‚Hľadajte pokoj a usilujte sa oň‘

„Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ — RIMANOM 12:18.

1, 2. Aké sú príčiny toho, že žiaden pokoj, ktorý dosiahol človek, nepretrvá?

PREDSTAV si dom s vratkými základmi, prehnitými trámami a prepadávajúcou sa strechou. Presťahoval by si sa doň a vytvoril by si si v ňom svoj domov? Pravdepodobne nie. Ani čerstvý náter farby by nezmenil fakt, že tento dom nie je konštrukčne pevný. Skôr či neskôr by sa asi zrútil.

² Akýkoľvek pokoj pochádzajúci z tohto sveta je ako takýto dom. Je postavený na vratkých základoch — na sľuboch a stratégiách človeka, „ktorému nepatrí záchrana“. (Žalm 146:3) Dejiny sú dlhou sériou konfliktov medzi národmi, etnickými skupinami a kmeňmi. Je pravda, že bývali aj krátke obdobia mieru, ale aký to bol mier? Ak dva národy vedú vojnu a potom vyhlásia mier, pretože je jeden národ porazený alebo oba národy už viac nevidia žiadne výhody v boji, je to mier? Nenávisť, podozrenia a žiarlivosť, ktoré rozpútali vojnu, pretrvávajú. Pokoj, ktorý je obyčajnou fasádou, ‚premaľovávaním‘ nepriateľstva, nie je trvalý pokoj. — Ezechiel 13:10.

3. Prečo sa pokoj Božieho ľudu odlišuje od akéhokoľvek pokoja, ktorý dosiahli ľudia?

³ Napriek tomu v tomto svete zmietanom vojnami existuje skutočný pokoj. Kde? Medzi tými, ktorí kráčajú v šľapajach Ježiša Krista, medzi pravými kresťanmi, ktorí dbajú na Ježišove slová a snažia sa napodobňovať jeho spôsob života. (1. Korinťanom 11:1; 1. Petra 2:21) Pokoj, ktorý je medzi pravými kresťanmi rôznych rás, spoločenského postavenia a národností, je pravý, lebo pramení z pokojného vzťahu s Bohom, ktorý je založený na viere vo výkupnú obeť Ježiša Krista. Ich pokoj je dar od Boha, nedocielili ho ľudia. (Rimanom 15:33; Efezanom 6:23, 24) Je výsledkom podriaďovania sa ‚Kniežaťu pokoja‘, Ježišovi Kristovi, a uctievania Jehovu, ‚Boha lásky a pokoja‘. — Izaiáš 9:6; 2. Korinťanom 13:11.

4. Ako sa kresťan „usiluje“ o pokoj?

⁴ Pokoj medzi nedokonalými ľuďmi nenastáva automaticky. Preto Peter povedal, že každý kresťan by mal ‚hľadať pokoj a usilovať sa oň‘. (1. Petra 3:11) Ako to môžeme robiť? Jedno staroveké proroctvo poukazuje na odpoveď. Jehova prostredníctvom Izaiáša povedal: „Všetci tvoji synovia budú vyučení Jehovom a pokoj tvojich synov bude hojný.“ ​(Izaiáš 54:13; Filipanom 4:9) Áno, pravý pokoj nastáva medzi tými, ktorí dbajú na Jehovovo vyučovanie. Navyše pokoj je spolu s ‚láskou, radosťou, zhovievavosťou, láskavosťou, dobrotou, vierou, miernosťou a sebaovládaním‘ ovocím Božieho svätého ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Nemôže sa z neho tešiť ten, kto nemiluje, nemá radosť, je netrpezlivý, neláskavý, zlý, neverný, divoký alebo sa nedokáže ovládať.

 „Pokoj so všetkými ľuďmi“

5, 6. a) Aký je rozdiel medzi tým, že sme pokojní, a tým, že pôsobíme pokoj? b) Voči komu sa kresťania snažia byť pokojamilovní?

⁵ Pokoj je definovaný ako stav bez vnútorného rozrušenia. Takáto definícia sa vzťahuje na mnoho situácií, v ktorých niet sporov. Veď dokonca aj mŕtvy človek je v pokoji! Aby sa však človek tešil z pokoja, potrebuje viac ako len byť pokojný. Ježiš vo svojej Kázni na vrchu povedal: „Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj, lebo sa budú nazývať ‚Božími synmi‘.“ ​(Matúš 5:9) Ježiš to hovoril ľuďom, ktorí mali mať neskôr príležitosť stať sa duchovnými Božími synmi a dostať nesmrteľný život v nebi. (Ján 1:12; Rimanom 8:14–17) A časom sa budú všetci verní ľudia, ktorí nemajú nebeskú nádej, tešiť zo ‚slávnej slobody Božích detí‘. (Rimanom 8:21) Len pokojamilovní ľudia môžu mať takúto nádej. Grécke slovo pre tých, „ktorí pôsobia pokoj“, doslova znamená „mierotvorcovia“. Často je rozdiel medzi tým, že sme pokojní — v pokoji —, a tým, že pôsobíme pokoj. Pôsobiť pokoj v biblickom zmysle zahŕňa aktívne rozširovať pokoj, niekedy vytvoriť pokoj tam, kde predtým chýbal.

