Ako vdovstvo vplývalo na dve ženy

SANDRA je vdova, ktorá žije v Austrálii. Keď jej pred niekoľkými rokmi zomrel manžel, bola z toho v prvej chvíli úplne šokovaná. „Zdrvilo ma, keď som si uvedomila, že som náhle stratila manžela a najlepšieho priateľa. Naozaj si nepamätám, ako som sa dostala z nemocnice domov ani čo som robila po zvyšok toho dňa. V priebehu niekoľkých týždňov sa moje obavy zmenili na neustálu fyzickú bolesť.“

Sandra má staršiu priateľku Elaine, ktorá je vdovou už asi šesť rokov. Elaine opatrovala svojho manžela Davida šesť mesiacov, až kým nezomrel na rakovinu. Jej smútok bol taký intenzívny, že krátko po manželovej smrti dočasne stratila zrak. O dva roky na verejnosti odpadla. Jej lekár nenašiel známky žiadnej telesnej choroby. Zistil však, že Elaine svoj smútok potláča, a preto jej odporučil, aby šla domov a veľmi sa usilovala plakať. „Trvalo to dosť dlho, kým som sa so smútkom vyrovnala,“ priznáva Elaine a dodáva, že keď sa cítila osamelá, ‚mala vo zvyku ísť do spálne a zaboriť si hlavu do Davidovho oblečenia‘.

Áno, smrť milovaného manželského partnera môže vyvolať rôzne reakcie, lebo vdovstvo rozhodne nie je len životom bez manžela. Napríklad Sandra mala nejaký čas pocit straty vlastnej identity. Podobne ako mnoho ďalších nedávno ovdovených žien, aj ona sa cítila zraniteľná a neistá. Spomína: „Bola som zvyknutá nechávať konečné rozhodnutia na manžela a náhle som na tieto rozhodnutia zostala sama. Nemohla som dobre spávať. Bola som veľmi unavená. Nevedela som, čo mám robiť.“

To, čo zažila Sandra a Elaine, sa na celom svete opakuje denne. Choroby, nehody, vojny, etnické čistky a násilie všeobecne prispievajú k zvyšovaniu počtu vdov. * Mnohé z týchto žien mlčky trpia a nevedia, čo majú robiť. Čo môžu urobiť priatelia a príbuzní, aby im pomohli prispôsobiť sa vdovstvu? Nasledujúci článok obsahuje niekoľko návrhov, ktoré môžu byť užitočné.

[Poznámka pod čiarou]