Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Maj vieru podobnú Abrahámovej!

Maj vieru podobnú Abrahámovej!

Maj vieru podobnú Abrahámovej!

„Tí, čo sa pridŕžajú viery, sú Abrahámovými synmi.“ — GALAŤANOM 3:7.

1. Ako sa Abram vyrovnal s novou skúškou v Kanaane?

ABRAM zanechal pohodlný život v meste Ur, aby poslúchol Jehovov príkaz. Ťažkosti, ktoré zažil v nasledujúcich rokoch, boli len predohrou skúšky viery, ktorá ho čakala v Egypte. Biblická správa hovorí: „A v krajine nastal hlad.“ Pre Abrama by bolo ľahké, keby teraz začal pociťovať trpké sklamanie pre svoj stav! Ale namiesto toho podnikol praktické kroky, aby sa postaral o svoju rodinu. „Abram zišiel dolu do Egypta, aby tam býval ako cudzí usadlík, lebo v krajine bol krutý hlad.“ Abramova veľká domácnosť by sotva mohla vojsť do Egypta nepozorovane. Dokáže sa Jehova verný svojim sľubom a ochráni Abrama pred ujmou? — 1. Mojžišova 12:10; 2. Mojžišova 16:2, 3.

2, 3. a) Prečo Abram zatajil pravú totožnosť svojej manželky? b) Ako zaobchádzal Abram so svojou manželkou v danej situácii?

1. Mojžišovej 12:11–13 čítame: „Ako sa približoval, aby vstúpil do Egypta, stalo sa, že povedal svojej manželke Sáraj: ‚Prosím, dobre viem, že si žena krásneho vzhľadu. Určite sa stane, že ťa uvidia Egypťania a povedia: „To je jeho manželka.“ A určite ma zabijú, ale teba zachovajú nažive. Prosím, povedz, že si moja sestra, aby sa mi popri tebe dobre darilo, a moja duša bude vďaka tebe istotne žiť.‘“ Aj keď mala Sáraj vyše 65 rokov, stále bola nápadne krásna. A to ohrozovalo Abramov život. * (1. Mojžišova 12:4, 5; 17:17) Ale čo bolo ešte dôležitejšie, išlo aj o Jehovove záujmy, lebo sám Jehova povedal, že prostredníctvom Abramovho semena budú požehnané všetky národy zeme. (1. Mojžišova 12:2, 3, 7) Keďže Abram bol stále bezdetný, bolo veľmi dôležité, aby zostal nažive.

Abram povedal svojej manželke, aby použila taktiku, na ktorej sa dohodli už skôr, teda aby hovorila, že je jeho sestrou. Všimnime si, že hoci mal patriarchálnu autoritu, nezneužíval svoje postavenie, ale podnietil ju k spolupráci a podpore. (1. Mojžišova 12:11–13; 20:13) Tým dal Abram výborný príklad manželom, aby uplatňovali láskyplné vedenie hlavou, a Sáraj, ktorá preukázala podriadenosť, je príkladom pre dnešné manželky. — Efezanom 5:23–28; Kolosanom 4:6.

4. Ako by sa mali dnes zachovať verní služobníci Boha, keď je ohrozený život ich bratov?

Sáraj mohla hovoriť, že je Abramova sestra, pretože skutočne bola jeho nevlastnou sestrou. (1. Mojžišova 20:12) A navyše, Abram nebol povinný prezrádzať informácie ľuďom, ktorí na to nemali žiadne oprávnenie. (Matúš 7:6) V súčasnosti verní Boží služobníci dbajú na biblický príkaz, aby boli čestní. (Hebrejom 13:18) Napríklad za žiadnych okolností by neklamali pod prísahou na súdnom pojednávaní. No ak je ohrozený fyzický alebo duchovný život ich bratov, napríklad v období prenasledovania alebo občianskych nepokojov, dbajú na Ježišovu radu, aby boli „obozretní ako hady, a pritom nevinní ako holubice“. — Matúš 10:16; pozri Strážnu vežu z 1. novembra 1996, 18. stranu, 19. odsek.

