Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nevzdávaj sa v konaní toho, čo je znamenité

Nevzdávaj sa v konaní toho, čo je znamenité

Nevzdávaj sa v konaní toho, čo je znamenité

„Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ — GALAŤANOM 6:9.

1, 2. a) Prečo je v službe Bohu potrebná vytrvalosť? b) Ako Abrahám prejavil vytrvalosť a čo mu v tom pomohlo?

PRE nás ako pre Jehovových svedkov je potešením konať Božiu vôľu. Osvieženie nachádzame aj v tom, že nesieme Kristovo „jarmo“ ako jeho učeníci. (Matúš 11:29) No slúžiť Jehovovi spolu s Kristom nie je vždy ľahké. Apoštol Pavol to objasnil, keď povzbudzoval spolukresťanov: „Potrebujete vytrvalosť, aby ste prijali splnenie toho sľubu, keď vykonáte Božiu vôľu.“ ​(Hebrejom 10:36) Vytrvalosť je potrebná, pretože služba Bohu môže byť spojená s prekážkami.

Abrahámov život je istotne svedectvom tejto skutočnosti. Abrahám mnohokrát stál pred zložitými rozhodnutiami a napätými okolnosťami. Príkaz opustiť pohodlný život v meste Ur bol len začiatok. Čoskoro zažil hladomor, nepriateľstvo zo strany svojich susedov, takmer stratil manželku, čelil nepriateľstvu zo strany niektorých príbuzných a násilnostiam vojny. No mali prísť ešte väčšie ťažkosti. Ale Abrahám sa nikdy nevzdal v konaní toho, čo bolo znamenité. Toto je zvlášť pozoruhodné, keď zoberieme do úvahy, že nemal úplné Božie Slovo, ako ho máme my dnes. Napriek tomu určite poznal prvé proroctvo, v ktorom Boh vyhlásil: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno.“ ​(1. Mojžišova 3:15) Keďže toto Semeno malo prísť prostredníctvom Abraháma, je pochopiteľné, že Abrahám bol terčom Satanovho nepriateľstva. Skutočnosť, že si to Abrahám uvedomoval, mu určite pomáhala vytrvávať v skúškach s radosťou.

3. a) Prečo by mal dnes Jehovov ľud očakávať súženia? b) Aké povzbudenie nachádzame v Galaťanom 6:9?

Dnes by mal Jehovov ľud tiež očakávať súženia. (1. Petra 1:6, 7) Veď napokon Zjavenie 12:17 nás upozorňuje na to, že Satan ‚vedie vojnu‘ s pomazaným ostatkom. Pretože „iné ovce“ úzko spolupracujú s pomazanými, aj ony sú terčom Satanovho hnevu. (Ján 10:16) Okrem odporu, s ktorým sa môžu kresťania stretnúť vo zvestovateľskej službe, môžu tiež zažívať skúšky v podobe rôznych tlakov v osobnom živote. Pavol nás vystríha: „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ ​(Galaťanom 6:9) Áno, hoci sa Satan usiluje zničiť našu vieru, musíme sa proti nemu postaviť pevní vo viere. (1. Petra 5:8, 9) Čo môže priniesť náš verný životný beh? Odpoveď nachádzame v Jakubovi 1:2, 3: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť.“

Frontálny útok

4. Aké frontálne útoky používa Satan v snahe zlomiť rýdzosť Božieho ľudu?

Abrahámov život predstavuje ‚rôzne skúšky‘, ktoré môžu zažívať aj kresťania v dnešnej dobe. Napríklad Abrahám musel reagovať na útok zo strany votrelcov zo Sineáru. (1. Mojžišova 14:11–16) Preto neprekvapuje, že Satan stále používa priame útoky vo forme prenasledovania. Od konca druhej svetovej vojny uvalili desiatky krajín vládne zákazy na kresťanské vzdelávacie dielo Jehovových svedkov. Ročenka Jehovových svedkov 2001 prináša správu o kresťanoch v Angole, ktorí museli znášať kruté násilie z rúk nepriateľov. Naši bratia v týchto krajinách sa spoliehajú na Jehovu a rozhodne odmietajú prestať so službou! Nereagujú tak, žeby sa uchýlili k násiliu alebo k vzbure, ale rozvážne vytrvávajú v kazateľskom diele. — Matúš 24:14.

