Nestaňme sa zábudlivými poslucháčmi

„Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi, ktorí sa klamú falošným uvažovaním.“ — JAKUB 1:22.

1. Aké zázraky mal staroveký izraelský ľud výsadu vidieť?

„NEZABUDNUTEĽNÉ.“ Toto slovo môže dobre opísať zázraky, ktoré Jehova vykonal v starovekom Egypte. Každá z desiatich rán nesporne vzbudzovala bázeň. Po týchto ranách nasledovalo úžasné oslobodenie izraelského ľudu a jeho prevedenie cez rozdelené vody Červeného mora. (5. Mojžišova 34:10–12) Ak by si bol býval svedkom týchto udalostí, zrejme by si nikdy nebol zabudol na Toho, ktorý ich spôsobil. Predsa však žalmista spieval: „[Izraeliti] zabudli na Boha, svojho Záchrancu, Toho, ktorý v Egypte konal veľké veci, obdivuhodné diela v Chamovej krajine, bázeň vzbudzujúce veci pri Červenom mori.“ — Žalm 106:21, 22.

2. Z čoho vidno, že vďačnosť Izraelitov za Božie mocné skutky mala krátke trvanie?

² Po prechode cez Červené more sa Izrael „začal báť Jehovu a veriť Jehovovi“. (2. Mojžišova 14:31) Izraelskí muži sa pripojili k Mojžišovi a zaspievali Jehovovi víťaznú pieseň a Miriam s ďalšími ženami odpovedali hrou na tamburínach a tancom. (2. Mojžišova 15:1, 20) Áno, na členov Božieho ľudu zapôsobili Jehovove mocné skutky. No ich vďačnosť voči Tomu, ktorý tieto skutky vykonal, mala krátke trvanie. Čoskoro sa mnohí z nich správali tak, akoby utrpeli vážnu stratu pamäti. Začali reptať proti Jehovovi a sťažovať sa naňho. Niektorí sa zaplietli do modlárstva a sexuálnej nemravnosti. — 4. Mojžišova 14:27; 25:1–9.

Čo by mohlo spôsobiť, že by sme zabudli?

3. Na čo by sme pre nedokonalosť mohli zabudnúť?

³ Nevďačnosť Izraelitov je naozaj nepochopiteľná. To isté by sa však mohlo stať aj nám. Pravda, neboli sme svedkami takých Božích zázrakov. Ale odkedy máme vzťah k Bohu, istotne sme zažili nezabudnuteľné udalosti. Niektorí z nás si možno spomínajú na čas, keď prijali pravdu z Biblie. K ďalším radostným udalostiam možno patrí modlitba, ktorou sme sa oddali Jehovovi, a krst vo vode, ktorým sme sa stali pravými kresťanmi. Mnohí z nás zažili, ako nám Jehova pomohol v iných etapách života. (Žalm 118:15) A predovšetkým, prostredníctvom obetnej smrti Božieho vlastného Syna, Ježiša Krista, sme získali nádej na záchranu. (Ján 3:16) Napriek tomu, keď pociťujeme nesprávne túžby alebo zažívame úzkostlivé životné starosti, aj my by sme pre svoju nedokonalosť mohli veľmi ľahko zabudnúť na dobré veci, ktoré pre nás Jehova urobil.

4, 5. a) Ako Jakub upozorňoval na to, že je nebezpečné byť zábudlivým poslucháčom? b) Na čo môžeme vztiahnuť Jakubovo znázornenie o mužovi a zrkadle?

⁴ Ježišov nevlastný brat Jakub upozorňoval v liste spolukresťanov na nebezpečenstvo, že by mohli byť zábudlivými poslucháčmi. Napísal: „Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi, ktorí sa klamú falošným uvažovaním, lebo ak je niekto poslucháčom slova a neuplatňuje ho, je ako muž, ktorý sa pozerá  na svoju prirodzenú tvár v zrkadle. Lebo sa pozerá na seba a odchádza a ihneď zabúda, akým je človekom.“ ​(Jakub 1:22–24) Čo Jakub myslel týmito slovami?

