Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Udrž si radosť v službe Jehovovi

Udrž si radosť v službe Jehovovi

Udrž si radosť v službe Jehovovi

„Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ — FILIPANOM 4:4.

1, 2. Vďaka čomu si jeden brat a jeho rodina dokázali udržať radosť napriek tomu, že prišli o všetko, čo mali?

JAMES, 70-ročný kresťan žijúci v Sierre Leone, celý život usilovne pracoval. Predstav si, akú mal radosť, keď si konečne našetril dostatok peňazí na kúpu skromného štvorizbového domu! Nejaký čas po tom, ako sa doň aj s rodinou nasťahoval, vypukla v tejto krajine občianska vojna a ich dom bol do základov vypálený. Stratili svoj dom, ale nestratili radosť. Prečo?

James a jeho rodina sa nezamerali na to, čo stratili, ale na to, čo im ešte ostalo. James hovorí: „Aj v tom hroznom čase sme usporadúvali zhromaždenia, čítali Bibliu, spolu sme sa modlili a delili sme sa o to málo, čo sme mali, s druhými. Radosť sme si dokázali udržať preto, lebo sme sa zamerali na úžasný vzťah, ktorý máme s Jehovom.“ Vďaka tomu, že títo verní kresťania počítali svoje požehnania, z ktorých najväčším je možnosť mať blízky osobný vzťah s Jehovom, dokázali „vytrvávať v radosti“. (2. Korinťanom 13:11) Prirodzene, nebolo pre nich ľahké vydržať tiesnivé okolnosti. Ale neprestali sa radovať v Jehovovi.

3. Ako si niektorí raní kresťania udržiavali radosť?

Raní kresťania sa stretávali so skúškami, ktoré sú porovnateľné s tým, čo zažil James a jeho rodina. No i tak apoštol Pavol napísal hebrejským kresťanom tieto slová: „S radosťou ste zniesli plienenie svojho majetku.“ Pavol potom povedal, z čoho ich radosť pramenila: „Lebo ste vedeli, že máte lepšie a trvalé vlastníctvo.“ ​(Hebrejom 10:34) Áno, títo kresťania v prvom storočí mali pevnú nádej. S dôverou sa tešili na to, že dostanú niečo, čo nemožno vyplieniť — nevädnúcu „korunu života“ v Božom nebeskom Kráľovstve. (Zjavenie 2:10) Naša nádej, ktorú máme ako kresťania — či už je nebeská, alebo pozemská —, nám dnes môže pomôcť udržať si radosť i za nepriaznivých okolností.

„Plesajte v nádeji“

4, 5. a) Prečo bola Pavlova rada „plesajte v nádeji“ pre Rimanov taká aktuálna? b) Čo by mohlo spôsobiť, že by kresťan stratil zo zreteľa svoju nádej?

Apoštol Pavol povzbudzoval spoluveriacich v Ríme, aby ‚plesali v nádeji‘ na večný život. (Rimanom 12:12) Pre Rimanov to bola aktuálna rada. Ani nie desať rokov po tom, čo im Pavol písal, sa stali predmetom krutého prenasledovania a niektorí boli na príkaz cisára Nera umučení. V utrpení ich nepochybne podopierala viera, že Boh im dá sľúbenú korunu života. A čo my dnes?

Aj my ako kresťania očakávame, že budeme prenasledovaní. (2. Timotejovi 3:12) Okrem toho si uvedomujeme, že nás všetkých postihuje „čas a nepredvídaná udalosť“. (Kazateľ 9:11) Niekto z našich milovaných môže pri nehode prísť o život. Rodič alebo blízky priateľ môže zomrieť na následky nejakej smrteľnej choroby. Ak v čase takýchto skúšok nezostaneme zameraní na nádej na Kráľovstvo, môžeme sa dostať do duchovného nebezpečenstva. Preto urobíme dobre, ak sa opýtame sami seba: „‚Plesám v nádeji‘? Ako často o nej rozjímam? Je pre mňa prichádzajúci Raj skutočný? Vidím sa v ňom? Očakávam koniec súčasného systému vecí rovnako dychtivo, ako keď som spoznal pravdu?“ Táto posledná otázka si zaslúži vážne zamyslenie. Prečo? Lebo ak sme zdraví, zarábame tak, že môžeme žiť pohodlným životom, a žijeme v tej časti zeme, ktorá viac-menej nie je postihnutá vojnami, nedostatkom potravín alebo prírodnými katastrofami, mohli by sme — prinajmenšom nateraz — stratiť zo zreteľa, že je naliehavo potrebné, aby prišiel Boží nový svet.

