Vyznanie, ktoré vedie k uzdraveniu

„KEĎ som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním. Lebo vo dne v noci na mne ťažko spočívala tvoja ruka. Moja životná vlaha sa zmenila ako v suchej horúčave leta.“ ​(Žalm 32:3, 4) Tieto dojímavé slová azda odzrkadľujú hlbokú emocionálnu bolesť, ktorú cítil Dávid, kráľ starovekého Izraela, bolesť, ktorú si spôsobil prikrývaním ťažkého hriechu namiesto toho, aby ho vyznal.

Dávid bol muž s výnimočnými schopnosťami. Bol statočným bojovníkom, obratným štátnikom, básnikom i hudobníkom. No nespoliehal sa na svoje schopnosti, ale na Boha. (1. Samuelova 17:45, 46) Bol opísaný ako muž, ktorého srdce bolo ‚celé s Jehovom‘. (1. Kráľov 11:4) No jeden hriech, ktorého sa dopustil, bol zvlášť trestuhodný a možno o ňom sa zmieňoval v 32. žalme. Preskúmaním okolností, ktoré viedli Dávida k hriechu, sa môžeme veľa naučiť. Spoznáme osídla, ktorým sa treba vyhýbať, a uvidíme, aké je nutné vyznať hriechy, aby sme obnovili svoj vzťah s Bohom.

Lojálny kráľ upadol do hriechu

Keď izraelský národ viedol vojnové ťaženie proti Ammónčanom, Dávid býval v Jeruzaleme. Raz večer sa prechádzal po streche svojho paláca a všimol si krásnu ženu, ako sa kúpe v susednom dome. Neprejavil zdržanlivosť, ale začal po nej vášnivo túžiť. Dozvedel sa, že je to Bat-šeba, manželka Urijaha, vojaka v jeho armáde, a dal si ju priviesť a dopustil sa s ňou cudzoložstva. Po určitom čase Bat-šeba Dávidovi oznámila, že je tehotná. — 2. Samuelova 11:1–5.

Dávid bol v pasci. Keby ich hriech vyšiel najavo, trestom pre oboch by bola smrť. (3. Mojžišova 20:10) Preto vymyslel plán. Zavolal Urijaha, manžela Bat-šeby, z boja domov. Po zdĺhavom vypytovaní sa na vojnu Dávid nariadil Urijahovi, aby sa vrátil domov. Dávid dúfal, že to bude vyzerať, akoby otcom Bat-šebinho dieťaťa bol Urijah. — 2. Samuelova 11:6–9.

Na Dávidovo sklamanie však Urijah nešiel za svojou manželkou. Povedal, že je preňho nemysliteľné vrátiť sa domov, zatiaľ čo armáda vytrváva v tvrdých bojových podmienkach. Keď bola izraelská armáda na vojenskom ťažení, muži sa dokonca zdržiavali aj pohlavných stykov s vlastnými manželkami. Museli zostať obradne čistí. (1. Samuelova 21:5) Dávid potom pozval Urijaha na jedlo a opil ho, ale on ani tak nešiel domov k svojej manželke. Urijah svojím verným počínaním odsúdil Dávidov ťažký hriech. — 2. Samuelova 11:10–13.

Pasca, ktorú si svojím hriechom Dávid nastrojil, sa stále viac sťahovala. V zúfalstve videl len jeden spôsob, ako sa z nej dostať. Poslal Urijaha späť do boja s listom pre vojvodcu Joába. Zámer tohto stručného listu bol jasný: „Postavte Urijaha dopredu do najťažšieho bojového výpadu a ustúpte zaňho, a bude zrazený, a zomrie.“ Zdalo sa, že mocný kráľ niekoľkými ťahmi pera zahladil po sebe stopy tým, že poslal Urijaha na smrť. — 2. Samuelova 11:14–17.

Len čo sa Bat-šebe skončilo obdobie smútku za manželom, Dávid sa s ňou oženil. Prešiel čas a narodilo sa jej dieťa. Počas toho všetkého Dávid mlčal o svojich hriechoch. Možno  sa snažil sám pred sebou ospravedlniť svoje konanie. Nezomrel Urijah čestne v boji ako ostatní? Okrem toho, či neprejavil neposlušnosť svojmu kráľovi, keď odmietol ísť za svojou manželkou? ‚Zradné srdce‘ vymýšľa všetky možné dôvody v snahe ospravedlniť hriech. — Jeremiáš 17:9; 2. Samuelova 11:25.