5. Prečo bola Sáraj ochotná poslúchnuť Abramovu požiadavku?

Ako zareagovala Sáraj na Abramovu požiadavku? Apoštol Peter opísal ženy podobné Sáraj ako „dúfajúce v Boha“. Sáraj teda chápala duchovné otázky, o ktoré šlo. A navyše milovala svojho manžela a mala ho v úcte. A tak sa Sáraj ‚podriadila svojmu manželovi‘ a zatajila svoj manželský stav. (1. Petra 3:5) Samozrejme, že sa tým tiež vystavila riziku. „Tak sa stalo, keď Abram vstúpil do Egypta, že Egypťania uvideli ženu, že je veľmi krásna. A uvideli ju tiež faraónove kniežatá a chválili ju faraónovi, takže ženu vzali do faraónovho domu.“ — 1. Mojžišova 12:14, 15.

Vyslobodení Jehovom

6, 7. V akej tiesnivej situácii sa ocitli Abram a Sáraj a ako Jehova oslobodil Sáraj?

Akú úzkosť to muselo spôsobiť Abramovi a Sáraj! Zdalo sa, že Sáraj bude znásilnená. Navyše faraón, ktorý nemal ani tušenie o Sárajinom pravom manželskom stave, zahrnul Abrama štedrými darmi, takže „dostal ovce a dobytok a osly a sluhov a slúžky a oslice a ťavy“. * (1. Mojžišova 12:16) Aké opovrhnutie musel Abram cítiť k týmto darom! Aj keď situácia vyzerala pochmúrne, Jehova neopustil Abrama.

7 „Potom Jehova postihol faraóna a jeho domácnosť veľkými pohromami kvôli Abramovej manželke Sáraj.“ ​(1. Mojžišova 12:17) Faraónovi bola bližšie neurčeným spôsobom zjavená skutočná príčina týchto pohrôm. Ihneď na to zareagoval: „A tak faraón zavolal Abrama a povedal: ‚Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je tvojou manželkou? Prečo si povedal: „Je mojou sestrou“, takže som sa chystal vziať si ju za manželku? Tu máš svoju manželku. Vezmi si ju a choď!‘ A faraón o ňom vydal príkazy mužom, a tí odprevadili jeho i jeho manželku a všetko, čo mal.“ — 1. Mojžišova 12:18–20; Žalm 105:14, 15.

8. Akú ochranu sľubuje Jehova kresťanom v dnešnej dobe?

Dnes nám Jehova nezaručuje ochranu pred ničivými účinkami smrti, zločinnosti, hladu alebo prírodných katastrof. Máme však sľub, že Jehova nám vždy zabezpečí ochranu pred vplyvmi, ktoré môžu ohroziť našu duchovnosť. (Žalm 91:1–4) Robí to predovšetkým tak, že nám poskytuje včasné varovania prostredníctvom svojho Slova a prostredníctvom ‚verného a rozvážneho otroka‘. (Matúš 24:45) A čo v prípade hrozby smrti pri prenasledovaní? Hoci Boh môže pripustiť, aby niektorí jednotlivci zomreli, nikdy nedopustí, aby došlo k vyhladeniu jeho ľudu ako celku. (Žalm 116:15) A ak smrť pohltí niektorých verných jednotlivcov, môžeme dôverovať tomu, že budú vzkriesení. — Ján 5:28, 29.

Obeť v prospech zachovania pokoja

9. Čo naznačuje, že Abram bol v kanaanskej krajine stále na pochode?

Keď sa v kanaanskej krajine zjavne skončil hlad, „Abram vyšiel z Egypta do Negebu [polopúšťovej oblasti južne od judských vrchov], on a jeho manželka a všetko, čo mal, a Lót s ním. A Abram bol bohato zaopatrený stádami a striebrom a zlatom.“ ​(1. Mojžišova 13:1, 2) Miestni usadlíci ho teda považovali za mocného a vplyvného muža, za veľkého náčelníka. (1. Mojžišova 23:6) Abram netúžil po tom, aby sa tu usadil a začal sa spolčovať s kanaanskymi vodcami. Namiesto toho „chodil z tábora do tábora z Negebu k Bételu, na miesto, kde mal svoj stan po prvý raz, medzi Bételom a Aiom“. Ako vždy, i teraz dal Abram na prvé miesto uctievanie Jehovu, nech išiel kamkoľvek. — 1. Mojžišova 13:3, 4.

