Si naozaj tolerantný?

ROZČÚLILO ťa už niekedy nevhodné správanie nejakého človeka? Konáš rýchlo, keď sú tvoji blízki spoločníci ovplyvňovaní niečím veľmi škodlivým?

Niekedy je potrebné konať okamžite a rozhodne, aby sa zabránilo rozšíreniu vážneho hriechu. Napríklad keď v 15. storočí pred n. l. hrozilo, že Izraeliti sa znečistia nehanebným konaním, Áronov vnuk Pinchas konal rozhodne, aby to zlé odstránil. Jehova jeho konanie schválil slovami: „Pinchas... odvrátil môj hnev od synov Izraela tým, že nestrpel nijaké súperenie so mnou v ich strede.“ — 4. Mojžišova 25:1–11.

Pinchas konal vhodne, aby zastavil šírenie znečistenia. No ako je to s nekontrolovaným rozhorčením nad obyčajnými ľudskými zlyhaniami iných? Keby sme konali unáhlene alebo bez oprávneného dôvodu, neboli by sme zástancami spravodlivosti, ale predstaviteľmi intolerancie — niekým, kto neberie do úvahy nedokonalosť iných. Čo nám môže pomôcť vyhnúť sa tomuto osídlu?

‚Jehova ti odpúšťa všetky previnenia‘

Jehova je „Boh, ktorý je žiarlivý (horlivý); Boh, ktorý neznesie žiadne súperenie“. (2. Mojžišova 20:5, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Ako Stvoriteľ má právo vyžadovať od nás výlučnú oddanosť. (Zjavenie 4:11) Jednako znáša naše ľudské slabosti. Preto o ňom žalmista spieval: „Jehova je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti. Nebude po celý čas vyhľadávať chyby... Ani nám neurobil podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení.“ Teda ak sa kajáme, Boh ‚odpúšťa každé naše previnenie‘. — Žalm 103:3, 8–10.

Jehova má pochopenie pre hriešnu ľudskú podstatu, a preto u kajúcnych previnilcov ‚nevyhľadáva chyby‘. (Žalm 51:5; Rimanom 5:12) Dokonca má v úmysle odstrániť hriech a nedokonalosť. Pokým taký stav úplne nedosiahne, neprivádza na nás „to, čo si zaslúžime“, ale na základe výkupnej obete Ježiša Krista nám milostivo odpúšťa. Nikto z nás by nemohol byť považovaný za hodného prežitia, keby Jehova neprejavoval milosrdenstvo, keď je to vhodné. (Žalm 130:3) Môžeme byť naozaj vďační, že náš nebeský Otec, ktorý právom vyžaduje výlučnú oddanosť, je milosrdným Bohom!

Potrebná je vyrovnanosť

Ak Zvrchovaný Pán vesmíru prejavuje toleranciu v zaobchádzaní s nedokonalými ľuďmi, nemali by sme ju prejavovať i my? Tolerancia sa definuje ako „znášanlivosť voči presvedčeniu, spôsobom ap. iných“. Máme takýto postoj? Znášame trpezlivo, keď niekto povie alebo urobí niečo, čo nie je vážny hriech, ale možno je to len nevhodné slovo či skutok?

Samozrejme, nesmieme byť príliš tolerantní. Obrovské škody sa napríklad páchajú, keď náboženskí činitelia tolerujú skazených kňazov, ktorí neprestajne obťažujú chlapcov a dievčatá. Jeden spravodajca z Írska uviedol: „Predstavitelia cirkvi považovali také zaobchádzanie s deťmi iba za náhodné hriechy, a tak kňazov, ktorí sa toho dopustili, iba presunuli [na iné miesto].“

 Je prostý presun takého človeka príkladom správnej tolerancie? To iste nie! Povedzme, že by lekárska komora dovolila nejakému nezodpovednému chirurgovi ďalej operovať a presunula by ho z jednej nemocnice do druhej, i keď svojim pacientom spôsobil smrť alebo ich zmrzačil. K takej „tolerancii“ by mohla viesť pomýlená kolegialita. Ale čo obete, ktoré prišli o život alebo boli postihnuté nedbalým či dokonca zločinným konaním?

Hrozí tiež nebezpečenstvo, že by sme prejavovali príliš málo tolerancie. Keď bol Ježiš na zemi, niektorí Židia známi ako zelóti sa snažili nesprávne využívať Pinchasov príklad na ospravedlnenie vlastnej činnosti. Príkladom extrémneho konania niektorých zelótov bolo to, že sa ‚v Jeruzaleme počas sviatkov a podobných udalostí zamiešali do davu a dýkou náhle pobodali tých, ktorí im boli nepohodlní‘.

My kresťania by sme nikdy nezašli tak ďaleko ako zelóti, že by sme fyzicky napádali ľudí, ktorí sa nám znepáčili. No nevedie nás istá miera intolerancie k tomu, že na ľudí, ktorých nemáme v láske, útočíme inak — možno tak, že o nich hovoríme urážlivo? Ak sme naozaj tolerantní, nebudeme tak škodlivo rozprávať.