⁵ Keď ráno vstaneme, obyčajne sa pozrieme do zrkadla, aby sme videli, ako sa máme upraviť. Keď sa zapájame do rôznych činností a myseľ sa sústreďuje na iné veci, prestávame myslieť na to, čo sme videli v zrkadle. To sa môže stať aj v duchovnom zmysle. Keď sa pozeráme do Božieho Slova, môžeme porovnať to, akí sme, s tým, akí by sme podľa Jehovovho očakávania mali byť. Sme teda konfrontovaní so svojimi slabosťami. Toto poznanie by nás malo motivovať robiť úpravy svojej osobnosti. Ale popri každodennej činnosti a zápase s problémami by sme mohli ľahko prestať myslieť na duchovné veci. (Matúš 5:3; Lukáš 21:34) Bolo by to, akoby sme zabudli na to, čo pre nás Boh z lásky vykonal. Keby sa nám to prípadne stalo, stali by sme sa bezbrannými voči hriešnym sklonom.

6. Aká biblická úvaha nám pomôže nezabudnúť na Jehovovo slovo?

⁶ Apoštol Pavol v prvom inšpirovanom liste Korinťanom hovorí o zábudlivých Izraelitoch v pustatine. Tak ako mali z Pavlových slov úžitok kresťania v prvom storočí, aj nám pomôže rozbor toho, čo Pavol napísal, nezabudnúť na Jehovovo slovo. Preto pouvažujme o 1. Korinťanom 10:1–12.

Odvrhnime svetské žiadosti

7. Ako Jehova Izraelitom nepopierateľne dokázal svoju lásku?

⁷ To, čo Pavol hovorí o Izraelitoch, je pre kresťanov výstraha. Časť z toho, čo Pavol napísal, znie: „Bratia, nechcem, aby ste boli v nevedomosti o tom, že všetci naši predkovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more. Všetci boli pokrstení v Mojžiša prostredníctvom oblaku a mora.“ ​(1. Korinťanom 10:1–4) Izraelský ľud v Mojžišových dňoch videl veľké prejavy Božej moci vrátane Božieho zázračného oblakového stĺpa, ktorý ich viedol vo dne a ktorý im pomohol uniknúť cez Červené more. (2. Mojžišova 13:21; 14:21, 22) Áno, Jehova týmto Izraelitom nepopierateľne dokázal, že ich miluje.

8. Aké boli následky duchovnej zábudlivosti Izraela?

⁸ Pavol ďalej píše: „Jednako väčšine z nich Boh nevyslovil svoje schválenie, lebo zahynuli na pustatine.“ ​(1. Korinťanom 10:5) To je naozaj smutné. Väčšina Izraelitov, ktorí opustili Egypt, sa pripravila o možnosť vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. Boh ich pre nedostatok viery neschválil a zomreli v pustatine. (Hebrejom 3:16–19) Čo sa z toho môžeme naučiť? Pavol hovorí: „Toto sa nám stalo ako príklad, aby sme neboli ľuďmi túžiacimi po škodlivých veciach, tak ako po nich túžili oni.“ — 1. Korinťanom 10:6.

9. Ako sa Jehova postaral o svoj ľud a ako na to Izrael zareagoval?

⁹ Izraelitom mohlo počas pobytu v pustatine veľa vecí pomôcť, aby zostali duchovne zameraní. Uzavreli s Jehovom zmluvu a stali sa jeho oddaným národom. Navyše dostali kňazstvo, svätostánok ako centrum uctievania a tiež opatrenie predkladania obetí Jehovovi. Oni sa však z týchto duchovných darov neradovali, ale pripustili, aby sa u nich rozvinula nespokojnosť s hmotnými vecami, ktoré im Boh dal. — 4. Mojžišova 11:4–6.

