V Meste svetla žiaria ako nositelia svetla

Fluctuat nec mergitur, čiže „Je na rozbúrených vlnách a nepotápa sa“. To je motto Paríža.

ZA UPLYNULÝCH 2000 rokov musel Paríž, aby podobne ako nejaká loď zostal nad vodou, odolať nespočetnému množstvu búrok v podobe invázie cudzincov a vzbúr vo svojom vnútri. V Paríži, jednom z najkrajších miest sveta, dnes ľudia obdivujú veľkolepú architektúru, bulváre lemované stromami a svetoznáme múzeá. Niektorí ho považujú za obľúbené mesto básnikov, maliarov a filozofov. Ďalší si pochutnávajú na jeho gastronomických pochúťkach a obdivujú jeho módu.

Z historického hľadiska je Paríž baštou katolicizmu. Pred dvesto rokmi sa Paríž začal nazývať Mesto svetla, a to pre rozhodujúcu úlohu, ktorú mal v európskom myšlienkovom hnutí známom ako osvietenstvo. Dnes je väčšina Parížanov, či už si to uvedomujú, alebo nie, ovplyvnená viac filozofiou vtedajšieho obdobia než náboženstvom.

No ľudská múdrosť nesplnila očakávania a nevniesla do života ľudí svetlo. Dnes mnohí hľadajú osvietenie z iného zdroja. Už asi 90 rokov ‚svietia ako svetlá‘ v Paríži Jehovovi svedkovia. (Filipanom 2:15) Podobne ako obratní  námorníci, aj svedkovia sa musia neustále prispôsobovať premenlivým prúdom či udalostiam, aby mohli akoby brať na palubu „žiadúce veci všetkých národov“. — Haggeus 2:7.

Mesto, kde je náročné kázať

V roku 1850 mal Paríž 600 000 obyvateľov. V súčasnosti má s predmestiami vyše deväť miliónov obyvateľov. Výsledkom tohto rastu je to, že z Paríža sa stalo najrozmanitejšie mesto Francúzska. Je svetovým strediskom vysokoškolského vzdelania, je v ňom jedna z najstarších univerzít na svete a je domovom asi 250 000 študentov. Temnou stránkou Paríža sú niektoré jeho predmestia s mnohými výškovými obytnými blokmi charakteristické kriminalitou a nezamestnanosťou. Niet pochýb, že Jehovovi svedkovia potrebujú šikovnosť a prispôsobivosť, aby dokázali dobré posolstvo príťažlivo predkladať ľuďom každého druhu. — 1. Timotejovi 4:10.

Každoročne navštívi Paríž vyše 20 miliónov turistov. Nadšene vystupujú na Eiffelovu vežu, prechádzajú  sa popri Seine alebo posedávajú v pouličných kaviarňach a bistrách a vstrebávajú atmosféru mesta. Ale každodenné životné tempo Parížanov môže byť veľmi rýchle. „Ľudia sa stále ponáhľajú,“ hovorí Christian, služobník celým časom. „Keď prídu z práce, sú vyčerpaní.“ Rozprávať sa s takými zaneprázdnenými ľuďmi nie je ľahké.

Ale jedným z najväčších problémov, ktoré majú Jehovovi svedkovia v Paríži, je skontaktovať sa s ľuďmi v ich domácnostiach. Niektoré domy sú vybavené domácim telefónom. No s rastúcou zločinnosťou sa často stáva, že obytné domy majú vchody s kódom, a tak prístup k nájomníkom nie je možný. To je určite jedna z príčin, prečo je v niektorých štvrtiach pomer iba 1 svedok na 1400 ľudí. Preto svedkovia stále viac využívajú možnosť vydávať svedectvo telefónom a neformálne. Darí sa Jehovovým svedkom nechávať ‚svietiť svoje svetlo‘ aj inak? — Matúš 5:16.

