Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Peniaze, alebo život?

Peniaze, alebo život?

Peniaze, alebo život?

Možno ste už počuli o banditoch, ktorí svojim obetiam pred očami mávali pištoľami a žiadali: „Peniaze, alebo život!“ Dnes sa táto legendárna výzva odráža v ťažkej dileme, pred ktorou stojí každý z nás — najmä tí z nás, ktorí žijú v bohatých krajinách. Tentoraz však na nás nenalieha nejaký bandita, ale spoločnosť, ktorá kladie zvýšený dôraz na peniaze a na úspech v hmotnom ohľade.

TAKÝTO dôraz vyvolal rad celkom nových otázok a starostí. Čo všetko by mal byť človek ochotný obetovať peniazom a hmotným veciam? Mohli by sme byť spokojní s málom? Naozaj ľudia obetujú „skutočný život“ na oltár materializmu? Sú peniaze vstupenkou do šťastného života?

Peňažná mánia

Spomedzi ľudských túžob a vášní — tých zákonných aj iných — bojuje o prvenstvo láska k peniazom. Na rozdiel od túžby po sexuálnom uspokojení a jedle môže byť vášnivá túžba zhromažďovať peniaze stála a nekonečná. Nezdá sa, žeby v starobe táto láska slabla. V pokročilom veku sa človek v mnohých prípadoch ešte viac zaujíma o peniaze alebo o to, čo si za ne možno kúpiť.

Zdá sa, že chamtivosť sa stupňuje. Hlavný hrdina v jednom populárnom filme povedal: „Chamtivosť poháňa. Chamtivosť je dobrá.“ Hoci mnohí hovorili o 80. rokoch 20. storočia ako o veku chamtivosti, z toho, čo bolo predtým a potom, vidno, že v priebehu rokov sa reakcie ľudí na peniaze zmenili iba málo.

Nové je pravdepodobne to, že veľmi veľa ľudí vidí príležitosť okamžite uspokojiť túžbu mať viac. Vyzerá to tak, že väčšina ľudí na svete trávi väčšinu svojho času vynakladaním väčšiny svojej energie na výrobu a získavanie stále väčšieho množstva vecí. Azda budete súhlasiť s tým, že vlastnenie majetku a míňanie peňazí sa stalo vášnivou — a často nanajvýš tvorivou — činnosťou v živote moderného človeka.

Sú však ľudia vďaka tomu šťastnejší? Keď múdry a veľmi bohatý kráľ Šalamún pred 3000 rokmi odpovedal na túto otázku, napísal: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom. Aj to je márnosť.“ ​(Kazateľ 5:10) Podobne zaujímavé závery vyplynuli i zo súčasných sociologických štúdií.

Peniaze a šťastie

Jedným z najprekvapivejších zistení v súvislosti s ľudským správaním je to, že zhromažďovanie peňazí a hmotných vecí nevyhnutne neprináša úmerne väčší pocit spokojnosti a šťastia. Mnohí výskumníci si uvedomili, že keď už raz človek dosiahne istú mieru bohatstva, jeho pocit spokojnosti a šťastia nezávisí od toho, koľko hmotných statkov má.

Nespútaná honba za hmotnými statkami a peniazmi teda vyvoláva v ľuďoch otázku: ‚Zdá sa, že sa tešíme z každej novej veci, ktorú si kúpime; ale keď to všetko zvážime, prečo tieto príjemné veci už neprispievajú k väčšej spokojnosti?‘

Jonathan Freedman v knihe Happy People (Šťastní ľudia) uvádza: „Len čo dosiahnete istý minimálny príjem, množstvo peňazí, ktoré máte, má z hľadiska nadobúdania šťastia malý význam. Nad hranicou chudoby je súvislosť medzi príjmom a šťastím pozoruhodne malá.“ Mnohí si uvedomili, že k šťastiu prispievajú v skutočnosti duchovné a morálne hodnoty a to, že sa človek v živote zaoberá činnosťou, ktorá má zmysel. Dôležité sú tiež vzťahy s inými ľuďmi a to, že nezažívame konflikty a nemáme obmedzenia, ktoré by nám bránili tešiť sa z toho, čo máme.

Za koreň súčasných spoločenských neduhov mnohí považujú snahu pomocou hmotného blahobytu riešiť problémy, ktoré majú v skutočnosti vnútorný charakter. Niektorí sociálni experti hovoria, že ľudia sú vo všeobecnosti naladení pesimisticky a sú nespokojní. U ľudí žijúcich v bohatej spoločnosti si tiež všímajú rastúcu tendenciu radiť sa s terapeutom alebo hľadať zmysel života a vnútornú harmóniu u guruov, v kultoch a v kváziterapeutických skupinách. To potvrdzuje, že hmotné statky nedokážu dať životu skutočný zmysel.

Moc a bezmocnosť peňazí

Pravdaže, peniaze majú moc. Možno si za ne kúpiť pekný dom, elegantné šaty a prepychové vybavenie domu. Dá sa za ne kúpiť aj obdiv, poddajnosť či lichotenie a peniaze môžu dokonca pritiahnuť niekoľko dočasných a úslužných priateľov. Ale niekde tam sa moc peňazí končí. To, čo potrebujeme najviac, si za peniaze kúpiť nemôžeme — lásku pravého ľudského priateľa, pokoj mysle a trochu úprimnej útechy v hodine smrti. A ľudia, ktorí si cenia vzťah k Stvoriteľovi, si za peniaze nemôžu kúpiť Božie schválenie.

Kráľ Šalamún, ktorý mal všetky dobré veci, ktoré sa v jeho dobe dali za peniaze kúpiť, uznal, že dôvera v hmotný majetok nevedie k trvalému šťastiu. (Kazateľ 5:12–15) O peniaze možno prísť bankrotom banky alebo infláciou. Nehnuteľnosti môžu zničiť prudké búrky. Hoci poistenie čiastočne nahradí materiálne straty, neodstráni emocionálne straty. Akcie a dlhopisy môžu zo dňa na deň stratiť cenu, keď dôjde k náhlemu ekonomickému úpadku. Zo dňa na deň možno prísť aj o dobre platené zamestnanie.

Ako si teda môžeme udržať vyrovnaný názor na peniaze? Akú úlohu by v našom živote mali hrať peniaze a majetok? Preskúmajte túto záležitosť ďalej. Uvidíte, ako môžete vlastniť niečo, čo má naozaj hodnotu — „skutočný život“.

[Obrázky na strane 4]

Hmotný majetok neprináša trvalé šťastie