10. Prečo by sme mali stále pamätať na Boha?

¹⁰ Na rozdiel od Izraelitov v pustatine Jehovov ľud má dnes Božie schválenie. Je však dôležité, aby sme na Boha stále pamätali aj ako jednotlivci. To nám pomôže zavrhnúť sebecké žiadostivé túžby, ktoré by mohli zastrieť náš duchovný zrak. Musíme byť odhodlaní ‚odvrhnúť bezbožnosť a svetské žiadosti a žiť uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou‘. (Títovi 2:12) Tí z nás, ktorí sú v spojení s kresťanským zborom od útleho detstva, by si nikdy nemali myslieť, že prichádzame o niečo  dobré. Keby nám aj také myšlienky niekedy prišli na um, urobíme dobre, keď si spomenieme na Jehovu a na úžasné požehnania, ktoré nám dáva. — Hebrejom 12:2, 3.

Buďme Jehovovi úplne poslušní

11, 12. Ako by sa mohol človek dopustiť modlárstva bez toho, aby začal uctievať sochy?

¹¹ Pavol nás ďalej varuje, keď píše: „Ani sa nestaňte modlármi ako niektorí z nich, tak ako je napísané: ‚Ľud sa posadil, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali.‘“ ​(1. Korinťanom 10:7) Pavol hovorí o jednej príležitosti, keď Izraeliti presvedčili Árona, aby urobil zlaté teľa. (2. Mojžišova 32:1–4) Hoci je nepravdepodobné, že by sme sa obrátili výslovne k uctievaniu modiel, mohli by sme sa stať modlármi tak, že by sme pripustili, aby naše sebecké túžby odvrátili našu pozornosť od uctievania Jehovu celou dušou. — Kolosanom 3:5.

¹² Inokedy Pavol písal o niektorých, ktorí sa zaoberali viac hmotnými ako duchovnými vecami. O tých, ktorí „chodia ako nepriatelia Kristovho mučeníckeho kola“, napísal: „Ich koniec je zničenie, ich bohom je brucho.“ ​(Filipanom 3:18, 19) Predmetom ich modlárstva nebola nejaká vyrezávaná socha. Bola ním túžba po hmotných veciach. Prirodzene, nie všetky túžby sú nesprávne. Jehova nás vytvoril s ľudskými potrebami a so schopnosťou tešiť sa z rôznych príjemných vecí. Ale tí, ktorí uprednostňujú honbu za pôžitkami pred vzťahom k Bohu, sa skutočne stávajú modlármi. — 2. Timotejovi 3:1–5.

13. Čo sa môžeme naučiť zo správy o zlatom teľati?

¹³ Izraeliti si po odchode z Egypta urobili ako predmet uctievania zlaté teľa. Okrem výstrahy pred modlárstvom v tejto správe nachádzame aj ďalšie dôležité poučenie. Izraeliti neposlúchli jasný pokyn od Jehovu. (2. Mojžišova 20:4–6) No nemali v úmysle zavrhnúť Jehovu ako svojho Boha. Prinášali obete liatemu teľaťu a túto udalosť nazvali „sviatok Jehovovi“. Nejako si namysleli, že Boh prehliadne ich neposlušnosť. To bola pre Jehovu urážka a veľmi ho to rozhnevalo. — 2. Mojžišova 32:5, 7–10; Žalm 106:19, 20.

14, 15. a) Prečo Izraeliti nemohli ospravedlniť to, že sa stali zábudlivými poslucháčmi? b) Čo budeme robiť vzhľadom na Jehovove prikázania, ak sme odhodlaní nestať sa zábudlivými poslucháčmi?

¹⁴ Bolo by veľmi zvláštne, keby sa niektorý Jehovov svedok spojil s falošným náboženstvom.  Ale niektorí by azda mohli zostávať v zbore, a pritom by mohli zavrhovať Jehovovo vedenie v iných ohľadoch. Izraeliti nemohli nijako ospravedlniť, že sa stali zábudlivými poslucháčmi. Počuli Desať prikázaní a boli pri tom, keď im Mojžiš dával toto Božie prikázanie: „Neurobíte si popri mne strieborných bohov a neurobíte si zlatých bohov.“ ​(2. Mojžišova 20:18, 19, 22, 23) Ale Izraeliti aj tak uctievali zlaté teľa.