6. a) Na čo sa Pavol a Sílas zameriavali, keď znášali súženie? b) Ako nás dnes môže povzbudzovať príklad Pavla a Sílasa?

Pavol Rimanom ďalej radil, aby ‚znášali súženie‘. (Rimanom 12:12) Pavol vedel, čo to je súženie. Raz mal videnie muža, ktorý ho vyzval, aby ‚prešiel do Macedónie‘ a pomohol tamojším ľuďom učiť sa o Jehovovi. (Skutky 16:9) Nato sa Pavol spolu s Lukášom, Sílasom a Timotejom vydali loďou do Európy. Čo čakalo týchto horlivých misionárov? Súženie! Po tom, čo kázali v macedónskom meste Filipi, boli Pavol a Sílas zbičovaní a uvrhnutí do väzenia. Je zrejmé, že niektorí občania Filipi neboli k posolstvu o Kráľovstve iba ľahostajní, ale mu prudko odporovali. Spôsobil tento zvrat udalostí, že títo horliví misionári stratili radosť? Nie. Pavol a Sílas sa po tom, čo ich zbili a uvrhli do väzenia, „okolo polnoci... modlili a spievali Bohu chvály“. (Skutky 16:25, 26) Pochopiteľne, bolesť nespôsobovala Pavlovi a Sílasovi radosť, ale oni sa na ňu nezameriavali. Mysleli na Jehovu a na to, ako ich žehná. Tým, že radostne ‚znášali súženie‘, boli vynikajúcim príkladom pre svojich bratov vo Filipi a na iných miestach.

7. Prečo by sme mali v modlitbách ďakovať?

Pavol napísal: „Vytrvávajte v modlitbe.“ ​(Rimanom 12:12) Modlíš sa, keď zažívaš chvíle úzkosti? O čo sa modlíš? Pravdepodobne sa zmieňuješ o konkrétnom probléme a prosíš Jehovu o pomoc. Ale môžeš zahrnúť aj vyjadrenia vďaky za požehnania, ktoré zažívaš. Keď vzniknú problémy, uvažovanie o tom, ako dobre s nami Jehova zaobchádza, nám pomôže ‚plesať v nádeji‘. Dávid, ktorého život bol plný problémov, napísal: „Sám si urobil mnoho vecí, ó, Jehova, môj Bože, aj svoje podivuhodné diela a svoje myšlienky voči nám; nikto sa ti nemôže prirovnať. Keby sa mi zachcelo o nich rozprávať a hovoriť, je ich viac, ako môžem vypočítať.“ ​(Žalm 40:5) Ak budeme podobne ako Dávid pravidelne rozjímať o požehnaniach, ktoré sme od Jehovu dostali, bude nemožné aby sme nepociťovali radosť.

Udržiavaj si pozitívneho ducha

8. Čo kresťanom pomáha zostať šťastnými, keď sú predmetom prenasledovania?

Ježiš povzbudzoval svojich nasledovníkov, aby si udržiavali pozitívneho ducha, keď sa budú stretávať s rôznymi skúškami. Povedal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne.“ ​(Matúš 5:11) Aké máme dôvody byť šťastnými za takých okolností? To, že sme schopní odolávať odporu, je dôkazom, že máme Jehovovho ducha. Apoštol Peter povedal vtedajším spolukresťanom: „Keď vás hania pre Kristovo meno, ste šťastní, lebo na vás spočíva duch slávy, áno, Boží duch.“ ​(1. Petra 4:13, 14) Jehova nám bude svojím duchom pomáhať tiež vytrvávať a — v dôsledku toho — udržiavať si radosť.