10. Aký problém vznikol medzi Abramovými a Lótovými pastiermi a prečo bolo potrebné rýchlo ho vyriešiť?

10 „A Lót, ktorý chodil spolu s Abramom, tiež vlastnil ovce a dobytok a stany. Tak krajina nemohla uniesť, aby v nej bývali všetci spolu, lebo pribudlo ich majetku a nemohli už bývať všetci spolu. A medzi pastiermi Abramovho dobytka a pastiermi Lótovho dobytka vznikla hádka; a vtedy bývali v tej krajine Kanaančania a Perizejci.“ ​(1. Mojžišova 13:5–7) Krajina neposkytovala dostatok vody a pastviny, ktoré by dokázali uživiť Abramove aj Lótove stáda. Medzi pastiermi teda vznikli napäté vzťahy a rozhorčenosť. Takéto hašterenie nebolo vhodné pre služobníkov pravého Boha. Ak by hádky pokračovali ďalej, mohlo by dôjsť k trvalému rozkolu. Ako Abram vyrieši túto situáciu? Abram si adoptoval Lóta po smrti Lótovho otca a vychovával ho zrejme ako vlastného syna. Nemal Abram, ako vekom starší, právo vybrať si to najlepšie?

11, 12. Akú veľkorysú ponuku dal Abram Lótovi a prečo bola Lótova voľba nerozumná?

11 „Abram [však povedal] Lótovi: ‚Prosím, nech nepokračujú hádky medzi mnou a tebou a medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, lebo my muži sme bratia. Či ti nie je k dispozícii celá krajina? Prosím, oddeľ sa odo mňa. Ak pôjdeš vľavo, tak ja pôjdem vpravo; ale ak pôjdeš vpravo, ja pôjdem vľavo.‘“ V blízkosti Bételu sa nachádza miesto, ktoré je označované ako „jedno z najlepších vyhliadkových miest Palestíny“. Možno odtiaľ „Lót zodvihol oči a videl celú Oblasť Jordána, že to všetko bol dobre zavlažovaný kraj, predtým ako Jehova priviedol skazu na Sodomu a Gomoru, ako Jehovova záhrada, ako egyptská krajina až po Coár“. — 1. Mojžišova 13:8–10.

12 Aj keď Biblia opisuje Lóta ako „spravodlivého“ muža, z nejakých príčin sa v tejto záležitosti nepodrobil Abramovi a ani sa nezdá, že by hľadal radu u staršieho muža. (2. Petra 2:7) „Lót si vyvolil celú Oblasť Jordána a Lót presťahoval svoj tábor na východ. Tak sa oddelili jeden od druhého. Abram býval v kanaanskej krajine, ale Lót býval medzi mestami tej Oblasti. Nakoniec si postavil stan blízko Sodomy.“ ​(1. Mojžišova 13:11, 12) Sodoma prosperovala a ponúkala mnoho hmotných výhod. (Ezechiel 16:49, 50) Kým z hmotného hľadiska sa Lótova voľba mohla zdať rozumná, z duchovného hľadiska to nebolo múdre rozhodnutie. Prečo? Lebo 1. Mojžišova 13:13 hovorí, že „sodomskí muži boli zlí a boli veľkými hriešnikmi voči Jehovovi“. Lótovo rozhodnutie presťahovať sa tam nakoniec privodilo jeho rodine veľa smútku.

13. Akou pomocou je Abramov príklad pre kresťanov, ktorí by sa mohli dostať do finančného sporu?

13 Abram však prejavil vieru v Jehovov sľub, že jeho semeno bude napokon vlastniť celú krajinu; neškriepil sa o malý kúsok tejto krajiny. Konal veľkoryso v súlade so zásadou, ktorá bola neskôr uvedená v 1. Korinťanom 10:24: „Nech nikto nehľadá svoju výhodu, ale výhodu toho druhého.“ To je dobrá pripomienka pre tých, ktorí by sa mohli dostať do finančného sporu so spoluveriacim. Niektorí namiesto toho, aby uplatnili radu z Matúša 18:15–17, postavili svojich bratov pred súd. (1. Korinťanom 6:1, 7) Príklad Abrama ukazuje, že je lepšie utrpieť finančnú stratu ako priniesť pohanu na Jehovovo meno alebo narušiť pokoj v kresťanskom zbore. — Jakub 3:18.

