Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Biblia v jednom zväzku

Biblia v jednom zväzku

Biblia v jednom zväzku

RANÍ kresťania v snahe robiť odpisy Biblie boli medzi prvými, kto používal kódex — knihu, nie zvitok. Nezačali však hneď zhotovovať jeden zväzok, ktorý by obsahoval všetky knihy Biblie. Dôležitý krok k rozsiahlej výrobe jednozväzkových Biblií urobil v šiestom storočí Flavius Kassiodorus.

Flavius Magnus Aurelius Kassiodorus sa narodil okolo roku 485–490 n. l. v bohatej rodine v Kalábrii v južnom cípe dnešného Talianska. Žil v búrlivom období talianskych dejín, keď polostrov okupovali najskôr Góti a potom Byzantínci. Keď mal asi 60 alebo 70 rokov, založil neďaleko svojho domova v Squillace v Kalábrii kláštor a knižnicu Vivarium.

Svedomitý vydavateľ Biblie

Jedným z Kassiodorových hlavných záujmov bolo rozšírenie Biblie. „Podľa Kassiodorovho názoru,“ píše historik Peter Brown, „sa mala celá latinská literatúra zapojiť do rozširovania Písma. Všetky pomôcky, ktoré sa predtým používali na štúdium a odpisovanie klasických textov, mali sa použiť na pochopenie Písma a na jeho uvážlivé odpisovanie. Podobne ako v novosformulovanom planetárnom systéme, aj latinská kultúra sa ako celok mala točiť po obežnej dráhe okolo obrovského slnka — okolo Božieho Slova.“

Kassiodorus zhromaždil do Vivaria prekladateľov a jazykovedcov, aby porovnávaním overili celú Bibliu, a dozeral na jej vyhotovovanie. Túto prácu zveril iba niekoľkým učencom. Tí sa mali vyhnúť unáhleným opravám zdanlivých pisárskych chýb. Ak vznikla nejaká otázka týkajúca sa gramatiky, starovekým biblickým rukopisom sa mala pripisovať väčšia autorita než tomu, čo bolo prijímané v latinčine. Kassiodorus nariadil: „Gramatické zvláštnosti... sa musia zachovať, lebo text, ktorý je známy ako inšpirovaný, nemožno deformovať... Musia sa zachovať biblické spôsoby vyjadrovania, metafory a idiómy, i keby boli podľa noriem latinčiny bizarné, a takisto aj ‚hebrejské‘ formy vlastných mien.“ — The Cambridge History of the Bible.

Codex Grandior

Odpisovači vo Vivariu dostali poverenie zhotoviť najmenej tri vydania Biblie v latinčine. Jedno z nich — deväťzväzkové vydanie — pravdepodobne obsahovalo starý latinský text, preklad, ktorý vznikol koncom druhého storočia. Druhé vydanie obsahovalo latinskú Vulgátu, ktorú Hieronym dokončil niekedy začiatkom piateho storočia. Tretie vydanie, Codex Grandior, čo znamená „väčší kódex“, čerpalo z troch textov Biblie. Posledné dve menované vydania mali všetky knihy Biblie v jednom zväzku.

Zdá sa, že Kassiodorus ako prvý vyrobil jednozväzkové Biblie v latinčine a označil ich názvom pandekty. * Nepochybne chápal, aké praktické je spojiť všetky biblické knihy do jedného zväzku, a tak odstrániť časovo náročný proces vyhľadávania vo viacerých zväzkoch.

Z južnej Itálie na Britské ostrovy

Krátko po Kassiodorovej smrti (pravdepodobne v roku 583 n. l.) sa Codex Grandior vydal na cestu. Predpokladá sa, že v tom čase bola časť knižnice Vivaria presťahovaná do lateránskej knižnice v Ríme. V roku 678 anglosaský opát Ceolfrith vzal tento kódex so sebou pri návrate z pobytu v Ríme na Britské ostrovy. Kódex sa tak dostal do dvojitého kláštora, vo Wearmouthe a v Jarrowe v dnešnej Northumbrii (Anglicko), ktorý Ceolfrith viedol.

Ceolfritha a jeho mníchov, ktorých pravdepodobne upútalo ľahké používanie Kassiodorovej jednozväzkovej Biblie, táto Biblia určite fascinovala. A tak len za niekoľko desaťročí zhotovili tri ďalšie kompletné jednozväzkové Biblie. Jedinou kópiou, ktorá sa z nich zachovala, je obrovský rukopis nazývaný Codex Amiatinus. Má 2060 strán z teľacej kože a každá z nich má rozmery 51 krát 33 centimetrov. S väzbou má hrúbku 25 centimetrov a hmotnosť vyše 34 kilogramov. Je to najstaršia zachovaná kompletná jednozväzková Biblia v latinčine. Významný biblista 19. storočia Fenton J. A. Hort identifikoval tento kódex v roku 1887 a vyjadril sa: „Aj u toho, kto sa na tento zázrak [rukopis] díva v modernej dobe, vzbudzuje dojem hraničiaci s posvätnou úctou.“

Návrat do Itálie

Pôvodný Codex Grandior, ktorého zhotovenie nariadil Kassiodorus, sa stratil. Ale jeho anglosaský nástupca, latinský Codex Amiatinus, sa krátko po dokončení vydal na spiatočnú cestu do Itálie. Ceolfrith sa krátko pred smrťou rozhodol vrátiť do Ríma. Pápežovi Gregorovi II. niesol ako dar jeden zo svojich troch rukopisov latinskej Biblie. Počas cesty v roku 716 Ceolfrith zomrel. Bolo to vo francúzskom Langres. No jeho Bibliu niesla ďalej skupina cestovateľov. Kódex sa neskôr stal súčasťou knižnice v kláštore Monte Amiata v strednej Itálii a podľa neho má aj meno. V roku 1782 bol rukopis presťahovaný do Medicejsko-laurenciánskej knižnice vo Florencii v Itálii, kde je jedným z najcennejších exemplárov.

Ako nás Codex Grandior ovplyvnil? Od Kassiodorových čias sa jednozväzkové Biblie tešili u odpisovačov a tlačiarov stále väčšej obľube. Dodnes je pre ľudí ľahšie listovať v takomto vyhotovení Biblie, a tak mať v živote úžitok z jej moci. — Hebrejom 4:12.

[Poznámka pod čiarou]

^ 9. ods. Zdá sa, že úplné Biblie v gréčtine sa používali už od štvrtého alebo piateho storočia.

[Mapa na strane 29]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Cesta Codexu Grandior

kláštor Vivarium

Rím

Jarrow

Wearmouth

Cesta Codexu Amiatinus

Jarrow

Wearmouth

vrch Amiata

Florencia

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázky na strane 30]

Hore: Codex Amiatinus; vľavo: Portrét Ezdráša v Codexe Amiatinus

[Prameň ilustrácií]

Biblioteca Medicea Laurenziana, Firenze