Ďalšou skupinou netolerantných ľudí boli v prvom storočí farizeji. Neustále odsudzovali druhých a nebrali do úvahy nedokonalosť ľudí. Pyšní farizeji sa na bežných ľudí dívali zvrchu a urážlivo ich označovali za ‚prekliatych‘. (Ján 7:49) Ježiš mal oprávnený dôvod, aby takých samospravodlivých ľudí verejne odsúdil slovami: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, pretože dávate desiatky z mäty, kôpru, rasce, ale nedbáte na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba konať, ale to ostatné sa nemalo zanedbávať.“ — Matúš 23:23.

Ježiš týmto vyhlásením nezľahčoval dôležitosť dodržiavania mojžišovského Zákona. Iba ukázal, že „závažnejšie“, čiže dôležitejšie stránky Zákona bolo treba uplatňovať rozumne a milosrdne. Ježiš a jeho učeníci sa nápadne odlišovali od netolerantných farizejov a zelótov.

Jehova Boh ani Ježiš Kristus neprehliadajú zlo. Čoskoro bude ‚uvedená pomsta na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo‘. (2. Tesaloničanom 1:6–10) No Ježiš vo svojej horlivosti za spravodlivosť nikdy neprestane prejavovať trpezlivosť, milosrdenstvo a láskyplný záujem v takej miere, v akej prejavuje tieto vlastnosti jeho nebeský Otec voči všetkým, ktorí chcú robiť to, čo je správne. (Izaiáš 42:1–3; Matúš 11:28–30; 12:18–21) Ježiš nám naozaj dáva znamenitý príklad!

Trpezlivo sa navzájom znášajme

Hoci azda máme veľkú horlivosť za to, čo je správne, uplatňujme radu apoštola Pavla: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ ​(Kolosanom 3:13; Matúš 6:14, 15) Prejavovať toleranciu si v tomto nedokonalom svete vyžaduje znášať nedostatky a chyby iných. V tom, čo očakávame od iných, musíme byť rozumní. — Filipanom 4:5.

Byť tolerantný v žiadnom prípade neznamená schvaľovať nesprávne konanie ani byť slepý voči chybám. Zmýšľanie alebo správanie niektorého spoluveriaceho možno nie je v niektorom ohľade celkom v súlade s Jehovovými normami. Hoci odchýlka ešte nemusí byť taká vážna, aby viedla k tomu, že by ho Boh zavrhol, môže byť varovným signálom, že je potrebná náprava. (1. Mojžišova 4:6, 7)  Je veľkým prejavom lásky, keď sa tí, ktorí sú duchovne spôsobilí, snažia v duchu miernosti napraviť človeka, ktorý robí chybu. (Galaťanom 6:1) No ak má byť táto snaha úspešná, je potrebné byť vedený skôr záujmom o toho človeka ako kritickým duchom.

„S miernosťou a hlbokou úctou“

A ako je to s prejavovaním trpezlivosti voči ľuďom, ktorí majú iné náboženské názory ako my? Vo „Všeobecnom poučení“, ktoré bolo rozposlané do všetkých štátnych škôl zriadených v Írsku v roku 1831, sa písalo: „Zámerom Ježiša Krista nebolo, aby sa jeho náboženstvo vnucovalo ľuďom násilnými prostriedkami... To, že sa budeme hádať s blížnymi a urážať ich, nie je spôsob, ako ich presvedčiť, že my máme pravdu a oni sa mýlia. Skôr ich to presvedčí o tom, že nemáme kresťanského ducha.“

Ježiš vyučoval a konal tak, že ľudia boli priťahovaní k Božiemu slovu, a tak by sme si mali počínať i my. (Marek 6:34; Lukáš 4: 22, 32; 1. Petra 2:21) Bol dokonalým človekom, ktorý dostal od Boha mimoriadne porozumenie, a vedel čítať v srdci. Preto keď bolo treba, vedel Jehovových nepriateľov ostro verejne odsúdiť. (Matúš 23:13–33) To nebol z jeho strany prejav intolerancie.

My na rozdiel od Ježiša nedokážeme čítať v srdci. Preto by sme mali poslúchať radu apoštola Petra: „V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ ​(1. Petra 3:15) Ako Jehovovi služobníci by sme svoje presvedčenie mali obhajovať, lebo je pevne založené na Božom Slove. Ale musíme to robiť tak, že prejavujeme úctu iným ľuďom i presvedčeniu, ktorému úprimne veria. Pavol napísal: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ — Kolosanom 4:6.

Ježiš vo svojej slávnej Kázni na vrchu povedal: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Matúš 7:12) Znášajme sa teda navzájom a prejavujme úctu ľuďom, ktorým kážeme dobré posolstvo. Keď budeme svoju horlivosť za spravodlivosť vyvažovať biblicky podloženou toleranciou, budeme robiť Jehovovi radosť a budeme skutočne tolerantní.

[Obrázok na strane 23]

Vyvaruj sa netolerantného postoja farizejov

[Obrázok na strane 23]

Ježiš prejavoval tolerantného ducha tak ako jeho Otec. Prejavuješ ho i ty?