Chybné kroky, ktoré vedú k hriechu

Ako sa mohol Dávid, ktorý miloval spravodlivosť, znížiť k cudzoložstvu a vražde? Semená jeho hriechu boli zjavne rozsievané určitý čas. Možno by nás zaujímalo, prečo Dávid nebol so svojimi mužmi a prečo ich nepodporoval vo vojnovom ťažení proti Jehovovým nepriateľom. Namiesto toho žil Dávid v pohodlí svojho paláca, kde bola realita boja príliš ďaleko na to, aby dokázala vytlačiť jeho nesprávne túžby po žene verného vojaka. Dnes je pre pravých kresťanov ochranou, ak sa aktívne zapájajú do duchovných činností so svojím zborom a pravidelne sa zúčastňujú na evanjelizačnom diele. — 1. Timotejovi 6:12.

Izraelský kráľ dostal príkaz odpísať si Zákon a denne ho čítať. Biblia uvádza, z akého dôvodu: „Aby sa naučil báť Jehovu, svojho Boha, aby dodržiaval všetky slová tohto zákona a tieto predpisy tým, že ich bude uplatňovať, aby sa nepovýšilo jeho srdce nad jeho bratov a aby neodbočil od prikázania napravo ani naľavo.“ ​(5. Mojžišova 17:18–20) Zdá sa dosť pravdepodobné, že v čase, keď sa Dávid dopustil týchto ťažkých hriechov, sa týmto pokynom neriadil. Pravidelné štúdium Božieho Slova a rozjímanie o ňom nám určite pomôže chrániť sa pred nesprávnym konaním v týchto kritických časoch. — Príslovia 2:10–12.

Okrem toho posledné z Desiatich prikázaní konkrétne uvádzalo: „Nebudeš túžiť po manželke svojho blížneho.“ ​(2. Mojžišova 20:17) V tom čase mal Dávid niekoľko manželiek a konkubín. (2. Samuelova 3:2–5) No neuchránilo ho to pred túžbou po ďalšej príťažlivej žene. Táto správa nám pripomína závažnosť Ježišových slov: „Každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ ​(Matúš 5:28) Namiesto toho, aby sme sa zaoberali takýmito nesprávnymi túžbami, rýchlo ich odstráňme zo svojej mysle i zo svojho srdca.

Pokánie a milosrdenstvo

Otvorená správa o Dávidovom hriechu nie je v Biblii preto, aby uspokojila niečie zvrátené túžby. Tento záznam nám umožňuje, aby sme boli svedkami dojímavého aktívneho prejavu jednej z Jehovových vynikajúcich vlastností — jeho milosrdenstva. — 2. Mojžišova 34:6, 7.

Keď Bat-šeba porodila syna, Jehova poslal proroka Nátana, aby išiel za Dávidom. Bol to prejav milosrdenstva. Keby k Dávidovi nešiel a Dávid by naďalej mlčal, je dosť možné, že by sa ešte viac zatvrdil v hriešnom konaní. (Hebrejom 3:13) Našťastie Dávid reagoval na Božie milosrdenstvo. Nátanove obratné, ale jasné slová vyburcovali Dávidovo svedomie, a on pokorne priznal, že zhrešil proti Bohu. V skutočnosti 51. žalm zameraný na Dávidov hriech v spojení s Bat-šebou Dávid zložil po prejavení pokánia a po vyznaní svojho ťažkého hriechu. Ak by sme sa aj dopustili závažného hriechu, nikdy nedovoľme, aby sa naše srdce zatvrdilo. — 2. Samuelova 12:1–13.

