„Ak je Boh za nás, kto bude proti nám?“

„Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto bude proti nám?“ — RIMANOM 8:31.

1. Kto vyšiel s Izraelitmi z Egypta a čo ich k tomu viedlo?

KEĎ boli Izraeliti oslobodení po 215 rokoch strávených v Egypte, pričom väčšinu času strávili v otroctve, „vyšla s nimi aj veľká zmiešaná spoločnosť“. (2. Mojžišova 12:38) Títo Neizraeliti zažili 10 strašných rán, ktoré Egyptu spôsobili skazu a jeho falošných bohov urobili terčom posmechu. Zároveň pozorovali — najmä od štvrtej pohromy — Jehovovu schopnosť chrániť svoj ľud. (2. Mojžišova 8:23, 24) Hoci mali obmedzené poznanie Jehovových predsavzatí, v jednom si boli istí: egyptskí bohovia nedokázali ochrániť Egypťanov, zatiaľ čo Jehova sa dokázal ako silný v prospech Izraelitov.

2. Prečo Rachab pomohla izraelským vyzvedačom a prečo nebola jej dôvera v ich Boha márna?

² O 40 rokov neskôr, tesne predtým ako Izraeliti vstúpili do Zasľúbenej krajiny, vyslal Mojžišov nástupca Jozua dvoch mužov, aby prešpehovali krajinu. Stretli tam Rachab, ktorá bývala v Jerichu. Z toho, čo sa dopočula o mocných skutkoch, ktoré Jehova konal na ochranu Izraelitov počas 40 rokov od vyjdenia z Egypta, vedela, že ak chce mať Božie požehnanie, musí podporovať jeho ľud. Keď neskôr Izraeliti dobyli mesto, Rachab vďaka svojmu múdremu rozhodnutiu unikla pred zničením spolu so svojou rodinou. Už len zázračný spôsob, akým boli zachránení, bol neklamným dôkazom, že Boh bol s nimi. Rachabina dôvera v Boha Izraela teda nebola márna. — Jozua 2:1, 9–13; 6:15–17, 25.

3. a) Aký zázrak vykonal Ježiš blízko obnoveného Jericha a ako na to reagovali židovskí náboženskí vodcovia? b) Čo si niektorí Židia a neskôr mnohí Nežidia uvedomili?

³ O 15 storočí neskôr Ježiš Kristus uzdravil slepého žobráka blízko obnoveného Jericha. (Marek 10:46–52; Lukáš 18:35–43) Tento muž prosil Ježiša, aby mu preukázal milosrdenstvo,  čím dal najavo, že uznáva, že Ježiš má Božiu podporu. Naproti tomu židovskí náboženskí vodcovia a ich nasledovníci vo všeobecnosti odmietali uznať zázraky, ktoré vykonal Ježiš, ako dôkaz, že koná Božie dielo. Namiesto toho na ňom vyhľadávali chyby. (Marek 2:15, 16; 3:1–6; Lukáš 7:31–35) Aj keď stáli pred skutočnosťou, že Ježiš bol vzkriesený po tom, ako ho oni dali usmrtiť, neboli ochotní priznať, že to bol Boží skutok. Namiesto toho stáli v čele prenasledovania Ježišových nasledovníkov a snažili sa brániť im v diele ‚oznamovania dobrého posolstva Pána Ježiša‘. Ale niektorí Židia a neskôr mnohí Nežidia si tieto udalosti všímali a zhodnotili ich správne. Bolo im jasné, že Boh zavrhol samospravodlivých židovských vodcov a podporoval pokorných nasledovníkov Ježiša Krista. — Skutky 11:19–21.

Kto má dnes Božiu podporu?

4, 5. a) Čo si niektorí ľudia myslia o výbere náboženstva? b) Ktorá otázka rozhoduje pri určovaní pravého náboženstva?

⁴ V súvislosti s otázkou pravého náboženstva istý duchovný nedávno v jednom televíznom interview povedal: „Trval by som na tom, že náboženstvo je pravé vtedy, ak z niekoho, kto podľa neho žije, robí lepšieho človeka.“ Iste, pravé náboženstvo robí ľudí lepšími. Ale dokazuje sama skutočnosť, že nejaké náboženstvo mení ľudí k lepšiemu, že má Božiu podporu? Je to jediné kritérium na určenie pravosti nejakého náboženstva?

