochybne prispeli k tomu, že pre Rút bolo príjemné pomáhať jej. Noema je skutočne znamenitým príkladom pre dnešné vdovy!

Priblížte sa k Bohu

Je pochopiteľné, že členovia rodiny a priatelia nemôžu zaplniť prázdne miesto, ktoré vzniklo smrťou manžela. Preto je dôležité, aby sa smútiaci človek zvlášť približoval k ‚Otcovi nežného milosrdenstva a Bohu každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení‘. (2. Korinťanom 1:3, 4) Zamyslite sa nad Annou, zbožnou vdovou, ktorá mala v čase, keď sa narodil Ježiš, 84 rokov.

Keď Anne iba po sedemročnom manželstve zomrel manžel, hľadala útechu u Jehovu. „Nikdy nechýbala v chráme a preukazovala svätú službu v noci a vo dne s pôstmi a pokornými prosbami.“ ​(Lukáš 2:36, 37) Zareagoval Jehova na Anninu zbožnú oddanosť? Áno! Svoju lásku jej dal najavo veľmi neobyčajným spôsobom, totiž tak, že jej umožnil vidieť dieťa, z ktorého mal vyrásť Záchranca sveta. To Annu veľmi nadchlo a utešilo. Je zrejmé, že zažila to, čo hovorí Žalm 37:4: „Maj tiež najväčšie potešenie v Jehovovi, a on ti dá, čo si žiada tvoje srdce.“

Boh pôsobí prostredníctvom spolukresťanov

Elaine hovorí: „Dlho po Davidovej smrti som cítila bolesť, akoby mi niekto otáčal nožom v dolnej časti hrudníka. Myslela som si, že mám ťažkosti s trávením. Jedného dňa sa to tak zhoršilo, že som si myslela, že budem musieť ísť k lekárovi. Jedna vnímavá duchovná sestra a priateľka mi povedala, že jedným z činiteľov by mohol byť môj smútok, a povzbudila ma, aby som prosila Jehovu o pomoc a útechu. Jej radu som ihneď poslúchla a v duchu som vyslovila vrúcnu modlitbu, v ktorej som Jehovu poprosila, aby mi bol v mojom smútku útechou. A on ma naozaj utešil!“ Elaine sa začala cítiť lepšie a krátko nato sa jej telesná bolesť utíšila.

Smútiacich vdov sa môžu láskavo ujať najmä zboroví starší. Keď ich budú pravidelne, taktne a s vnímavosťou duchovne podporovať a utešovať, môžu im pomôcť zostať pri Jehovovi aj napriek trápeniu. Keď je to potrebné, starší môžu zorganizovať aj hmotnú podporu. Takíto súcitní a vnímaví starší sa skutočne stávajú ‚úkrytom pred vetrom‘. — Izaiáš 32:2; Skutky 6:1–3.

Trvalá útecha od nového Kráľa zeme

Ten, ktorého s radosťou uvidela zostarnutá Anna približne pred dvetisíc rokmi, sa teraz stal mesiášskym Kráľom Božieho nebeského  Kráľovstva. Táto vláda čoskoro odstráni všetky príčiny žiaľu vrátane smrti. V Zjavení 21:3, 4 sa o tom píše: „Hľa, Boží stan je s ľudstvom... A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ Všimli ste si, že táto pasáž hovorí o „ľudstve“? Áno, ľudia budú oslobodení od smrti a od všetkého smútku a kriku, ktoré smrť prináša.

Ale sú tu aj ďalšie dobré správy! Biblia sľubuje aj vzkriesenie mŕtvych. „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho [Ježišov] hlas a vyjdú.“ ​(Ján 5:28, 29) Rovnako ako Lazar, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych, aj oni vyjdú ako ľudia, nie ako duchovní tvorovia. (Ján 11:43, 44) Tí, ktorí budú potom ‚konať dobro‘, budú privedení k ľudskej dokonalosti a osobne zažijú Jehovovu otcovskú starostlivosť, keď ‚otvorí svoju ruku a uspokojí túžbu všetkého živého‘. — Žalm 145:16.

Pre ľudí, ktorí stratili milovaného človeka a ktorí tejto spoľahlivej nádeji uveria, bude táto nádej veľkou útechou. (1. Tesaloničanom 4:13) Ak ste vdovou, rozhodne sa „ustavične... modlite“ o útechu a pomoc, ktorú denne potrebujete, aby ste dokázali znášať rôznu záťaž. (1. Tesaloničanom 5:17; 1. Petra 5:7) A každý deň venujte čas čítaniu Božieho Slova, aby vás mohli utešovať Božie myšlienky. Ak to budete robiť, sama zažijete, ako vám Jehova pomôže nájsť pokoj napriek všetkým tým trápeniam a ťažkostiam, ktoré ako vdova máte.

[Zvýraznený text na strane 5]

Byť nápomocný znamená byť vyrovnaný v tom, že rešpektujeme súkromie druhého človeka a že sme k dispozícii, keď treba

[Obrázok na strane 7]

Boh požehnal zostarnutú vdovu Annu