⁶ S týmto na pamäti pouvažuj o rade apoštola Pavla Rimanom: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ ​(Rimanom 12:18) Pavol nehovoril Rimanom len to, aby boli pokojní, hoci by aj to pomohlo. Povzbudzoval ich, aby vytvárali pokoj. S kým? So „všetkými ľuďmi“ — s členmi rodiny, spolukresťanmi, ale i s tými, s ktorými nemali spoločnú vieru. Povzbudzoval Rimanov, aby vytvárali pokoj s druhými, ‚pokiaľ to záležalo na nich‘. Nie, nechcel, aby v záujme pokoja robili kompromisy vo viere. Namiesto toho, žeby druhých popudzovali proti sebe, mali k nim pristupovať s pokojnými pohnútkami. Kresťania tak mali konať či už v kontakte s ľuďmi v zbore, alebo mimo zboru. (Galaťanom 6:10) V súlade s tým Pavol napísal: „Vždy sa snažte o to, čo je dobré, jeden voči druhému a voči všetkým ostatným.“ — 1. Tesaloničanom 5:15.

7, 8. Ako a prečo sa kresťania správajú pokojamilovne k tým, s ktorými nemajú spoločnú vieru?

⁷ Ako môžeme byť pokojamilovní v kontakte s ľuďmi, s ktorými nemáme spoločné presvedčenie a ktorí nám azda ešte aj odporujú? Jeden spôsob je, že sa vyhýbame vytváraniu ovzdušia nadradenosti. Napríklad sotva by bolo pokojamilovné hovoriť o konkrétnych ľuďoch a používať pritom hanlivé výrazy. Jehova odhalil svoj rozsudok nad určitými organizáciami a skupinami ľudí, ale nemáme právo hovoriť o nikom, akoby už bol odsúdený. Skutočne nesúdime druhých, ani odporcov. Pavol po tom, čo Títovi napísal, aby kresťanom na Kréte poradil, ako sa správať k ľudským nadriadeným vrchnostiam, povzbudil ho, žeby im pripomenul, „aby o nikom nehovorili urážlivo, neboli bojovní, ale rozumní  a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“. — Títovi 3:1, 2.

⁸ Správať sa pokojamilovne k tým, s ktorými nemáme spoločnú vieru, veľmi prispieva k odporúčaniu pravdy. Samozrejme, nepestujeme priateľstvá, ktoré ‚kazia užitočné zvyky‘. (1. Korinťanom 15:33) Stále by sme však mali byť zdvorilí a zaobchádzať so všetkými ľuďmi úctivo a láskavo. Peter napísal: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ — 1. Petra 2:12.

Pokojamilovní v službe

9, 10. Aký príklad pokojamilovného správania voči neveriacim dal apoštol Pavol?

⁹ Kresťania v prvom storočí boli známi svojou odvahou. Nezľahčovali posolstvo, a keď stáli pred opozíciou, boli odhodlaní poslúchať ako vládcu viac Boha ako ľudí. (Skutky 4:29; 5:29) Napriek tomu si neplietli odvahu s drzosťou. Zamysli sa nad Pavlovým prístupom, keď obhajoval svoju vieru pred  kráľom Herodesom Agrippom II. Herodes Agrippa žil v krvismilnom vzťahu so svojou sestrou Bernike. Pavol sa však nesnažil Agrippovi prednášať o morálke. Skôr zdôraznil myšlienky, v ktorých sa zhodovali, pripisujúc Agrippovi k dobru, že je znalcom židovských zvykov a verí prorokom. — Skutky 26:2, 3, 27.

¹⁰ Bolo to od Pavla neúprimné lichotenie mužovi, ktorý mu mohol zaručiť slobodu? Nie. Pavol sa riadil vlastnou radou a hovoril pravdu. Nič z toho, čo Agrippovi povedal, nebolo nepravdivé. (Efezanom 4:15) Ale Pavol bol pokojamilovný a vedel, ako sa stať ‚ľuďom každého druhu všetkým‘. (1. Korinťanom 9:22) Jeho cieľom bolo obhájiť svoje právo kázať o Ježišovi. Ako dobrý učiteľ začal tým, že uviedol niečo, na čom sa mohli s Agrippom zhodnúť. Takto Pavol pomohol nemorálnemu kráľovi vidieť kresťanstvo v priaznivejšom svetle. — Skutky 26:28–31.