⁵ Všetci si vážime možnosť osobnej voľby, a týka sa to aj výberu náboženského vyznania. Ale sloboda výberu nezaručuje, že si človek vyberie správne. Niektorí ľudia si napríklad vyberajú náboženstvo na základe počtu jeho členov, bohatstva, pôsobivosti obradov alebo na základe rodinných pút. Ale pri určovaní, či je niektoré náboženstvo pravé, alebo nie, nerozhoduje nič z toho. Rozhodujúcou otázkou v tejto záležitosti je: Ktoré náboženstvo nabáda svojich členov, aby konali Božiu vôľu, a môže podať spoľahlivé dôkazy o božskej podpore, takže jeho prívrženci môžu s dôverou povedať: „Boh je za nás“?

6. Ktoré Ježišove slová vrhajú svetlo na otázku pravého a falošného náboženstva?

⁶ Ježiš určil pravidlo na odlíšenie pravého uctievania od falošného, keď povedal: „Majte sa na pozore pred falošnými prorokmi, ktorí k vám prídu v ovčom rúchu, ale vnútri sú to draví vlci. Poznáte ich podľa ovocia.“ ​(Matúš 7:15, 16; Malachiáš 3:18) Preskúmajme niečo z „ovocia“, čiže z poznávacích znakov pravého náboženstva, aby sme mohli čestne povedať, kto má dnes Božiu podporu.

Poznávacie znaky tých, ktorých podporuje Boh

7. Čo znamená učiť len to, čo sa zakladá na Biblii?

⁷ Zakladajú svoje učenie na Biblii. Ježiš povedal: „Čo učím, nie je moje, ale patrí tomu,  kto ma poslal. Ak túži niekto konať Jeho vôľu, pozná, či je to učenie od Boha, alebo či hovorím sám od seba.“ A tiež: „Ten, kto je z Boha, počúva Božie slová.“ ​(Ján 7:16, 17; 8:47) Je logické, že ak sa má človek tešiť z Božej podpory, musí učiť len to, čo Boh odhaľuje vo svojom Slove a odmietať učenie založené na ľudskej múdrosti alebo tradícii. — Izaiáš 29:13; Matúš 15:3–9; Kolosanom 2:8.

8. Prečo je pri uctievaní dôležité používať Božie meno?

⁸ Používajú a oznamujú Božie meno Jehova. Izaiáš predpovedal: „A v ten deň istotne poviete: ‚Vzdávajte vďaky Jehovovi! Vzývajte jeho meno. Oznamujte jeho počínanie medzi národmi. Zmieňujte sa o tom, že jeho meno je vyvýšené. Hrajte melódie Jehovovi, lebo konal vynikajúco. To sa oznamuje po celej zemi.‘“ ​(Izaiáš 12:4, 5) Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Matúš 6:9) Preto či boli kresťania zo Židov, alebo z Nežidov, mali slúžiť ako „ľud pre [Božie] meno“. (Skutky 15:14) Boh je očividne rád, keď môže podporovať tých, ktorí sú hrdí na to, že sú ‚ľudom pre jeho meno‘.

9. a) Prečo je pre členov pravého náboženstva radosť typická? b) Ako dáva Izaiáš do protikladu pravé náboženstvo s falošným?

⁹ Odzrkadľujú Božiu radostnú osobnosť. Jehova, autor „dobrého posolstva“, je ‚šťastný Boh‘. (1. Timotejovi 1:11) Ako by teda mohli byť jeho ctitelia nešťastní alebo stále pesimistickí? Napriek celosvetovej tiesni a osobným problémom si praví kresťania zachovávajú radostného ducha, lebo sa pravidelne sýtia hojnosťou duchovného pokrmu. Izaiáš ich dáva do protikladu s tými, ktorí pestujú falošné náboženstvo: „Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: ‚Hľa, moji sluhovia budú jesť, ale vy budete hladovať. Hľa, moji sluhovia budú piť, ale vy budete žízniť. Hľa, moji sluhovia budú plesať, ale vy utrpíte hanbu. Hľa, moji sluhovia budú radostne kričať pre dobrý stav srdca, ale vy budete vykrikovať pre bolesť srdca a budete kvíliť pre úplné zrútenie ducha.‘“ — Izaiáš 65:13, 14.