9. Čo niektorým bratom pomohlo nájsť dôvody na radosť, keď boli za svoju vieru vo väzení?

Aj za tých najťažších okolností môžeme nájsť dôvody na radosť. Zistil to i kresťan menom Adolf. Adolf žije v krajine, kde bolo dielo Jehovových svedkov mnoho rokov zakázané. On a niekoľkí spoločníci boli uväznení a odsúdení na dlhoročné väzenie, lebo odmietli zaprieť svoje presvedčenie založené na Biblii. Život vo väzení bol ťažký, ale podobne ako Pavol a Sílas, aj Adolf a jeho spoločníci našli dôvody, prečo ďakovať Bohu. Všimli si, že ich skúsenosť vo väzení im pomohla posilniť si vieru a pestovať si cenné kresťanské vlastnosti, napríklad štedrosť, súcit a bratskú náklonnosť. Keď povedzme niektorý väzeň dostal z domu balík, podelil sa s jeho obsahom so spoluveriacimi, ktorí sa na tieto zásoby navyše pozerali ako na niečo, čo pochádza od Jehovu, prvotného Darcu ‚všetkého dobrého, čo dostaneme, a každého dokonalého daru‘. Také skutky láskavosti priniesli radosť aj darcovi, aj príjemcovi. A tak práve tá skúsenosť, ktorá mala zlomiť ich vieru, ich v skutočnosti duchovne posilnila! — Jakub 1:17; Skutky 20:35.

10, 11. Ako jedna sestra zvládla nemilosrdné vyšetrovanie, po ktorom nasledoval rozsudok na dlhoročné väzenie?

10 Ella, ktorá tiež žije v krajine, kde bolo dielo Kráľovstva dlho zakázané, bola uväznená za to, že sa delila o svoju kresťanskú nádej s inými ľuďmi. Osem mesiacov ju nemilosrdne vypočúvali. Keď ju konečne postavili pred súd, bola odsúdená na desať rokov väzenia vo väznici, kde neboli žiadni ctitelia Jehovu. V tom čase mala Ella iba 24 rokov.

11 Ella sa, samozrejme, netešila, že prvé roky dospelosti strávi vo väzenskej cele. Ale keďže nemohla zmeniť situáciu, rozhodla sa zmeniť svoj postoj. Takže na väzenie sa začala pozerať ako na svoj osobný obvod na vydávanie svedectva. „Bolo tam treba toľko kázať,“ hovorí, „že tie roky prešli veľmi rýchlo.“ Po viac ako piatich rokoch Ellu opäť vypočúvali. Vyšetrovatelia pochopili, že mreže väzenia jej vieru nezničili, a povedali jej: „Nemôžeme vás prepustiť; nezmenili ste sa.“ „Ale ja som sa zmenila!“ povedala na to Ella pevne. „Teraz mám lepší postoj, ako keď som do väzenia prišla, a moja viera je oveľa pevnejšia než kedykoľvek predtým!“ A dodala: „Ak ma nechcete prepustiť, zostanem tu dovtedy, kým Jehova neuzná za vhodné oslobodiť ma.“ Päťapolročné väzenie neobralo Ellu o radosť! Naučila sa byť spokojná za každých okolností. Môžeš sa z jej príkladu niečo naučiť? — Hebrejom 13:5.

12. Čo môže za ťažkých okolností upokojiť myseľ kresťana?

12 Neusudzuj z toho, že Ella má nejaký nezvyčajný dar, ktorý jej pomáha prekonávať takéto náročné situácie. Keď hovorí o období výsluchov, ktoré podstúpila mesiace predtým, ako dostala rozsudok, priznáva: „Pamätám si, že mi drkotali zuby a že som sa cítila ako vyľakaný vrabec.“ Ella však mala silnú vieru v Jehovu. Naučila sa dôverovať mu. (Príslovia 3:5–7) Výsledkom toho bolo, že Boh sa stal pre ňu reálnejší ako predtým. Ella hovorí: „Zakaždým, keď som vošla do vyšetrovacej miestnosti, pocítila som, ako na mňa prichádza pokoj... Čím bola situácia hrozivejšia, tým väčší bol ten pokoj.“ Zdrojom toho pokoja bol Jehova. Apoštol Pavol hovorí: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ — Filipanom 4:6, 7.