14. Ako mal byť Abram požehnaný za svoju veľkorysosť?

14 Abram mal byť za svoju veľkorysosť požehnaný. Boh vyhlásil: „Urobím tvojho semena ako prachových zrniečok zeme, takže ak by mohol človek spočítať prachové zrniečka zeme, vtedy by mohlo byť spočítané tvoje semeno.“ Aké povzbudzujúce muselo byť toto odhalenie pre bezdetného Abrama! Ďalej mu Boh nariadil: „Vstaň, prejdi krajinu po jej dĺžke a po jej šírke, lebo tebe ju dám.“ ​(1. Mojžišova 13:16, 17) Nie, Abramovi nebolo dovolené, aby sa usadil a žil v pohodlí nejakého mesta. Mal zostať v odlúčení od Kanaančanov. Dnes musia kresťania podobne zostať oddelení od tohto sveta. Nepovažujú sa za nadradených nad ostatnými, ale nechcú byť v blízkom spoločenstve s nikým, kto by ich mohol zvádzať, aby sa zaplietli do nebiblického správania. — 1. Petra 4:3, 4.

15. a) Aký význam mohlo mať Abramovo putovanie? b) Aký príklad zanechal Abram pre dnešné kresťanské rodiny?

15 V biblických časoch, skôr ako mal niekto získať do vlastníctva pozemok, mal právo si ho prehliadnuť. Preto putovanie po krajine mohlo slúžiť ako dlhotrvajúca pripomienka toho, že jedného dňa bude táto krajina patriť Abramovmu potomstvu. „Tak žil Abram ďalej [poslušne] v stanoch. Neskôr prišiel a býval medzi veľkými stromami Mamreho, ktoré sú v Hebrone; a tam vystaval oltár Jehovovi.“ ​(1. Mojžišova 13:18) Abram dal opäť najavo, že uctievanie dáva na popredné miesto. Dávaš rodinné štúdium, rodinnú modlitbu a účasť na zhromaždeniach na popredné miesto vo svojej rodine?

Útoky nepriateľa

16. a) Prečo majú úvodné slová v 1. Mojžišovej 14:1 zlovestný podtón? b) Aká bola príčina vpádu štyroch východných kráľov?

16 „Tu sa stalo za dní sineárskeho kráľa Amrafela, ellazárskeho kráľa Arjocha, elámskeho kráľa Kedorlaomera * a gojímskeho kráľa Tidála, že bojovali.“ V pôvodnom hebrejskom znení majú úvodné slová „Tu sa stalo za dní...“ zlovestný podtón; poukazujú totiž „na ťažké obdobie, ktoré sa končí požehnaním“. (1. Mojžišova 14:1, 2, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Ťažkosti sa začali, hneď ako títo štyria východní králi a ich vojská podnikli zničujúcu inváziu do kanaanskej krajiny. Aký bol ich zámer? Potlačiť vzburu piatich miest — Sodomy, Gomory, Admahu, Cebojimu a Bely. Po tom, čo zdolali odpor všetkých piatich miest, „pochodovali ako spojenci k Siddimskej nížine, k Soľnému moru“. Lót a jeho rodina žili neďaleko. — 1. Mojžišova 14:3–7.