Príležitostí a miest na neformálne vydávanie svedectva je veľa. Martine uvidela jednu ženu, ktorá stála na autobusovej zastávke a vyzerala zarmútene. Žena krátko predtým stratila jedinú dcéru. Martine jej dala brožúru s utešujúcou biblickou nádejou na vzkriesenie. Potom s ňou niekoľko mesiacov nemala žiaden kontakt. Keď ju opäť stretla, podarilo sa jej s ňou zaviesť biblické štúdium. Žena sa napriek odporu manžela stala svedkyňou.

Plodné neformálne vydávanie svedectva

Parížsky systém verejnej dopravy patrí k najefektívnejším na svete. Preslávené metro prepraví denne 5 000 000 cestujúcich. Centrálna stanica parížskeho metra Châtelet-Les-Halles je údajne najväčšia a najfrekventovanejšia na svete. Je tu veľa príležitostí stretnúť sa s ľuďmi. Alexandra chodí metrom denne do práce. Jedného dňa sa rozprávala s mladým mužom, ktorý bol nevyliečiteľne chorý na leukémiu. Dala mu traktát o nádeji na Raj. Šesť týždňov sa každý deň v rovnakom čase na rovnakom mieste rozprávali na biblickú tému. Potom jedného dňa muž prestal chodiť. Zakrátko Alexandre zatelefonovala jeho manželka a povedala jej, aby prišla do nemocnice, lebo manžel je v kritickom stave. Žiaľ, Alexandra prišla neskoro. Manželka tohto muža sa po jeho smrti presťahovala do Bordeaux na juhozápade Francúzska, kde ju navštevovali miestni svedkovia. Akou úžasnou novinou bola o rok pre Alexandru správa, že táto vdova sa stala pokrstenou kresťanskou svedkyňou Jehovu a má nádej stretnúť vzkrieseného manžela. — Ján 5:28, 29.

Cestou vlakom z Paríža do Limoges v centrálnej časti Francúzska sa istá staršia kresťanka rozprávala s Renatou. Renata študovala v rodnom Poľsku päť rokov teológiu, hebrejčinu a gréčtinu, ale stratila vieru. Tri mesiace pred týmto rozhovorom sa modlila k Bohu. Hoci nemala ozajstný záujem o to, čo jej tá staršia sestra hovorila, a ani nepomyslela na to, že by sa s ňou ešte mohla stretnúť, dala sestre svoje telefónne číslo. No sestra bola húževnatá a postarala sa o to, aby Renatu zakrátko niekto navštívil. Keď Renatu navštívili istí manželia, svedkovia, pomyslela si: ‚Čo ma títo chcú učiť?‘ No napriek tomu, že študovala v seminári, prejavila pokoru a dovolila, aby ju biblická pravda pritiahla. „Okamžite som pochopila, že to je pravda,“ hovorí. Teraz je šťastná, že sa o biblické posolstvo môže deliť s inými.

Michèle navštevovala autoškolu. Spolužiaci na vyučovaní teórie začali hovoriť o pohlavnom živote pred manželstvom. Michèle vyjadrila nesúhlas. O týždeň sa jej inštruktorka menom Sylvie opýtala: „Ste Jehovova svedkyňa?“ Zapôsobil na ňu Michèlin biblicky podložený názor. Začalo sa biblické štúdium a o rok bola Sylvie pokrstená.

V početných parkoch a záhradách Paríža je krásne prostredie na rozhovory s ľuďmi. Josette využila prestávku, aby šla do parku. Tam sa prechádzala staršia pani menom Aline. Josette jej povedala o úžasných sľuboch  z Biblie. Dohodli si biblické štúdium a Aline urobila čoskoro taký pokrok, že mohla byť pokrstená. Teraz vo veku 74 rokov je veľmi produktívnou pravidelnou priekopníčkou a je rada, že sa o kresťanskú pravdu môže deliť s inými.

Svetlo pre všetky národy

Svedkovia z Paríža sa nemusia plaviť do ďalekých krajín, aby zažívali bohatú kultúrnu rozmanitosť. Takmer 20 percent populácie predstavujú cudzinci. Existujú tu kresťanské zbory a skupiny, v ktorých sa hovorí asi 25 jazykmi.