10. Ako sa tí, ktorí majú pravé náboženstvo, vyhýbajú tomu, že by sa museli učiť na vlastných chybách?

¹⁰ Svoje správanie a rozhodnutia zakladajú na biblických zásadách. „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie,“ radí nám pisateľ knihy Príslovia, „všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ ​(Príslovia 3:5, 6) Boh podporuje tých, ktorí u neho hľadajú usmernenie a neobracajú sa k protirečivým teóriám ľudí, ktorí ignorujú božskú múdrosť. Do akej miery je človek ochotný formovať svoj život podľa Božieho Slova, do takej miery sa vyhne tomu, že by sa musel učiť na vlastných chybách. — Žalm 119:33; 1. Korinťanom 1:19–21.

11. a) Prečo členovia pravého náboženstva nemôžu byť rozdelení na duchovenstvo a laikov? b) Aký príklad majú dávať stádu tí, ktorí sa ujímajú vedenia v Božom ľude?

¹¹ Sú organizovaní podľa vzoru kresťanského zboru z prvého storočia. Ježiš stanovil zásadu: „Vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca, Kristus. Ale najväčší medzi vami bude vaším služobníkom.“ ​(Matúš 23:8–11) Je nemožné, aby v zbore bratov vznikla pyšná trieda duchovenstva, ktorá si udeľuje honosné tituly a vyvyšuje sa nad laikov. (Jób 32:21, 22) O tých, ktorí pasú Božie stádo, sa píše, že to majú robiť „nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo; ani nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale  [majú sa stať] príkladom stádu“. (1. Petra 5:2, 3) Praví kresťanskí pastieri sa nepokúšajú robiť zo seba pánov nad vierou druhých. Ako spolupracovníci v Božej službe sa jednoducho snažia dávať znamenitý príklad. — 2. Korinťanom 1:24.

12. Aký vyrovnaný postoj k ľudským vládam Boh vyžaduje od tých, ktorí túžia mať jeho podporu?

¹² Podriaďujú sa ľudským vládam, a pritom zostávajú neutrálni. Osoba, ktorá nie je „podriadená nadriadeným vrchnostiam“, nemôže očakávať, že bude mať Božiu podporu. Prečo? Lebo „jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh. Preto ten, kto sa stavia proti vrchnosti, postavil sa proti Božiemu usporiadaniu.“ ​(Rimanom 13:1, 2) Ježiš si však uvedomoval možnosť konfliktu záujmov, keď povedal: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Marek 12:17) Tí, ktorí túžia po Božej podpore, musia ‚stále hľadať najprv Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť‘ a zároveň poslúchať zákony krajiny, ktoré sú zlučiteľné s ich vyššou zodpovednosťou voči Bohu. (Matúš 6:33; Skutky 5:29) Ježiš zdôraznil neutralitu, keď o svojich učeníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ Neskôr dodal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ — Ján 17:16; 18:36.

13. Akú úlohu zohráva láska pri rozpoznaní Božieho ľudu?

¹³ Sú nestranícki v tom, že robia „dobro všetkým“. (Galaťanom 6:10) Kresťanská láska nepozná straníckosť, prijíma všetkých ľudí bez ohľadu na ich farbu pleti, ekonomickú situáciu alebo vzdelanie, národnosť alebo reč. Robenie dobra všetkým a najmä tým, ktorí sú nám príbuzní vo viere, pomáha určiť, kto má Božiu podporu. Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:35; Skutky 10:34, 35.

14. Sú ľudia, ktorí majú Božie schválenie, všeobecne prijímaní? Vysvetli to.

¹⁴ Ochotne znášajú prenasledovanie pre konanie Božej vôle. Ježiš dopredu varoval svojich nasledovníkov: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak moje slovo zachovali, budú zachovávať aj vaše.“ ​(Ján 15:20; Matúš 5:11, 12; 2. Timotejovi 3:12) Tí, ktorí majú Božiu podporu, boli vždy neobľúbení, ako Noach, ktorý odsúdil svet svojou vierou. (Hebrejom 11:7) Tí, ktorí dnes túžia po Božej podpore, sa neodvážia zoslabovať Božie slovo alebo robiť kompromisy v božských zásadách, aby sa vyhli prenasledovaniu. Vedia, že pokiaľ verne slúžia Bohu, ľudia budú ‚zmätení a stále budú o nich hovoriť utŕhačne‘. — 1. Petra 2:12; 3:16; 4:4.

 Je čas zhodnotiť fakty

15, 16. a) Ktoré otázky nám pomôžu rozpoznať náboženskú skupinu, ktorá má Božiu podporu? b) K akému záveru dospeli milióny ľudí a prečo?