5. Ako sa môžu mladí kresťania stať obeťami prenasledovania v škole?

Prenasledovanie však nemusí znamenať len násilie. Abrahám bol nakoniec požehnaný dvoma synmi — Izmaelom a Izákom. Správa v 1. Mojžišovej 21:8–12 nám hovorí, že pri jednej príležitosti si Izmael ‚robil žarty‘ z Izáka. Pavol v liste Galaťanom ukázal, že to bolo niečo vážnejšie ako len nejaké detské naťahovanie sa, pretože o Izmaelovi hovorí, že prenasledoval Izáka! (Galaťanom 4:29) Výsmech spolužiakov a slovné útoky zo strany odporcov sa teda tiež môžu právom považovať za prenasledovanie. Mladý kresťan menom Ryan si spomína na utrpenie, ktoré znášal zo strany svojich spolužiakov: „Slovné útoky, ktoré som zažíval počas pätnásťminútovej cesty autobusom do školy a potom späť, trvali akoby celé hodiny. Pálili ma kancelárskymi sponkami, ktoré predtým nahriali zapaľovačom.“ Čo bolo príčinou tohto drsného zaobchádzania? „Moje teokratické školenie ma robilo odlišným od ostatných mladých ľudí v škole.“ Ryan však s podporou svojich rodičov dokázal napriek tomu všetkému verne vytrvávať. A čo vy, mladí? Spôsobujú posmešky vašich rovesníkov, že sa cítite skľúčení? Ak áno, nevzdávajte sa! Ak budete verne vytrvávať, zažijete splnenie Ježišových slov: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne.“ — Matúš 5:11.

Každodenné starosti

6. Čo môže dnes spôsobiť napätie vo vzťahoch medzi spolukresťanmi?

Väčšina skúšok, ktoré dnes zažívame, sú bežné každodenné starosti. Sám Abrahám musel znášať napäté vzťahy, ktoré sa vyvinuli medzi jeho pastiermi a pastiermi jeho synovca Lóta. (1. Mojžišova 13:5–7) Podobne môže rozdielnosť osobností a malicherná žiarlivosť spôsobiť napätie vo vzťahoch a dokonca to môže ohroziť pokoj v zbore. „Veď kde je žiarlivosť a svárlivosť, tam je neporiadok a každá hanebnosť.“ ​(Jakub 3:16) Aké je pre nás dôležité nevzdávať sa a nedovoliť, aby pýcha narušila pokoj, tak ako to nedovolil Abrahám, a stále vyhľadávať záujmy druhých! — 1. Korinťanom 13:5; Jakub 3:17.

7. a) Čo by mal kresťan urobiť, ak mu spolukresťan nejako ublížil? b) Aký výborný príklad zanechal Abrahám v zachovávaní dobrých vzťahov s inými?

Usilovať sa o pokoj môže byť náročné, keď cítime, že niektorí spoluveriaci s nami zaobchádzajú nespravodlivo. Príslovia 12:18 hovoria: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom.“ Nepremyslené slová, hoci sú vyrieknuté bez úmyslu ublížiť, môžu spôsobiť hlbokú bolesť. Bolesť sa môže ešte zväčšiť, keď zistíme, že sme boli ohováraní alebo sme sa stali obeťou nemilosrdných klebiet. (Žalm 6:6, 7) Ale kresťan nemôže dovoliť, aby ho zranené city prinútili vzdať sa! Ak sa nachádzaš v takej situácii, ujmi sa iniciatívy a snaž sa záležitosti napraviť tak, že sa s previnilcom láskavo porozprávaš. (Matúš 5:23, 24; Efezanom 4:26) Buď naklonený k tomu, aby si odpustil tej osobe. (Kolosanom 3:13) Ak sa zbavíme rozhorčenia, umožníme tým, aby sa zahojili nielen naše city, ale aj náš vzťah s naším bratom. Abrahám neprechovával rozhorčenie, ktoré mohol k Lótovi pociťovať. Veď ako sa Abrahám ponáhľal zachrániť Lóta a jeho rodinu! — 1. Mojžišova 14:12–16.

Skúšky, ktoré si zaviňujeme sami

8. a) Ako by sa mohli kresťania ‚celí prebodať mnohými bolesťami‘? b) Prečo mohol mať Abrahám vyrovnaný postoj k hmotným veciam?

Niektoré skúšky si nesporne spôsobujeme sami. Napríklad Ježiš svojim nasledovníkom nariadil: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi, kde žerie moľa a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.“ ​(Matúš 6:19) A predsa sa niektorí bratia ‚celí prebodávajú mnohými bolesťami‘ tým, že uprednostňujú hmotné záujmy pred záujmami Kráľovstva. (1. Timotejovi 6:9, 10) Abrahám bol ochotný obetovať hmotné výhody, aby sa páčil Bohu. „Vierou býval ako cudzinec v krajine sľubu ako v cudzej krajine a býval v stanoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého sľubu. Lebo očakával mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.“ ​(Hebrejom 11:9, 10) Viera v budúce „mesto“, čiže Božiu vládu, Abrahámovi pomáhala, aby sa nespoliehal na bohatstvo. Nebolo by múdre ho v tom napodobňovať?

9, 10. a) Ako môže byť túžba po poprednom postavení skúškou? b) Ako by sa mohol dnes nejaký brat správať ako „menší“?

