Ako môže Kristov pokoj vládnuť v našom srdci?

„Nech vládne Kristov pokoj vo vašom srdci, lebo ste boli k tomu aj povolaní v jednom tele.“ — KOLOSANOM 3:15.

1, 2. Ako „Kristov pokoj“ vládne v srdci kresťana?

PRE mnohých ľudí je predstava, že by ich niečo malo ovládať, nepríjemná. Preto Pavlovo nabádanie „nech vládne Kristov pokoj vo vašom srdci“, ktoré adresoval spolukresťanom v Kolosách, môže niekoho zaraziť ako niečo nerozumné. (Kolosanom 3:15) Či nemáme slobodnú vôľu? Prečo by sme mali niečomu alebo niekomu dovoľovať vládnuť v našom srdci?

² Pavol nehovoril Kolosanom, aby sa vzdali slobodnej vôle. Grécky výraz preložený ako „vládne“ v Kolosanom 3:15 je príbuzný slovu pre rozhodcu, ktorý v tom čase udeľoval ceny v športových súťažiach. Súťažiaci mali istú mieru slobody v rámci pravidiel hry, ale v konečnom dôsledku rozhodca rozhodol, kto sa riadil pravidlami, a teda vyhral súťaž. Podobne my máme slobodu pri rozhodovaní v živote, ale keď to robíme, Kristov pokoj by mal vždy byť „rozhodcom“ — alebo ako to vyjadruje prekladateľ Edgar J. Goodspeed, „rozhodujúcim činiteľom“ v našom srdci.

3. Čo je „Kristov pokoj“?

³ Čo je „Kristov pokoj“? Je to stav bez vnútorného rozrušenia, vnútorný pokoj, ktorý získavame, keď sa stávame Ježišovými učeníkmi a keď sa dozvieme, že nás Jehova Boh a jeho Syn milujú a schvaľujú. Skôr ako Ježiš opustil svojich učeníkov, povedal im: „Svoj pokoj vám dávam... Nech sa vaše srdce neznepokojuje ani nezviera strachom.“ ​(Ján 14:27) Takmer 2000 rokov sa z tohto pokoja tešia verní pomazaní, ktorí sú údmi Kristovho tela, a dnes majú z pokoja úžitok aj ich spoločníci, „iné ovce“. (Ján 10:16) Tento pokoj by mal byť rozhodujúcim činiteľom v našom srdci. Keď sme v ťažkých skúškach, môže nám pomôcť, aby nás neochromil strach alebo aby sme sa príliš neznepokojovali. Pozrime sa, ako nám pokoj pomáha, keď sa stretávame s nespravodlivosťou, keď nás zviera úzkosť a keď sa cítime nehodní.

Keď sa stretávame s nespravodlivosťou

4. a) Ako Ježiš spoznal nespravodlivosť? b) Ako reagovali kresťania, keď sa stali obeťou nespravodlivosti?

⁴ Kráľ Šalamún poznamenal: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ ​(Kazateľ 8:9) Ježiš poznal pravdivosť týchto slov. Kým bol v nebi, videl hrubú nespravodlivosť, ktorej sa dopúšťal jeden človek proti druhému. Na zemi osobne zakúsil najväčšiu nespravodlivosť, keď ho ako bezhriešneho človeka obvinili z rúhania a usmrtili ako zločinca. (Matúš 26:63–66; Marek 15:27) Aj dnes bujnie nespravodlivosť a praví kresťania si vytrpeli viac ako dosť, lebo sú „predmetom nenávisti všetkých národov“. (Matúš 24:9) No napriek strašným zážitkom v nacistických táboroch smrti a sovietskom  gulagu, napriek tomu, že boli obeťami davového násilia, falošných obvinení a lživých útokov, Kristov pokoj im pomáhal vytrvať. Napodobňovali Ježiša, o ktorom čítame: „Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ — 1. Petra 2:23.

5. Čo by sme mali najprv zvážiť, keď počujeme o údajnej nespravodlivosti v zbore?

