Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Existuje Diabol?

Existuje Diabol?

Existuje Diabol?

„V dejinách kresťanskej cirkvi boli časy, keď bol diabol, Belzebub či Satan, kráľ zla, pre ľudí rovnako skutočnou a mocnou postavou, ako je dodnes pre zmenšujúci sa počet ľudí Boh; výtvor Židov a prvých kresťanov bol podkladom na to, aby bolo zlo, ktoré videli okolo seba, zobrazené spoly ako človek a spoly ako zviera. Neskôr kresťania pochopili, že ide o vymyslenú postavu bez reálneho podkladu, a v tichosti sa ho zbavili.“ — „All in the Mind—A Farewell to God“ ​(Všetko je vec mysle — zbohom Bohu) od Ludovica Kennedyho.

AKO uvádza spisovateľ a pracovník rozhlasu a televízie Ludovic Kennedy, v krajinách kresťanstva celé stáročia nik nepochyboval o tom, že Diabol je skutočná osoba. Naopak, ako sa vyjadril profesor Norman Cohn, kresťania boli občas priam „posadnutí mocou Satana a jeho démonov“. (Europe’s Inner Demons) Táto posadnutosť sa netýkala len jednoduchých, nevzdelaných sedliakov. Napríklad presvedčenie, že Diabol zhmotnený v podobe nejakého zvieraťa vedie hriešne a nehanebné rituály, „nepatrilo k folklóru nevzdelanej väčšiny, ale, naopak, bolo svetonázorom intelektuálnej elity,“ hovorí profesor Cohn. Táto „intelektuálna elita“ — ku ktorej patrili učení duchovní — bola zodpovedná za honbu na čarodejnice, ktorá zachvátila Európu v 15. až 17. storočí, keď cirkevné a štátne autority údajne mučili a zabili približne 50 000 ľudí obvinených z čarodejníctva.

Nečudo, že mnoho ľudí zavrhlo to, čo považujú za divoké predstavy o Diablovi majúce pôvod v poverách. Už v roku 1726 sa Daniel Defoe vysmieval presvedčeniu ľudí, že Diabol je strašný netvor „s netopierími krídlami, rohmi, rozdelenou šľapou, dlhým chvostom, rozoklaným jazykom a podobne“. Defoe povedal, že také predstavy sú „slabo domyslené hlúposti“ vytvorené „podporovateľmi a tvorcami diabla“, ktorí „oklamali nevedomý svet diablom, ktorého sami vytvorili“.

Aj vy máte taký názor? Aj vy si myslíte, že „diabol je v skutočnosti ľudský výmysel, ktorým si človek zdôvodňuje vlastnú hriešnosť“? Toto vyjadrenie sa objavilo v diele The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible a taký názor majú mnohí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu. Jeffrey Burton Russell hovorí, že teológovia kresťanstva sa vo všeobecnosti „zbavili Diabla a démonov ako pozostatkov poverčivosti“.

No pre niektorých ľudí je Diabol reálny. Tvrdia, že za opakovaným zlom napĺňajúcim ľudské dejiny musí byť nejaká zlá nadľudská sila. Russell hovorí, že „hrôzy, ktoré prinieslo dvadsiate storočie“, sú jedným z dôvodov, prečo sa „viera v Diabla po dlhom čase zas rýchle objavuje“. Podľa Dona Lewisa rad vzdelaných ľudí v súčasnosti, ktorí sa „blahosklonne usmievajú“ nad poverčivými náukami a obavami „svojich neznalých predkov“, „opäť začína fascinovať zlý prvok v nadprirodzenej sfére“. — Religious Superstition Through the Ages (Náboženské povery počas vekov).

Ako je to teda? Je Diabol iba nezmyselná povera? Alebo je to niekto, koho treba brať vážne aj v 21. storočí?

[Obrázok na strane 4]

Ako vidno na tejto rytine od Gustava Dorého, dávne povery vykresľovali Diabla spoly ako človeka a spoly ako zviera

[Prameň ilustrácie]

The Judecca—Lucifer/​The Doré Illustrations For Dante’s Divine Comedy/​Dover Publications Inc.