K dobrým výsledkom v tomto zvláštnom evanjelizačnom pridelení často prispieva schopnosť využiť situáciu a fantázia. Jedna filipínska svedkyňa si vytvorila vlastný zvláštny obvod. Pri nakupovaní sa jej podarilo zaviesť viacero biblických štúdií tak, že v obchode začala rozhovor s ďalšími Filipínčanmi.

Pri kázaní sa oplatí byť iniciatívny. Keď sa v decembri 1996 svedkovia z jedného cudzojazyčného zboru dozvedeli, že do mesta má prísť svetoznámy cirkus, rozhodli sa, že sa pokúsia skontaktovať s účinkujúcimi. Jeden večer po predstavení sa im podarilo hovoriť s umelcami, ktorí sa vracali do hotela. Výsledkom tejto iniciatívy bolo to, že rozšírili 28 Biblií, 59 kresťanských kníh, 131 brožúr a 290 časopisov. Na konci trojtýždenného pobytu sa jeden akrobat opýtal: „Ako sa môžem stať Jehovovým svedkom?“ Ďalší povedal: „Budem kázať vo svojej krajine!“

Skryté poklady, ktoré treba nájsť

Kamkoľvek sa návštevníci Paríža pozrú, tam objavia krásne architektonické poklady zo zašlých čias. Ale niečo cennejšie ešte len čaká na objavenie. Aniza prišla do Francúzska so svojím strýkom, ktorý je diplomatom. Doma si pravidelne čítavala Bibliu. Keď jedného dňa náhlivo odchádzala z domu, istá priekopníčka jej dala traktát Prečo môžete dôverovať Biblii. Dohovorili si stretnutie na ďalší týždeň a priekopníčka s ňou zaviedla biblické štúdium. Rodina Anize veľmi odporovala. Aniza robila v štúdiu pokrok, až sa dala pokrstiť. Ako sa pozerá na výsadu deliť sa o pravdu s inými? „Kázať bolo pre mňa spočiatku ťažké, lebo som hanblivá. Ale keď čítam Bibliu, povzbudzuje ma to. Nemôžem len tak sedieť a nič nerobiť.“ Tento postoj je typický pre mnohých svedkov v Paríži, ktorí majú „hojnosť práce v Pánovom diele“. — 1. Korinťanom 15:58.

Biblická pravda svieti aj do sociálnych bytov na predmestí Paríža a odhaľuje ďalšie „drahokamy“. Bruce šiel navštíviť priateľa, lebo si od neho chcel požičať nejaké nahrávky. Tento priateľ sa krátko predtým stal Jehovovým svedkom. Bruce ho zastihol, ako sa rozpráva o Biblii s jedným Bruceovým známym. Bruce si rozhovor vypočul. Prijal ponuku biblického štúdia, ale mal isté problémy. „Bol som v tej štvrti veľmi známy. Môj najstarší brat sa stále bil a ja som organizoval hlučné zábavy. Ako ostatní prijmú fakt, že som sa stal svedkom?“ Bruce prestal organizovať tanečné zábavy i napriek tomu, že ho o to ľudia vytrvalo žiadali. O mesiac začal kázať. „Všetci v okolí chceli vedieť, prečo som sa stal svedkom.“ Krátko nato bol pokrstený. Časom mal výsadu navštevovať školu služobného vzdelávania.

Pri hľadaní pokladov treba niekedy vynaložiť veľké úsilie. Ale keď práca prinesie výsledky, môže to byť dôvod na veľkú radosť. Jacky, Bruno a Damien pracovali v Paríži ako pekári. „Nebolo možné sa s nami skontaktovať, lebo sme celý čas pracovali a nikdy sme neboli doma,“ hovorí Jacky. Patrick, pravidelný priekopník, si všimol, že navrchu istej budovy je niekoľko malých izieb, a dospel k záveru, že aspoň jedna je obývaná. Jeho vytrvalé úsilie zastihnúť obyvateľov tejto izby bolo odmenené, keď sa jedno popoludnie konečne stretol s Jackym, ktorý sa tam krátko zdržal. Aký bol výsledok? Títo traja priatelia sa stali svedkami a podarilo sa im nájsť si inú prácu, ktorá im umožňovala plnšie sa zúčastňovať na teokratických aktivitách.