11. Ako môžeme byť pokojamilovní v službe?

¹¹ Ako môžeme byť pokojamilovní v službe? Tak ako Pavol, aj my by sme sa mali vyhýbať sporom. Občas musíme „nebojácne hovoriť Božie slovo“, aby sme odvážne obhájili svoju vieru. (Filipanom 1:14) No vo väčšine prípadov je naším prvoradým cieľom kázať dobré posolstvo. (Matúš 24:14) Ak človek chápe pravdu o Božom predsavzatí, môže potom začať odvrhovať falošné náboženské predstavy a môže sa očistiť od nečistých praktík. Preto je dobré čo najviac zdôrazňovať to, čo pritiahne našich poslucháčov, a začínať tým, čo máme s nimi spoločné. Naša snaha by mala opačný účinok, ak by sme proti sebe popudili človeka, ktorý by si možno vypočul naše posolstvo, keby sme k nemu pristupovali taktne. — 2. Korinťanom 6:3.

Pokojamilovní v rodine

12. Ako sa môžeme usilovať o pokoj v rodine?

¹² Pavol povedal, že tí, ktorí vstupujú do manželstva, „budú mať súženie v tele“. (1. Korinťanom 7:28) Budú sa stretávať s rôznymi ťažkosťami. Okrem iného niektoré páry budú mať medzi sebou z času na čas nezhody. Ako by ich mali riešiť? Pokojamilovne. Pokojamilovný človek sa snaží zabrániť stupňovaniu konfliktu. Ako? Predovšetkým strážením jazyka. Ak má tento malý úd vo zvyku vyjadrovať sarkastické a urážajúce poznámky, môže to naozaj byť „nepoddajná, škodlivá vec plná smrtonosného jedu“. (Jakub 3:8) Pokojamilovný človek používa svoj jazyk na budovanie, nie na rúcanie. — Príslovia 12:18.

13, 14. Ako môžeme udržať pokoj, keď schybíme v reči alebo keď sa prehlbuje rozhorčenie?

¹³ Keďže sme nedokonalí, každý z nás niekedy povie veci, ktoré neskôr ľutuje. Keď k tomu dôjde, rýchlo to naprav — zmier sa. (Príslovia 19:11; Kolosanom 3:13) Vyhýbaj sa ‚škriepkam o slová‘ a ‚prudkým svárom o maličkosti‘. (1. Timotejovi 6:4, 5) Namiesto toho sa pozri pod povrch a snaž sa pochopiť pocity svojho manželského partnera. Ak s tebou rozpráva hrubo, neodpovedaj rovnako. Pamätaj, že „odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev“. — Príslovia 15:1.

¹⁴ Občas sa azda budeš musieť zamyslieť nad radou z Prísloví 17:14: ‚Vzdiaľ sa skôr, ako vypukne hádka.‘ Pozri sa na tú prechodnú situáciu s odstupom. Neskôr, keď sa city utíšia, pravdepodobne budeš môcť vyriešiť problém priateľsky. V niektorých prípadoch azda bude vhodné zavolať si na pomoc zrelého kresťanského dozorcu. Takí skúsení a empatickí muži môžu byť osviežujúcou pomocou, keď je manželstvo ohrozené. — Izaiáš 32:1, 2.

Pokojamilovní v zbore

15. Aký zlý duch sa podľa Jakuba vyvinul medzi niektorými kresťanmi a prečo je tento duch ‚zemský‘, ‚živočíšny‘ a ‚démonský‘?

¹⁵ Žiaľ, u niektorých kresťanov v prvom storočí sa prejavoval duch žiarlivosti a svárlivosti — úplný opak pokoja. Jakub povedal: „To nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale  zemská, živočíšna, démonská. Veď kde je žiarlivosť a svárlivosť, tam je neporiadok a každá hanebnosť.“ ​(Jakub 3:14–16) Niektorí sú presvedčení, že grécke slovo preložené ako „svárlivosť“ súvisí so sebeckou ctižiadostivosťou, bojom o postavenie. Jakub ju oprávnene označil za ‚zemskú, živočíšnu, démonskú‘. Počas dejín konali vládcovia sveta svárlivo ako divé zvieratá zápasiace navzájom proti sebe. Svárlivosť je skutočne „zemská“ a „živočíšna“. Je tiež „démonská“. Táto zákerná vlastnosť sa prvý raz prejavila u anjela bažiaceho po moci, ktorý sa postavil proti Jehovovi Bohu a stal sa Satanom, vládcom démonov.