17. Prečo bolo zajatie Lóta skúškou Abramovej viery?

17 Kanaanski králi prudko vzdorovali votrelcom, ale nakoniec utrpeli zdrvujúcu porážku. „Víťazi potom vzali všetok majetok Sodomy a Gomory a všetku ich potravu a odišli. Vzali tiež Lóta, syna Abramovho brata, a jeho majetok a išli svojou cestou. Vtedy býval v Sodome.“ Správy o týchto ničivých udalostiach sa čoskoro dostali aj k Abramovi: „Potom prišiel muž, ktorý unikol, a povedal to Hebrejovi Abramovi. Vtedy stanoval medzi vysokými stromami Amorejca Mamreho, brata Eškola a brata Anera; a oni boli Abramovi spojenci. Tak Abram počul, že jeho brat bol zajatý.“ ​(1. Mojžišova 14:8–14) Aká skúška viery! Bude Abram prechovávať voči svojmu synovcovi namrzenosť, pretože si vybral tú najlepšiu časť krajiny? Pamätajme tiež na to, že títo votrelci pochádzali z jeho domovskej krajiny, zo Sineáru. Ísť proti nim by znamenalo zničiť si akúkoľvek možnosť návratu domov. A navyše, čo by mohol Abram zmôcť proti armáde, ktorú nemohli poraziť ani spojené sily Kanaančanov?

18, 19. a) Ako dokázal Abram zachrániť Lóta? b) Komu patrila zásluha za toto víťazstvo?

18 Abram opäť vložil celú svoju dôveru v Jehovu. „Nato povolal svojich vycvičených mužov, tristoosemnásť otrokov narodených v jeho domácnosti, a dal sa do prenasledovania až po Dán. A v noci rozdelil proti nim svoje bojové sily, seba a svojich otrokov, a tak ich porazil a prenasledoval ich až po Chóbu, ktorá je severne od Damašku. A získal späť celý majetok a získal späť aj Lóta, svojho brata, a jeho majetok, a ženy tiež a ľud.“ ​(1. Mojžišova 14:14–16) Abram prejavil silnú vieru v Jehovu a svoje oddiely vojakov, ktoré nepriateľ počtom nesmierne prevyšoval, priviedol k víťazstvu a k záchrane Lóta a jeho rodiny. Abram sa teraz stretáva s Melchisedekom, kráľom a kňazom Sálema. „Melchisedek, kráľ Sálema, vyniesol chlieb a víno, a on bol kňazom Najvyššieho Boha. Požehnal ho a povedal: ‚Nech je požehnaný Abram od Najvyššieho Boha, Pôvodcu neba a zeme; a nech je požehnaný Najvyšší Boh, ktorý ti vydal do ruky tvojich utláčateľov!‘ Potom mu dal Abram desatinu zo všetkého.“ — 1. Mojžišova 14:18–20.

19 Áno, víťazstvo patrilo Jehovovi. Abram vďaka svojej viere opäť zažil Jehovovo oslobodenie. Boží ľud sa dnes nezapája do ľudských vojen, ale zápasí s mnohými skúškami a problémami. Náš nasledujúci článok ukáže, ako nám môže Abramov príklad pomôcť úspešne prekonávať tieto skúšky.

[Poznámky pod čiarou]

^ 2. ods. Podľa encyklopédie Hlbšie pochopenie Písma (vydaná Jehovovými svedkami, v češtine) „jeden staroveký papyrus obsahuje správu o faraónovi, ktorý prikázal ozbrojeným mužom, aby sa zmocnili príťažlivej ženy a aby jej manžela zabili“. Abramov strach teda nebol bezdôvodný.

^ 6. ods. V tom čase mohol Abram dostať medzi slúžkami aj Hagar, ktorá sa neskôr stala jeho konkubínou. — 1. Mojžišova 16:1.

^ 16. ods. Kritici kedysi tvrdili, že Elámčania nikdy nemali taký vplyv v oblasti Sineáru a že tento záznam o útoku Kedorlaomera je výmysel. Rozbor archeologického dôkazu, ktorý podporuje tento biblický záznam, pozri v Strážnej veži číslo 21, 1989, 5. a 6. strana.

Všimol si si?

• Ako sa hladomor v kanaanskej krajine preukázal ako skúška Abramovej viery?

• Aký dobrý príklad dali Abram a Sáraj dnešným manželom a manželkám?

• Aké ponaučenia môžeme získať z Abramovho riešenia sporu medzi jeho sluhami a Lótovými sluhami?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 22]

Abram netrval na svojom práve, ale uprednostnil Lótove záujmy pred vlastnými

[Obrázok na strane 24]

Abram sa pri záchrane svojho synovca Lóta spoliehal na Jehovu