Boh Dávidovi odpustil, ale neušetril ho pred trestom ani pred následkami jeho hriechu. (Príslovia 6:27) Ako by to mohlo byť inak? Keby bol Boh jednoducho len všetko prehliadol, spochybnilo by to jeho normy. Bol by neúspešný ako veľkňaz Éli, ktorý iba mierne napomínal svojich zlých synov a potom im dovolil pokračovať v zlých skutkoch. (1. Samuelova 2:22–25) Jehova však nezadržiava svoju milujúcu láskavosť pred kajúcnikom. Jeho milosrdenstvo, ktoré je ako osviežujúca chladná voda, pomáha previnilcovi znášať následky  hriechu. Vrúcne Božie odpustenie a budujúce spoločenstvo so spoluctiteľmi môžu obnoviť duchovnosť previnilca. Áno, na základe Kristovej výkupnej obete môže kajúcnik prísť a okúsiť chuť „bohatstva jeho nezaslúženej láskavosti“. — Efezanom 1:7.

‚Čisté srdce a nový duch‘

Keď sa Dávid vyznal zo svojich hriechov, nepodľahol negatívnemu pocitu bezcennosti. Vyjadrenia v žalmoch, ktoré napísal o vyznaní hriechov, poukazujú na úľavu, ktorú cítil, a na odhodlanie verne slúžiť Bohu. Pozrime sa napríklad do 32. žalmu. V prvom verši čítame: „Šťastný je ten, ktorého vzbura je odpustená, ktorého hriech je prikrytý.“ Bez ohľadu na to, nakoľko vážny je hriech, je možný šťastný výsledok, ak je človek vo svojom pokání úprimný. Jedným spôsobom, ako môžeme túto úprimnosť prejaviť, je prijať plnú zodpovednosť za svoje skutky, ako to urobil Dávid. (2. Samuelova 12:13) Nesnažil sa pred Jehovom ospravedlňovať ani zvaľovať vinu na iných. Piaty verš uvádza: „Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval. Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ Úprimné priznanie prináša úľavu, takže človeka už netrápi svedomie pre minulé hriechy.

Po prosbe Jehovu o odpustenie Dávid ďalej prosil: „Stvor vo mne i čisté srdce, ó, Bože, a vlož do mňa nového ducha, stáleho.“ ​(Žalm 51:10) Prosba o „čisté srdce“ a „nového ducha“ ukazuje, že Dávid si uvedomoval svoje hriešne sklony a že potrebuje Božiu pomoc na očistenie srdca a na to, aby mohol začať odznova. Nepodľahol sebaľútosti, ale bol odhodlaný pokračovať v službe Bohu. Modlil sa: „Ó, Jehova, kiež otvoríš tieto moje rty, aby moje ústa rozprávali tvoju chválu.“ — Žalm 51:15.

Ako Jehova reagoval na Dávidovo úprimné pokánie a rozhodné úsilie slúžiť mu? Dal Dávidovi toto vrúcne uistenie: „Spôsobím, aby si mal pochopenie, a budem ťa poučovať o ceste, po ktorej by si mal ísť. Ja budem radiť s okom upreným na teba.“ ​(Žalm 32:8) To je uistenie o Jehovovej osobnej pozornosti, ktorú venuje pocitom a potrebám kajúcnika. Jehova sa podujal dať Dávidovi hlbšie porozumenie  a schopnosť vidieť pod povrch vecí. Keby sa v budúcnosti stretol s pokušením, bol by schopný predvídať následky svojho konania i to, aký by to malo vplyv na druhých, a bol by schopný konať rozvážne.

Táto epizóda z Dávidovho života slúži ako povzbudenie pre všetkých, ktorí upadli do vážneho hriechu. Vyznaním hriechu a prejavením úprimného pokánia môžeme získať späť to najvzácnejšie vlastníctvo, náš vzťah s Jehovom Bohom. Krátkodobá bolesť a hanba, ktorú azda musíme zniesť, je omnoho ľahšia ako úzkosť spôsobená tým, že by sme mlčali, alebo ako katastrofálne následky, keby sme sa zatvrdili v buričskom spôsobe života. (Žalm 32:9) Namiesto toho môžeme zažiť vrúcne odpustenie milujúceho, milosrdného Boha, ‚Otca nežného milosrdenstva a Boha každej útechy‘. — 2. Korinťanom 1:3.

[Obrázok na strane 31]

Dávid dúfal, že unikne pred následkami svojho hriechu, ak pošle Urijaha na smrť