Diabol — nie iba povera

„V celom Novom zákone je veľký konflikt medzi silami Boha a dobra na jednej strane a silami zla vedenými Satanom na druhej strane. Nie je to iba predstava niektorých pisateľov, ale spoločný základ... Svedectvo Nového zákona je teda jasné. Satan je reálna zlomyseľná bytosť, ktorá sa k Bohu a Božiemu ľudu správa vždy nepriateľsky.“ — „The New Bible Dictionary“.

PREČO potom mnohí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu — a ktorí tvrdia, že veria Biblii —, odmietajú myšlienku existencie Diabla ako skutočnej osoby? Lebo Bibliu v skutočnosti neprijímajú ako Božie Slovo. (Jeremiáš 8:9) Hovoria, že pisatelia Biblie boli ovplyvnení filozofiami okolitých národov a netlmočili presne pravdu od Boha. Napríklad katolícky teológ Hans Küng píše: „Mytologické predstavy Satana s légiami diablov... prenikli z babylonskej mytológie  do raného judaizmu a odtiaľ do Nového zákona.“ — On Being a Christian (Byť kresťanom).

Ale Biblia nie je ľudské slovo; je to skutočne inšpirované Božie Slovo. Preto je múdre, keď berieme vážne, čo sa v nej hovorí o Diablovi. — 2. Timotejovi 3:14–17; 2. Petra 1:20, 21.

Aký názor mal Ježiš?

Ježiš Kristus veril, že Diabol je skutočná bytosť. Ježiša nepokúšalo nejaké zlo z jeho vnútra. Zaútočila naňho skutočná osoba, ktorú neskôr nazval „vládca sveta“. (Ján 14:30; Matúš 4:1–11) Okrem toho veril, že Satana v jeho skazených úkladoch podporujú ďalší duchovní tvorovia. Ježiš uzdravoval ľudí ‚posadnutých démonom‘. (Matúš 12:22–28) Aj ateistická publikácia A Rationalist Encyclopædia hovorí o tejto závažnej skutočnosti, keď uvádza: „Pre teológov bolo vždy neprekonateľnou prekážkou to, ako Ježiš opísaný v evanjeliách prijímal vieru v diablov.“ Keď Ježiš hovoril o Diablovi a jeho démonoch, neopakoval povery prenesené z babylonskej mytológie. Vedel, že tieto bytosti skutočne existujú.

Veľa sa o Diablovi dozvieme, keď pouvažujeme nad tým, čo Ježiš povedal náboženským vodcom svojej doby: „Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca. Ten bol vrahom, keď začal, a nestál pevne v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je luhár a otec lži.“ — Ján 8:44.

Podľa tohto Ježišovho výroku bol Diabol, ktorého meno znamená „ohovárač“, „luhár a otec lži“. Bol prvým tvorom, ktorý luhal o Bohu, a to už v záhrade Eden. Jehova predtým povedal, že naši prarodičia ‚určite zomrú‘, ak budú jesť zo stromu poznania dobrého a zlého. Satan ústami hada povedal, že to nie je pravda. (1. Mojžišova 2:17; 3:4) Je teda vhodné, že sa nazýva „prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan“. — Zjavenie 12:9.

Diabol luhal o strome poznania dobrého a zlého. Tvrdil, že zákaz jesť z toho stromu je neoprávnený, že je zneužitím moci. Povedal, že Adam a Eva môžu ‚byť ako Boh‘ a môžu si sami rozhodovať, čo je dobré a čo zlé. Satan naznačil, že ako jedinci so slobodnou vôľou by si mali o všetkom rozhodovať sami. (1. Mojžišova 3:1–5) Tento útok na správnosť  Božieho spôsobu vládnutia vyvolal závažné sporné otázky. Preto dal Jehova čas na vyriešenie týchto otázok. To znamená, že Satanovi nejaký čas dovolil ďalej žiť. Satanov obmedzený čas sa teraz rýchle kráti. (Zjavenie 12:12) Naďalej však lžami a podvodom pôsobí, že sa ľudstvo odcudzuje Bohu, pričom na šírenie svojho učenia používa takých ľudí, ako boli za Ježišových dní znalci písma a farizeji. — Matúš 23:13, 15.

Ježiš tiež povedal, že Diabol bol „vrahom, keď začal“ a že „nestál pevne v pravde“. To neznamená, že Jehova vytvoril Diabla ako „vraha“. Nevytvoril ho ako nejaké monštrum, ktoré by malo dozor nad miestom ohňa a mučenia všetkých, ktorí odporovali Bohu. Satanovým bydliskom nie je biblické „peklo“. Peklo je jednoducho všeobecný hrob ľudstva. — Skutky 2:25–27; Zjavenie 20:13, 14.