13. Čo nás uisťuje o tom, že keď nás stretne súženie, budeme mať silu vydržať?

13 Ella, ktorú už medzitým prepustili, si udržala radosť aj napriek ťažkostiam. Neudržala si ju vlastnou silou, ale silou, ktorú jej dal Jehova. To isté platilo aj o apoštolovi Pavlovi, ktorý napísal: „Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby zostala Kristova moc nado mnou ako stan... Lebo keď som slabý, vtedy som mocný.“ — 2. Korinťanom 12:9, 10.

14. Uveď príklad, ako by sa mohol kresťan začať pozerať pozitívne na nejakú ťažkú situáciu a aký by mohol byť výsledok.

14 Tlaky, ktoré dnes zažívaš, sa možno trochu líšia od tých, o ktorých sme tu uvažovali. Ale nech sú tlaky akékoľvek, znášať ich je ťažké. Napríklad tvoj zamestnávateľ je možno k tvojej práci veľmi kritický — oveľa viac ako k práci iných zamestnancov, ktorí patria k inému náboženstvu. Azda si nemôžeš nájsť iné zamestnanie. Ako by si si mohol udržať radosť? Spomeň si na Adolfa a jeho spoločníkov, ktorých skúsenosť vo väzení naučila rozvíjať si dôležité vlastnosti. Ak sa úprimne snažíš uspokojiť svojho zamestnávateľa — aj toho, ktorému „je ťažké sa páčiť“ —, budeš si rozvíjať také kresťanské vlastnosti, ako je vytrvalosť a trpezlivosť. (1. Petra 2:18) Okrem toho sa azda staneš lepším zamestnancom, čo ti možno zlepší vyhliadky, aby si jedného dňa získal uspokojujúcejšie zamestnanie. Rozoberme teraz niekoľko ďalších spôsobov, ako si môžeme v službe Jehovovi udržiavať radosť.

Zjednodušenie vedie k radosti

15–17. O akom spôsobe úľavy od stresu sa dozvedeli jedni manželia, hoci zdroj stresu nebolo možné celkom odstrániť?

15 Možno nemáš veľmi na výber, v akom svetskom zamestnaní budeš pracovať alebo kde budeš pracovať, no možno existujú iné stránky tvojho života, ktoré môžeš do istej miery ovplyvniť. Zamyslime sa nad nasledujúcou skúsenosťou.

16 Jedni kresťanskí manželia pozvali k sebe na večeru istého staršieho. V priebehu večera sa mu brat s manželkou zdôverili, že v poslednom čase sa cítia premáhaní životnými tlakmi. Hoci mali obaja náročnú prácu na plný úväzok, nemali možnosť nájsť si inú prácu. Nevedeli, ako dlho to dokážu zvládať.

17 Keď staršieho poprosili o radu, povedal im: „Zjednodušiť.“ Ako? Títo manželia strácali až tri hodiny denne dochádzaním do práce. Starší, ktorý ich dobre poznal, im navrhol, aby zvážili možnosť presťahovať sa bližšie k ich pracovisku, aby mohli znížiť množstvo času, ktorý každý deň precestujú do práce a späť. Takto ušetrený čas, by mohli využiť na iné dôležité veci — alebo jednoducho na odpočinok. Ak ťa životné tlaky oberajú o istú mieru radosti, prečo nepreskúmať, či by si nemohol dosiahnuť úľavu pomocou nejakých úprav?