Pouvažujme nad ďalšou stránkou. Biblia nám dáva toto jasné usmernenie: „Ak sa niekto nazdáva, že je niečím, a nie je ničím, klame svoju myseľ.“ ​(Galaťanom 6:3) A navyše sme napomínaní, aby sme nerobili „nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle“. (Filipanom 2:3) Niektorí privedú na seba skúšky tak, že zlyhávajú v uplatňovaní tejto rady. Takíto jednotlivci zostávajú sklamaní a namrzení, keď poháňaní túžbou ‚niečo znamenať‘, a nie túžbou vykonávať „znamenitú prácu“, nedostanú v zbore určité výsady. — 1. Timotejovi 3:1.

10 Abrahám dal vynikajúci príklad v tom, že „si o sebe nemyslel viac ako treba“. (Rimanom 12:3) Keď sa Abrahám stretol s Melchisedekom, nesprával sa tak, akoby ho priaznivé postavenie pred Bohom robilo nadradeným. Naopak, uznal Melchisedekovo nadradené postavenie kňaza tým, že mu zaplatil desiatok. (Hebrejom 7:4–7) Dnes by mali byť kresťania podobne ochotní správať sa ako ‚menší‘ a nedožadovať sa pozornosti druhých. (Lukáš 9:48) Ak sa ti zdá, že tí, ktorí sa ujímajú vedenia v zbore, ti odopierajú určité výsady, úprimne sa preskúmaj, aby si zistil, ako môžeš zlepšiť svoju osobnosť alebo spôsoby, ako riešiš veci. Namiesto toho, aby si sa stal zatrpknutým, pretože nemáš určité výsady, ktoré by si chcel mať, naplno využi výsadu, ktorú máš — výsadu pomáhať druhým, aby spoznali Jehovu. Áno, „pokorte sa... pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil v patričnom čase“. — 1. Petra 5:6.

Veriť v to, čo je neviditeľné

11, 12. a) Prečo možno niektorí v zbore stratili pocit naliehavosti? b) Ako dal Abrahám výborný príklad v tom, že založil svoj život na viere v Božie sľuby?

11 Ďalšou skúškou môže byť zdanlivé zdržanie sa konca tohto skazeného systému vecí. Podľa 2. Petra 3:12 by mali kresťania ‚očakávať a pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. Mnohí však očakávajú tento „deň“ už niekoľko rokov a niektorí dokonca desaťročia. To môže u niektorých viesť k sklamaniu a k strate pocitu naliehavosti.

12 Opäť preskúmajme Abrahámov príklad. Celý svoj život založil na viere v Božie sľuby, aj keď nebolo možné, aby sa všetky splnili počas jeho života. Je pravda, že žil dosť dlho na to, aby videl vyrastať svojho syna Izáka. Ale prešli stáročia, kým sa dalo Abrahámovo potomstvo prirovnať k ‚nebeským hviezdam‘ alebo k ‚zrnkám piesku, ktoré sú na morskom brehu‘. (1. Mojžišova 22:17) Abrahám sa však nestal zatrpknutým alebo skľúčeným. Apoštol Pavol preto o Abrahámovi a ďalších patriarchoch povedal: „Tí všetci zomreli vo viere, hoci nedostali splnenie tých sľubov, ale videli ich zďaleka a uvítali ich a verejne oznamovali, že sú cudzincami a dočasnými usadlíkmi v krajine.“ — Hebrejom 11:13.

13. a) V akom zmysle sú kresťania v dnešnej dobe „dočasnými usadlíkmi“? b) Prečo Jehova skoncuje s týmto systémom vecí?

13 Keď Abrahám dokázal sústrediť celý svoj život na sľuby, ktorých splnenie bolo ešte ‚ďaleko‘, o čo skôr by sme tak mali robiť my dnes, keď splnenie týchto vecí je tak blízko! Podobne ako Abrahám, aj my sa musíme na seba pozerať ako na ‚dočasných usadlíkov‘ v Satanovom systéme, pričom odmietame „usadiť“ sa v ňom a prijať spôsob života zameraný na sebauspokojovanie. Prirodzene, že by sme radšej prijali, keby „koniec všetkých vecí“ bol už tu, a nielen blízko. (1. Petra 4:7) Možno trpíme vážnymi zdravotnými problémami. Alebo na nás môže veľmi ťažko doliehať ekonomický tlak. Musíme však pamätať na to, že Jehova privedie koniec nielen preto, aby nás vyslobodil zo žalostných podmienok, ale hlavne preto, aby posvätil svoje meno. (Ezechiel 36:23; Matúš 6:9, 10) Koniec nepríde v tom čase, ktorý by vyhovoval nám, ale v čase, v ktorom to najlepšie poslúži Jehovovým predsavzatiam.