⁵ Niekedy sa môžeme domnievať, že sa zaobchádzalo nespravodlivo s niekým v kresťanskom zbore. V takom prípade sa azda cítime ako Pavol, ktorý povedal: „Kto sa potkýna, a ja sa nemám popudiť?“ ​(2. Korinťanom 11:29) Čo môžeme robiť? Mali by sme si položiť otázku: ‚Je to naozaj nespravodlivé?‘ Často nepoznáme všetky fakty. Môžeme prudko reagovať po vypočutí niekoho, kto tvrdí, že je do veci zasvätený. Biblia oprávnene vyhlasuje: „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu.“ ​(Príslovia 14:15) Preto musíme byť opatrní.

6. Ako môžeme reagovať, keď máme pocit, že v zbore došlo k nespravodlivosti?

⁶ Predpokladajme však, že my osobne máme pocit, že sme sa stali obeťou nespravodlivosti. Ako by reagoval človek, ktorý má v srdci Kristov pokoj? Azda máme pocit, že je potrebné porozprávať sa s človekom, o ktorom si myslíme, že nám ukrivdil. Prečo to radšej nepredložiť v modlitbe Jehovovi s dôverou, že dohliadne na to, aby sa dosiahla spravodlivosť, než o tom rozprávať každému, kto bude počúvať? (Žalm 9:10; Príslovia 3:5) Je dosť možné, že keď to urobíme, budeme spokojní, že sme vo svojom srdci tú záležitosť vyriešili a ‚mlčíme‘. (Žalm 4:4) Vo väčšine prípadov sa budeme riadiť Pavlovým nabádaním: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ — Kolosanom 3:13.

7. Na čo by sme mali vždy pamätať v našom správaní k bratom?

⁷ Nech však robíme čokoľvek, musíme pamätať, že ak nedokážeme zmeniť to, čo sa stalo, môžeme ovládať svoje reakcie. Ak na pocit domnelej nespravodlivosti reagujeme nevyrovnane, môže to mať škodlivejší účinok na náš pokoj ako nespravodlivosť sama. (Príslovia 18:14) Mohli by sme sa dokonca potknúť a prerušiť spoločenstvo so zborom, kým by sme necítili, že bolo spravodlivosti urobené zadosť. Žalmista napísal, že pre tých, ktorí milujú Jehovove zákony, ‚nejestvuje nijaký kameň potknutia‘. (Žalm 119:165) Je pravda, že z času na čas všetci zažívame nespravodlivosť. Nikdy nedovoľ, aby ti také poľutovaniahodné skúsenosti bránili slúžiť Jehovovi. Namiesto toho nech Kristov pokoj vládne v tvojom srdci.

Keď nás zviera úzkosť

8. Aké sú príčiny úzkosti a k čomu môže úzkosť viesť?

⁸ V týchto „posledných dňoch“ je úzkosť realitou života. (2. Timotejovi 3:1) Je pravda,  že Ježiš povedal: „Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete.“ ​(Lukáš 12:22) Ale nie každá úzkosť pramení zo záujmu o hmotné veci. Lóta ‚ťažko sužovala‘ mravná skazenosť Sodomy. (2. Petra 2:7) Pavla zvierala „úzkostlivá starosť o všetky zbory“. (2. Korinťanom 11:28) Ježiš bol noc pred svojou smrťou v takej smrteľnej úzkosti, že „jeho pot bol ako kvapky krvi, ktoré padali na zem“. (Lukáš 22:44) Je zrejmé, že nie každá úzkosť je dôkazom slabej viery. Nech je už príčina akákoľvek, ak je úzkosť intenzívna a pretrváva, môže nás obrať o pokoj. Niektorých úzkosť premohla a cítili sa neschopní ďalej zvládať úlohy súvisiace so službou Jehovovi. Biblia hovorí: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa.“ ​(Príslovia 12:25) Teda čo môžeme urobiť, keď na nás doľahne úzkosť?

9. Aké praktické kroky možno podniknúť, aby sme sa zbavili úzkosti, ale ktoré príčiny úzkosti nemožno odstrániť?

⁹ V niektorých situáciách možno dokážeme podniknúť praktické kroky. Ak je príčinou našej úzkosti zdravotný problém, bolo by múdre venovať mu pozornosť, aj keď takéto záležitosti sú vecou osobného rozhodnutia. * (Matúš 9:12) Ak nás zaťažuje veľa zodpovedných úloh, azda bude možné niektorými z nich poveriť druhých. (2. Mojžišova 18:13–23) Čo však majú robiť tí, ktorí majú veľkú zodpovednosť, ale nemôžu ňou poveriť druhých, napríklad rodičia? A čo má robiť kresťan žijúci s manželským druhom, ktorý odporuje pravde? A čo rodiny vo veľkej finančnej tiesni alebo žijúce vo vojnovej zóne? Je zrejmé, že v tomto systéme vecí nemôžeme odstrániť všetky príčiny úzkosti. Napriek tomu si môžeme v srdci zachovať Kristov pokoj. Ako?