¹⁵ Polož si otázky: ‚Ktorá náboženská skupina je známa tým, že lipne na Božom Slove, aj keď sa jej učenie odlišuje od presvedčenia väčšiny ľudí? Kto zdôrazňuje dôležitosť Božieho osobného mena a používa ho dokonca na svoju identifikáciu? Kto optimisticky poukazuje na Božie Kráľovstvo ako na jediné riešenie všetkých ľudských problémov? Kto sa pridržiava Božích noriem správania, hoci tým riskuje, že bude považovaný za staromódneho? Ktorá skupina je známa tým, že nemá platené duchovenstvo a všetci jej členovia sú kazateľmi? Ktorá skupina dostáva chválu za to, že jej členovia poslúchajú zákony, aj keď sa zdržiavajú účasti na politike? Ktorá skupina z lásky venuje čas a peniaze, aby sa ďalší mohli dozvedieť o Bohu a jeho predsavzatiach? Na koho napriek všetkým týmto pozitívnym aspektom ľudia stále pozerajú zhora, koho zosmiešňujú a prenasledujú?‘

¹⁶ Milióny ľudí na celom svete zhodnotili fakty a presvedčili sa, že len Jehovovi svedkovia pestujú pravé náboženstvo. K tomuto záveru dospeli na základe toho, čo Jehovovi svedkovia učia a ako sa správajú, ako aj na základe toho, aký úžitok ich náboženstvo prináša. (Izaiáš 48:17) Milióny ľudí vlastne hovoria to, čo predpovedal Zechariáš 8:23: „My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“

17. Prečo nie je od Jehovových svedkov opovážlivé tvrdiť, že majú pravé náboženstvo?

¹⁷ Je to od Jehovových svedkov opovážlivé, keď tvrdia, že len oni majú Božiu podporu? Nie, nie je to opovážlivé o nič viac, ako keď Izraeliti v Egypte tvrdili, že ich podporuje Boh bez ohľadu na to, čomu veria Egypťania, alebo ako keď kresťania v prvom storočí tvrdili, že Boh podporuje ich, a nie prívržencov judaizmu. Fakty hovoria samy za seba. Jehovovi svedkovia vykonávajú v 235 krajinách dielo, o ktorom Ježiš predpovedal, že ho budú vykonávať jeho praví nasledovníci v čase konca: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo  všetkým národom; a potom príde koniec.“ — Matúš 24:14.

18, 19. a) Prečo Jehovovi svedkovia napriek odporu nemajú žiaden dôvod upustiť od vykonávania kazateľského diela? b) Ako Žalm 41:11 potvrdzuje skutočnosť, že svedkovia majú Božiu podporu?

¹⁸ Jehovovi svedkovia budú aj naďalej vykonávať toto poverenie a nikdy nedovolia, aby prenasledovanie alebo odpor bránili ich činnosti. Jehovovo dielo sa musí a bude vykonávať. Počas minulého storočia všetky pokusy druhých ľudí prekážať svedkom v dokončení Božieho diela napokon zlyhali, lebo Jehova sľúbil: „Akákoľvek zbraň vytvorená proti tebe, nebude mať úspech, a každý jazyk, ktorý povstane proti tebe na súde, odsúdiš. Toto je dedičné vlastníctvo Jehovových sluhov a ich spravodlivosť je odo mňa.“ — Izaiáš 54:17.

¹⁹ To, že Jehovovi svedkovia sú silnejší a aktívnejší ako kedykoľvek predtým — a to napriek celosvetovému odporu —, je dôkazom toho, že Jehova nachádza potešenie v ich práci. Kráľ Dávid povedal: „Podľa toho viem, že si vo mne našiel potešenie, lebo môj nepriateľ nado mnou víťazoslávne nekričí.“ ​(Žalm 41:11; 56:9, 11) Boží nepriatelia nikdy nebudú môcť víťazoslávne kričať nad Jehovovým ľudom, lebo ich Vodca, Ježiš Kristus, sa ženie vpred ku konečnému víťazstvu!

Vieš odpovedať?

• Ktorí ľudia zo staroveku mali Božiu podporu?

• Čo patrí medzi poznávacie znaky pravého náboženstva?

• Prečo si ty osobne presvedčený, že Jehovovi svedkovia majú Božiu podporu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 13]

Tí, ktorí túžia po Božej podpore, musia svoje učenie zakladať výlučne na jeho Slove

[Obrázok na strane 15]

Kresťanskí starší slúžia ako príklad stádu