¹⁵ Ani my by sme nemohli ničím ospravedlniť, keby sme sa stali zábudlivými poslucháčmi. V Písmach máme od Boha pokyny, ktoré sa dotýkajú mnohých oblastí života. Napríklad Jehovovo Slovo výslovne odsudzuje, keď si niekto požičiava peniaze a nespláca ich. (Žalm 37:21) Deti dostávajú príkaz poslúchať rodičov a od otcov sa očakáva, že budú vychovávať deti „v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Efezanom 6:1–4) Slobodní kresťania dostávajú pokyn, aby vstupovali do manželstva „iba v Pánovi“, a Božím služobníkom, ktorí sú v manželstve, Božie Slovo hovorí: „Manželstvo nech je počestné medzi všetkými a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo Boh bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov.“ ​(1. Korinťanom 7:39; Hebrejom 13:4) Ak sme odhodlaní nestať sa zábudlivými poslucháčmi, budeme brať tieto a ďalšie pokyny od Boha veľmi vážne a budeme sa nimi riadiť.

16. Aké boli následky uctievania zlatého teľaťa?

¹⁶ Jehova neprijal snahu Izraelitov uctievať ho po svojom. Tritisíc ich bolo zničených pravdepodobne preto, lebo zohrali významnú úlohu v buričskom uctievaní zlatého teľaťa. Ďalších previnilcov postihla pohroma od Jehovu. (2. Mojžišova 32:28, 35) To je vážne poučenie pre všetkých, ktorí čítajú Božie Slovo, ale vyberajú si, čo chcú poslúchať a čo nie!

‚Utekajme od smilstva‘

17. O akej udalosti sa hovorí v 1. Korinťanom 10:8?

¹⁷ O ďalšej oblasti, v ktorej môžu telesné túžby spôsobiť duchovnú zábudlivosť, sa Pavol zmieňuje, keď hovorí: „Ani nesmilnime, ako smilnili niektorí z nich, takže ich padlo v jeden deň dvadsaťtritisíc.“ ​(1. Korinťanom 10:8) Pavol tu hovorí o udalosti, ku ktorej došlo  na moábskych rovinách na konci 40-ročného putovania Izraela pustatinou. Jehova krátko predtým pomohol Izraelitom dobyť krajiny východne od Jordána, ale mnohí sa stali zábudlivými a nevďačnými. Na hraniciach Zasľúbenej krajiny boli zvedení k sexuálnej nemravnosti a k nečistému uctievaniu Baala z Peoru. Bolo ich zničených asi 24 000, pričom 1000 z nich bolo vodcami. — 4. Mojžišova 25:9.

18. Aké správanie môže viesť k sexuálnej nemravnosti?

¹⁸ Jehovov ľud je dnes známy vysokými mravnými normami. Ale niektorí kresťania prestali myslieť na Boha a jeho zásady, keď boli v pokušení dopustiť sa sexuálnej nemravnosti. Stali sa zábudlivými poslucháčmi. Sprvu možno nejde o pokušenie dopustiť sa smilstva. Možno je to sklon zo zvedavosti sa pozerať na pornografiu, oddávať sa nevhodnému žartovaniu či flirtovaniu alebo vyhľadávať blízke spoločenstvo s morálne slabými jednotlivcami. Toto všetko už priviedlo kresťanov k hriešnemu konaniu. — 1. Korinťanom 15:33; Jakub 4:4.