10. Akými dvoma spôsobmi sa môže kresťan usilovať zmierniť úzkosť?

 ¹⁰ Jeden spôsob je hľadať útechu v Božom Slove. Kráľ Dávid napísal: „Keď mi vo vnútri pribudlo mojich znepokojujúcich myšlienok, tvoje prejavy útechy poláskali moju dušu.“ ​(Žalm 94:19) Jehovove „prejavy útechy“ možno nájsť v Biblii. Pravidelné čítanie tejto inšpirovanej knihy nám pomôže zachovať si v srdci Kristov pokoj. Biblia uvádza: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ ​(Žalm 55:22) V podobnom duchu Pavol napísal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Filipanom 4:6, 7) Vrúcna a pravidelná modlitba nám pomôže zachovať si pokoj.

11. a) Aký znamenitý príklad dal Ježiš v súvislosti s modlitbou? b) Ako by sme sa mali pozerať na modlitbu?

¹¹ Ježiš bol v tomto ohľade vynikajúcim príkladom. Pri jednej príležitosti sa v modlitbe rozprával so svojím nebeským Otcom celé hodiny. (Matúš 14:23; Lukáš 6:12) Modlitba mu pomohla vytrvať v najťažších skúškach. V noci pred jeho smrťou sa jeho tieseň veľmi zintenzívnila. Ako reagoval? Modlil sa „ešte vrúcnejšie“. (Lukáš 22:44) Áno, dokonalý Boží Syn bol mužom modlitby. Preto o to skôr by si mali pestovať zvyk modliť sa jeho nedokonalí nasledovníci! Ježiš svojich učeníkov učil, „že sa treba vždy modliť a nepoľavovať“. (Lukáš 18:1) Modlitba je skutočná a životne dôležitá komunikácia s Tým, ktorý nás pozná lepšie, ako sa poznáme my sami. (Žalm 103:14) Ak si chceme v srdci zachovať Kristov pokoj, budeme sa ‚ustavične modliť‘. — 1. Tesaloničanom 5:17.

Víťaziť nad obmedzeniami

12. Pre aké príčiny môžu mať niektorí pocit, že ich služba je nedostatočná?

¹² Jehova považuje každého svojho služobníka za cenného. (Haggeus 2:7) Napriek tomu pre mnohých je to ťažké prijať. Niektorí sú skľúčení pre pokročilý vek, rastúce rodinné záväzky alebo zhoršujúci sa zdravotný stav. Iní sa môžu cítiť znevýhodnení, pretože prežili zlé detstvo. Ďalších zasa môžu trápiť minulé chyby a pochybujú, že im Jehova niekedy odpustí. (Žalm 51:3) Čo možno urobiť s takýmito pocitmi?

13. Aká biblická útecha existuje pre tých, ktorí sa cítia nedostatoční?

¹³ Kristov pokoj nás uistí o Jehovovej láske. Rozjímaním o tom, že Ježiš nikdy nepovedal, žeby sa naša hodnota merala porovnávaním toho, čo robíme, s tým, čo robia druhí, si môžeme obnoviť pokoj v srdci. (Matúš 25:14, 15; Marek 12:41–44) To, čo Ježiš zdôrazňoval, bola lojálnosť. Svojim učeníkom povedal: „Ale kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Matúš 24:13) Ľudia ‚opovrhovali‘ Ježišom, ale on nikdy nepochyboval, že ho Otec miluje. (Izaiáš 53:3; Ján 10:17) A svojim učeníkom povedal, že Otec miluje aj ich. (Ján 14:21) Na zdôraznenie toho Ježiš povedal: „Či sa nepredávajú dva vrabce za mincu malej hodnoty? A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca. Ale vám sú sčítané i všetky vlasy na hlave. Preto sa nebojte: Máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“ ​(Matúš 10:29–31) Aké vrúcne uistenie o Jehovovej láske!