18. Prečo je dôležité vopred starostlivo zvažovať rozhodnutia?

18 Ďalším spôsobom, ako znížiť tlak, je vopred si dôkladne premyslieť rozhodnutia. Napríklad jeden kresťan sa rozhodol stavať dom. Vybral si veľmi zložitý projekt, hoci predtým dom nikdy nestaval. Teraz vie, že by sa bol možno vyhol zbytočným problémom, keby bol býval pred výberom projektu svojho domu ‚uvažoval o svojich krokoch‘. (Príslovia 14:15) Iný kresťan súhlasil s tým, že sa zaručí za pôžičku jedného spoluveriaceho. V zmluve sa uvádzalo, že ak ten, kto si požičiava, nebude schopný pôžičku splatiť, bude to musieť urobiť ručiteľ. Spočiatku išlo všetko dobre, ale časom dlžník prestal zmluvu plniť. Veriteľ sa začal znepokojovať a požadoval od ručiteľa splatenie celej pôžičky. Tak sa ručiteľ dostal pod veľký tlak. Bol by sa tomu mohol vyhnúť, keby bol viac uvažoval nad všetkými činiteľmi ešte prv, ako súhlasil s prevzatím zodpovednosti za dlh? — Príslovia 17:18.

19. Ako môžeme znížiť stres vo svojom živote?

19 Keď sme unavení, nikdy by sme nemali prísť k záveru, že tlak, ktorý na nás pôsobí, môžeme znížiť a opäť získať radosť tak, že ukrojíme z času, ktorý by sme mohli venovať osobnému štúdiu Biblie, zvestovateľskej službe a účasti na zhromaždeniach. Sú to veľmi dôležité spôsoby, ako môžeme dostať Jehovovho svätého ducha, ktorého ovocím je radosť. (Galaťanom 5:22) Kresťanské činnosti sú vždy osviežujúce a obyčajne príliš neunavujú. (Matúš 11:28–30) Oveľa pravdepodobnejšie je, že nás nevyčerpáva duchovná činnosť, ale svetské činnosti alebo zábava. Keď sa naučíme ísť spať v primeranom čase, môže nám to pomôcť obnoviť si sily. Veľmi užitočné môže byť dopriať si trocha odpočinku navyše. N. H. Knorr, ktorý až do smrti slúžil ako člen vedúceho zboru Jehovových svedkov, misionárom hovorieval: „Keď začnete strácať nadšenie, prvé, čo treba urobiť, je trochu si odpočinúť. Budete prekvapení, o čo menší sa bude zdať akýkoľvek problém po dobrom nočnom spánku!“

20. a) Zhrň niektoré zo spôsobov, ako si môžeme udržať radosť. b) O akých dôvodoch na radosť môžeš uvažovať? (Pozri rámček na 17. strane.)

20 Kresťania majú výsadu slúžiť ‚šťastnému Bohu‘. (1. Timotejovi 1:11) Ako sme videli, radosť si môžeme udržať, aj keď nás sužujú vážne problémy. Stále majme pred sebou nádej na Kráľovstvo, upravujme svoj postoj, keď je to potrebné, a stále žime jednoduchým spôsobom života. Potom budeme v každej situácii, v ktorej sa ocitneme, priaznivo reagovať na Pavlove slová: „Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ — Filipanom 4:4.

Dobre sa zamysli nad týmito otázkami:

• Prečo by sa mali kresťania pevne zameriavať na nádej na Kráľovstvo?

• Čo nám za ťažkých okolností môže pomôcť udržať si radosť?

• Prečo by sme sa mali usilovať zjednodušovať svoj život?

• V akých oblastiach si niektorí zjednodušili život?

[Študijné otázky]

[Rámček/obrázky na strane 17]

Ďalšie dôvody na radosť:

Ako kresťania máme veľa dôvodov na radosť. Zamysli sa nad týmito:

1. Poznáme Jehovu.

2. Spoznali sme pravdu z Božieho Slova.

3. Prostredníctvom našej viery v Ježišovu obeť môžeme dosiahnuť odpustenie našich hriechov.

4. Božie Kráľovstvo vládne — zakrátko tu bude nový svet!

5. Jehova nás voviedol do duchovného raja.

6. Máme zdravé kresťanské spoločenstvo.

7. Máme výsadu zúčastňovať sa na kazateľskom diele.

8. Žijeme a máme istú mieru sily.

Koľko ďalších dôvodov na radosť môžeš ešte uviesť?

[Obrázok na strane 13]

Pavol a Sílas mali radosť aj vo väzení

[Obrázky na strane 15]

Máš zrak zameraný na radostnú vyhliadku na Boží nový svet?