 Utíšili búrku

Niektoré médiá vo Francúzsku nedávno vykreslili Jehovových svedkov ako nebezpečný náboženský kult. V roku 1996 sa svedkovia nadšene zapojili do rozširovania viac ako deväť miliónov výtlačkov špeciálneho informačného traktátu s názvom Jehovovi svedkovia — čo by ste mali vedieť. Výsledky boli nanajvýš pozitívne.

Svedkovia vynaložili zvláštne úsilie, aby zastihli každého. Mnoho úradníkov vyjadrilo svedkom vďačnosť. Jeden člen mestskej rady napísal: „Jehovovi svedkovia urobili dobre, že rozšírili tento traktát. Uvádza veci na pravú mieru.“ A istý lekár sa vyjadril: „Už dlho som naň čakal!“ Jeden muž z oblasti Paríža napísal: „Náhodou som si prečítal traktát Jehovovi svedkovia — čo by ste mali vedieť. Chcel by som sa dozvedieť viac a využiť ponuku bezplatného domáceho biblického štúdia.“ Jedna žena zas napísala: „Ďakujem Vám za čestnosť.“ Istá katolíčka svedkom povedala: „Ach, konečne ste na tie lži zareagovali!“

Mimoriadnu radosť mali mnohí mladí svedkovia z oblasti Paríža z kazateľskej kampane zorganizovanej v roku 1997 v súvislosti s katolíckymi Svetovými dňami mládeže. Hoci teplota dosahovala vyše 35 stupňov Celzia, kampane sa zúčastnilo okolo 2500 svedkov. Iba za niekoľko dní rozšírili medzi mladými ľuďmi zo všetkých častí zeme 18 000 brožúr Kniha pre všetkých ľudí. Okrem toho, že sa touto kampaňou vydalo znamenité svedectvo o Jehovovom mene a rozsiali sa semená pravdy, táto kampaň povzbudila aj mladých svedkov. Jedna mladá sestra, ktorá si skrátila dovolenku, aby sa do tohto mimoriadneho úsilia mohla naplno zapojiť, napísala: „Jehova má na zemi šťastný ľud, ktorý používa svoju silu na chválenie jeho mena. Tieto dva dni, také plné a bohaté, boli naozaj hodné všetkých dovoleniek sveta! (Žalm 84:10)“

Dvadsiaty ôsmy február 1998 bol významný tým, že naň pripadalo 65. výročie vydania Hitlerovho dekrétu, ktorý vyústil do zákazu Jehovových svedkov v Nemecku. Svedkovia vo Francúzsku využili tento dátum, aby v prenajatých sálach premietli verejnosti videofilm Jehovovi svedkovia pevní zoči-voči nacistickému útoku, v ktorom sú podrobnosti o prenasledovaní, ktoré znášal Jehovov ľud. Svedkovia rozšírili vyše sedem miliónov pozvánok. Dojemné svedectvá podávali historici a bývalí väzni v táboroch. V oblasti Paríža sa na premietaní zúčastnilo takmer 5000 ľudí vrátane značného počtu ľudí, ktorí nie sú svedkami.

Mnohí ľudia v Paríži sú veľmi vďační za duchovné svetlo a sú radi, že zvestovatelia Kráľovstva jasne žiaria ako nositelia svetla. Je to tak, ako povedal Ježiš: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.“ ​(Matúš 9:37) Z Paríža sa vďaka tomu, že Jehovovi svedkovia prejavujú pri prekonávaní problémov v kázaní odhodlaného ducha, stalo Mesto svetla v osobitnom zmysle, na Jehovovu chválu.

[Obrázok na strane 9]

Mestská radnica

[Obrázok na strane 9]

Múzeum Louvre

[Obrázok na strane 9]

Opera Garnier

[Obrázky na strane 10]

Svedkovia sa delia o biblické posolstvo so zaneprázdnenými ľuďmi všade, kde ich nájdu