14. Aké uistenie máme o tom, že Jehova si cení každého z nás?

¹⁴ Ježiš tiež povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec.“ ​(Ján 6:44) Keďže Jehova nás pritiahol, aby sme nasledovali Ježiša, určite chce, aby sme boli zachránení. Ježiš svojim učeníkom povedal: „Nie je prianím môjho Otca, ktorý je v nebi, aby zahynul jeden z týchto maličkých.“ ​(Matúš  18:14) Preto ak slúžiš celým srdcom, môžeš jasať nad svojimi znamenitými skutkami. (Galaťanom 6:4) Ak ťa trápia minulé chyby, buď si istý, že kajúcnym služobníkom Jehova odpustí „vo veľkej miere“. (Izaiáš 43:25; 55:7) Ak sa cítiš skľúčený z akéhokoľvek iného dôvodu, pamätaj, že „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje“. — Žalm 34:18.

15. a) Ako sa nás Satan snaží obrať o pokoj? b) V čom môžeme Jehovovi dôverovať?

¹⁵ Satan si nepraje nič iné ako obrať ťa o pokoj. On je pôvodcom zdedeného hriechu, s ktorým každý z nás zápasí. (Rimanom 7:21–24) Satan by bol určite rád, keby si mal pocit, že pre nedokonalosť je tvoja služba Bohu neprijateľná. Nikdy nedovoľ Diablovi, aby ťa zbavil odvahy! Dávaj pozor na jeho plány a kiež ti ostražitosť pomáha v odhodlaní vytrvať. (2. Korinťanom 2:11; Efezanom 6:11–13) Pamätaj, „Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“. (1. Jána 3:20) Jehova vidí viac ako len naše zlyhania. Vidí aj naše pohnútky a úmysly. Prijmi teda útechu zo žalmistových slov: „Jehova sa nezriekne svojho ľudu, ani neopustí svoje dedičstvo.“ — Žalm 94:14.

Zjednotení v Kristovom pokoji

16. V akom ohľade nie sme sami, keď sa snažíme vytrvávať?

¹⁶ Pavol napísal, že by sme mali nechať v našom srdci vládnuť Kristov pokoj, lebo sme boli „povolaní v jednom tele“. Pomazaní kresťania, ktorým Pavol písal, boli povolaní, aby sa stali súčasťou Kristovho tela, a to platí aj o zostávajúcich z pomazaných dnes. Ich spoločníci, „iné ovce“, sú zjednotení s nimi do ‚jedného stáda‘ pod ‚jedným pastierom‘, Ježišom Kristom. (Ján 10:16) Celosvetové ‚stádo‘ miliónov ľudí necháva Kristov pokoj vládnuť vo svojom srdci. Vedomie, že nie sme sami, nám pomáha vytrvávať. Peter napísal: „Postavte sa však proti [Satanovi] pevní vo viere, lebo viete, že tie isté utrpenia znáša celé spoločenstvo vašich bratov na svete.“ — 1. Petra 5:9.

17. Akú pohnútku máme na to, aby v našom srdci vládol Kristov pokoj?

¹⁷ Kiež si teda všetci pestujeme pokoj, dôležité ovocie Božieho svätého ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Tých, ktorých Jehova nájde nepoškvrnených, bezchybných a v pokoji, napokon požehná večným životom na rajskej zemi, kde bude bývať spravodlivosť. (2. Petra 3:13, 14) Máme všetky dôvody na to, aby v našom srdci vládol Kristov pokoj.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo je Kristov pokoj?

• Ako môže Kristov pokoj vládnuť v našom srdci, keď sa stretávame s nespravodlivosťou?

• Ako nám Kristov pokoj pomáha zvládať úzkosť?

• Akú útechu nám poskytuje Kristov pokoj, keď sa cítime nehodní?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Ježiš sa pred svojimi žalobcami odovzdal Jehovovi

[Obrázok na strane 16]

Tak ako vrúcne objatie milujúceho otca, Jehovove prejavy útechy môžu zmierniť našu úzkosť

[Obrázok na strane 18]

Vytrvalosť má u Boha veľkú hodnotu