Diabol bol pôvodne „v pravde“. Kedysi bol časťou Jehovovej nebeskej rodiny ako dokonalý duchovný Boží syn. Ale „nestál pevne v pravde“. Dal prednosť vlastným cestám a vlastným klamným zásadám. „Začal“, keď sa zámerne vzbúril proti Jehovovi a klamal Adamovi a Eve, a nie keď bol vytvorený ako anjelský Boží syn. Diabol sa podobá ľuďom, ktorí sa proti Jehovovi vzbúrili za čias Mojžiša. O týchto ľuďoch čítame: „Počínali [si] skazonosne; nie sú jeho deťmi, je to ich vlastná chyba.“ ​(5. Mojžišova 32:5) To isté možno povedať o Satanovi. „Vrahom“ sa stal, keď sa vzbúril a stal sa zodpovedným za smrť Adama a Evy a tým vlastne celej ľudskej rodiny. — Rimanom 5:12.

Neposlušní anjeli

K Satanovi sa vo vzbure pripojili ďalší anjeli. (Lukáš 11:14, 15) Za Noachových čias títo anjeli „opustili svoje správne bydlisko“ a zhmotnili sa do ľudských tiel, aby mohli mať pomer s „ľudskými dcérami“. (Júda 6; 1. Mojžišova 6:1–4; 1. Petra 3:19, 20) Takto začala konať ‚tretina nebeských hviezd‘, čiže menšina duchovných tvorov. — Zjavenie 12:4.

Kniha Zjavenie, ktorá je do veľkej miery symbolická, opisuje Diabla ako „veľkého, ohnivo sfarbeného draka“. (Zjavenie 12:3) Prečo? Nie preto, že by mal doslovne nejaké bizarné ohyzdné telo. Nevieme, aké telo majú duchovní tvorovia, ale Satan sa v tomto ohľade od iných anjelských duchovných tvorov pravdepodobne nelíši. No označenie „veľký, ohnivo sfarbený drak“ je vhodným opisom Satanovho dravého, autoritatívneho a ničivého postoja vyvolávajúceho hrôzu.

Satan a démoni sú teraz veľmi obmedzení vo svojom pôsobení. Už sa nemôžu zhmotňovať, ako sa zjavne mohli kedysi. Krátko po zriadení Božieho Kráľovstva pod vládou Krista v roku 1914 boli zvrhnutí do blízkosti zeme. — Zjavenie 12:7–9.

Diabol je mocný nepriateľ

Diabol napriek tomu zostáva mocným nepriateľom. „Obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil.“ ​(1. Petra 5:8) Nie je nejakým všeobecným princípom zla sídliacim v našom nedokonalom tele. Je pravda, že denne musíme bojovať proti svojim hriešnym sklonom. (Rimanom 7:18–20) Ale ten skutočný boj vedieme „so svetovládcami tejto  tmy, so zlými duchovnými silami v nebeských miestach“. — Efezanom 6:12.

Nakoľko rozšírený je Diablov vplyv? „Celý svet leží v moci toho zlého,“ hovorí apoštol Ján. (1. Jána 5:19) Samozrejme, nechceme byť posadnutí osobou Diabla ani nechceme, aby nás ochromoval poverčivý strach z neho. Je však múdre, keď si budeme stále dávať pozor na jeho snahu zaslepiť nás voči pravde a zlomiť našu rýdzosť pred Bohom. — Jób 2:3–5; 2. Korinťanom 4:3, 4.

Pri útoku na tých, ktorí chcú konať Božiu vôľu, Diabol nepoužíva vždy iba kruté prostriedky. Občas pôsobí tak, aby vyzeral ako „anjel svetla“. Apoštol Pavol varoval kresťanov pred týmto nebezpečenstvom, keď napísal: „Obávam [sa], že by nejako mohli byť vaše mysle skazené a odvedené od úprimnosti a cudnosti, ktoré patria Kristovi.“ — 2. Korinťanom 11:3, 14.

Preto musíme byť ‚triezvi, bdieť a stáť proti nemu pevní vo viere‘. (1. Petra 5:8, 9; 2. Korinťanom 2:11) Nenahrávajte Satanovi tým, že by ste sa miešali do niečoho, čo súvisí s okultizmom. (5. Mojžišova 18:10–12) Buďte dobrými študentmi Božieho Slova, a pritom pamätajte, že Ježiš Kristus sa opakovane odvolával na Božie Slovo, keď ho pokúšal Diabol. (Matúš 4:4, 7, 10) Modlite sa o Božieho ducha. Jeho ovocie vám pomôže vyhnúť sa skutkom tela, ktoré Satan tak účinne podporuje. (Galaťanom 5:16–24) Vrúcne sa k Jehovovi modlite aj vtedy, keď cítite, že ste zo strany Diabla a jeho démonov pod nejakým tlakom. — Filipanom 4:6, 7.

Z Diabla netreba mať hrôzu. Jehova sľubuje skutočnú ochranu proti čomukoľvek, čo môže Satan urobiť. (Žalm 91:1–4; Príslovia 18:10; Jakub 4:7, 8) „Získavajte moc v Pánovi a v jeho mohutnej sile,“ hovorí apoštol Pavol. Potom budete „schopní pevne stáť proti Diablovým úkladom“. — Efezanom 6:10, 11.

[Obrázok na strane 5]

Ježiš vedel, že Diabol je skutočná osoba

[Obrázok na strane 6]

„Celý svet leží v moci toho zlého“

[Prameň ilustrácie]

NASA photo

[Obrázky na strane 7]

Postavte sa proti Diablovi štúdiom Božieho Slova a pravidelnou modlitbou