19. Aké biblické rady nám pomáhajú ‚utekať od smilstva‘?

¹⁹ Ak sme v pokušení zapliesť sa do nemravného správania, nesmieme prestať myslieť na Jehovu. Naopak, musíme dbať na pripomienky z jeho Slova. (Žalm 119:1, 2) Väčšina z nás kresťanov sa zo všetkých síl snaží zachovať si mravnú čistotu, ale musíme sa neustále namáhať, aby sme dokázali konať to, čo je z Božieho hľadiska správne. (1. Korinťanom 9:27) Pavol kresťanom v Ríme napísal: „Veď vašu poslušnosť si všetci všimli. Preto sa radujem z vás. Chcem však, aby ste boli múdri v tom, čo je dobré, ale nevinní v tom, čo je zlé.“ ​(Rimanom 16:19) Smilníci a ďalší hriešnici čoskoro zažijú vykonanie Jehovovho nepriaznivého rozsudku, rovnako ako bolo za hriechy popravených tých 24 000 Izraelitov. (Efezanom 5:3–6) Nestaňme sa teda zábudlivými poslucháčmi, ale rozhodne ďalej ‚utekajme od smilstva‘. — 1. Korinťanom 6:18.

Vždy si ceňme to, čo nám Jehova dáva

20. Ako Izraeliti skúšali Jehovu a s akými následkami?

²⁰ Drvivá väčšina kresťanov nikdy nepodľahne sexuálnej nemravnosti. Je však potrebné dávať si pozor na také správanie, ktoré by viedlo k neustálemu reptaniu. To by mohlo viesť k Božiemu neschváleniu. Pavol nás nabáda: „Ani neskúšajme Jehovu, ako ho skúšali niektorí z [Izraelitov], takže zahynuli od hadov. Ani nereptajte, tak ako reptali niektorí z nich, takže zahynuli od ničiteľa.“ ​(1. Korinťanom 10:9, 10) Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi — áno, dokonca proti samému Bohu — a pritom sa sťažovali na zázračne zaobstaranú mannu. (4. Mojžišova 16:41; 21:5) Urazilo Jehovu ich reptanie menej ako ich smilstvo? Z biblickej správy vidno, že mnohých z tých, ktorí reptali, usmrtili hady. (4. Mojžišova 21:6) Pri jednej skoršej príležitosti bolo zničených viac ako 14 700 reptajúcich rebelov. (4. Mojžišova 16:49) Preto neskúšajme Jehovovu trpezlivosť neúctivým prístupom k tomu, čo nám dáva.

21. a) K napísaniu akého nabádania bol Pavol inšpirovaný? b) Ako môžeme byť podľa Jakuba 1:25 skutočne šťastní?

²¹ Keď Pavol písal spolukresťanom, uzavrel svoj výpočet výstrah týmto nabádaním: „To sa im stávalo ako príklady, a tie boli napísané ako  výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí. Preto ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ ​(1. Korinťanom 10:11, 12) Aj nám podobne ako Izraelitom dal Jehova mnoho požehnaní. Ale na rozdiel od nich nikdy nezabudnime na to dobré, čo pre nás robí, a neprestaňme si to ceniť. Keď nás skľučujú úzkostlivé životné starosti, premýšľajme o úžasných sľuboch, ktoré sú v Božom Slove. Pamätajme na svoj drahocenný vzťah k Jehovovi a ďalej konajme dielo kázania o Kráľovstve, ktoré nám bolo zverené. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Také konanie nám istotne prinesie pravé šťastie, lebo Písma sľubujú: „Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona, ktorý patrí k slobode, a kto na ňom trvá, ten bude šťastný, keď to bude robiť, lebo sa nestal zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku.“ — Jakub 1:25.

Ako by si odpovedal?

• Čo by mohlo spôsobiť, že by sme sa stali zábudlivými poslucháčmi?

• Prečo je nutná úplná poslušnosť Bohu?

• Ako môžeme ‚utekať od smilstva‘?

• Aký postoj by sme mali mať k tomu, čo nám Jehova dáva?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Izraeliti zabudli na mocné skutky, ktoré pre nich Jehova vykonal

[Obrázok na strane 16]

Jehovov ľud je odhodlaný udržať si vysoké mravné normy