14. Aký úžitok majú dnes kresťania z Božej trpezlivosti?

14 Pamätajme tiež na to, že „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Všimnime si, že Boh je „k vám trpezlivý“, to jest k členom kresťanského zboru. Je zrejmé, že niektorí z nás potrebujú viac času na to, aby urobili potrebné zmeny a úpravy, aby ‚boli nakoniec nájdení nepoškvrnení a bezchybní a v pokoji‘. (2. Petra 3:14) Nemali by sme byť preto vďační Bohu, že je k nám taký trpezlivý?

Ako nachádzať radosť napriek prekážkam

15. Ako si Ježiš dokázal zachovať radosť zoči-voči skúškam a ako môžu mať dnešní kresťania úžitok z toho, že ho napodobňujú?

15 Abrahámov život poskytuje dnešným kresťanom mnoho ponaučenia. Prejavoval nielen vieru, ale aj trpezlivosť, rozumnosť, odvahu a nesebeckú lásku. Dával uctievanie Jehovu na prvé miesto vo svojom živote. Musíme však pamätať na to, že najlepším príkladom, ktorý máme nasledovať, je pre nás Ježiš Kristus. On tiež stál pred nespočetnými prekážkami a skúškami, ale napriek tomu nikdy nestratil radosť. Prečo? Pretože mal myseľ stále zameranú na nádej, ktorú mal pred sebou. (Hebrejom 12:2, 3) Pavol sa preto modlil: „Nech dá Boh, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu, aby ste mali medzi sebou rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš.“ ​(Rimanom 15:5) So správnym myšlienkovým postojom môžeme nájsť radosť napriek prekážkam, ktoré nám môže Satan klásť do cesty.

16. Čo môžeme robiť, keď sa nám naše problémy zdajú neprekonateľné?

16 Keď sa problémy zdajú neprekonateľné, pripomeň si, že práve tak ako Jehova miloval Abraháma, miluje aj teba. Praje si, aby si v živote uspel. (Filipanom 1:6) Vlož úplnú dôveru v Jehovu a spoľahni sa, že „nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť, ale spolu s pokušením zaobstará aj východisko, aby ste to mohli vydržať“. (1. Korinťanom 10:13) Rozvíjaj si zvyk denne čítať Božie Slovo. (Žalm 1:2) Vytrvávaj v modlitbe a pros Jehovu, aby ti pomohol vytrvávať. (Filipanom 4:6) Jehova dáva „svätého ducha tým, čo ho prosia“. (Lukáš 11:13) Využívaj opatrenia, ktoré zaobstaráva Jehova, aby ťa duchovne podporoval, napríklad publikácie založené na Biblii. A vyhľadávaj tiež podporu bratstva. (1. Petra 2:17) Verne sa zúčastňuj kresťanských zhromaždení, pretože tam získaš povzbudenie, ktoré potrebuješ, aby si mohol vytrvávať. (Hebrejom 10:24, 25) Raduj sa z presvedčenia, že tvoja vytrvalosť vedie k schválenému stavu v Božích očiach a že tvoja vernosť rozradostňuje Jehovovo srdce! — Príslovia 27:11; Rimanom 5:3–5.

17. Prečo kresťania neupadajú do beznádeje?

17 Boh miloval Abraháma ako svojho ‚priateľa‘. (Jakub 2:23) Napriek tomu bol Abrahámov život plný stresujúcich skúšok a súženia. Dnes, počas týchto zlých ‚posledných dní‘, nemôžu kresťania očakávať nič lepšie. Skôr nás Biblia varuje, že „zlí ľudia a podvodníci budú postupovať od zlého k horšiemu“. (2. Timotejovi 3:1, 13) Namiesto toho, aby sme upadli do beznádeje, uvedomme si, že tlaky, ktoré na nás doliehajú, sú znakom toho, že sa blíži koniec Satanovho skazeného systému. Ale Ježiš nám pripomína, že ten, „kto vytrvá až do konca, bude zachránený“. (Matúš 24:13) Preto sa ‚nevzdávaj v konaní toho, čo je znamenité‘! Napodobňuj Abraháma a buď medzi tými, „ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby“. — Hebrejom 6:12.

Všimol si si?

• Prečo by mal dnes Jehovov ľud očakávať skúšky a súženie?

• Akými spôsobmi môže Satan používať frontálne útoky?

• Ako môžu kresťania riešiť osobné spory?

• Ako môže pýcha a sebectvo vytvoriť skúšky?

• V akom ohľade dal Abrahám znamenitý príklad v očakávaní splnenia Božích sľubov?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 26]

Mnohí mladí kresťania znášajú prenasledovanie vo forme uštipačného posmechu zo strany svojich rovesníkov

[Obrázok na strane 29]

V Abrahámových dňoch bolo splnenie Božích sľubov ‚ďaleko‘, a predsa Abrahám sústredil na ne svoj život