16. Akého ducha podobného Satanovmu prejavili niektorí kresťania v prvom storočí?

¹⁶ Jakub nabádal kresťanov, aby odolávali tomu, žeby sa u nich vyvinul svárlivý duch, lebo ten pôsobí proti pokoju. Napísal: „Odkiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ pochádzajú boje medzi vami? Či nepochádzajú z toho, z vašej žiadostivosti po zmyselnej rozkoši, ktorá vyvoláva boj vo vašich údoch?“ ​(Jakub 4:1) Tu by sa mohla ‚žiadostivosť po zmyselnej rozkoši‘ vzťahovať na žiadostivú túžbu po hmotných veciach alebo na túžbu po prominentnom postavení, autorite alebo vplyve. Niektorí v zboroch chceli podobne ako Satan zjavne viac žiariť medzi ostatnými ako byť „menší“, akí mali byť podľa Ježišových slov jeho praví nasledovníci. (Lukáš 9:48) Taký duch môže obrať zbor o pokoj.

17. Ako môžu byť dnes kresťania v zbore pokojamilovní?

¹⁷ Aj dnes musíme odolávať sklonu k hmotárstvu, žiarlivosti alebo domýšľavej ctižiadostivosti. Ak sme naozaj pokojamilovní, nebudeme sa cítiť ohrození, keď je v zbore niekto v niečom skúsenejší ako my, ani ho nebudeme znevažovať v očiach druhých spochybňovaním jeho pohnútok. Ak máme nejakú pozoruhodnú schopnosť, nebudeme ju využívať na to, aby sme vyzerali lepší ako ostatní, akoby sme chceli naznačiť, že zbor bude prosperovať len vďaka našim poznatkom a praktickým skúsenostiam. Taký duch by spôsobil rozdelenie; nepriniesol by pokoj. Pokojamilovní ľudia nevystavujú na obdiv svoj talent, ale skromne ho používajú na službu svojim bratom a na prinášanie cti Jehovovi. Uvedomujú si, že v konečnom dôsledku je to láska — nie schopnosti —, podľa čoho poznať pravého kresťana. — Ján 13:35; 1. Korinťanom 13:1–3.

„Pokoj za tvojich dozorcov“

18. Ako si starší medzi sebou rozvíjajú pokoj?

¹⁸ Kresťanskí starší sa ujímajú vedenia vo vytváraní pokoja. Jehova o svojom ľude predpovedal: „Ustanovím pokoj za tvojich dozorcov a spravodlivosť za tých, ktorí ti prideľujú úlohy.“ ​(Izaiáš 60:17) V súlade s týmito prorockými slovami tí, ktorí slúžia ako kresťanskí pastieri, usilovne rozvíjajú pokoj medzi sebou navzájom i v stáde. Starší môžu medzi sebou udržiavať pokoj, ak prejavujú pokojnú a rozvážnu „múdrosť zhora“. (Jakub 3:17) Starší v zbore pochádzajú z rôzneho prostredia a majú odlišné životné skúsenosti, a preto budú mať niekedy odlišné stanoviská. Znamená to, že nemajú pokoj? Nie, ak v takejto situácii postupujú vhodne. Pokojamilovní starší skromne vyjadrujú svoje myšlienky a potom si úctivo vypočujú názory tých druhých. Pokojamilovný starší namiesto toho, že by nástojil  na vlastných postupoch, na modlitbe zváži bratovo stanovisko. Ak sa neprekračuje nejaká biblická zásada, zvyčajne je priestor na rôzne stanoviská. Ak druhí nesúhlasia s pokojamilovným starším, podvolí sa a podporí rozhodnutie väčšiny. Tak sa prejaví ako rozumný. (1. Timotejovi 3:2, 3) Skúsení dozorcovia vedia, že zachovávanie pokoja je dôležitejšie ako presadiť svoje.

19. Ako sa dozorcovia správajú pokojamilovne v zbore?

¹⁹ Starší rozvíjajú pokoj s členmi stáda, ak ich podporujú a neposudzujú ich úsilie príliš kriticky. Je pravda, že niektorí občas potrebujú usmernenie. (Galaťanom 6:1) Ale práca kresťanského dozorcu nespočíva hlavne v disciplinovaní. Dozorca často chváli. Láskyplní starší sa snažia vidieť na druhých to dobré. Dozorcovia si vážia usilovnú prácu spolukresťanov a sú presvedčení, že ich spoluveriaci robia, čo môžu. — 2. Korinťanom 2:3, 4.

20. V akých ohľadoch má zbor úžitok, ak sú všetci pokojamilovní?

²⁰ Teda v rodine, v zbore i v kontakte s tými, s ktorými nemáme spoločnú vieru, sa snažíme byť pokojamilovní a vytvárať pokoj. Ak usilovne pracujeme na vytváraní pokoja, prispievame k šťastiu zboru. Zároveň nás to v mnohých ohľadoch chráni a posilňuje, ako si to ukážeme v nasledujúcom článku.

Spomínaš si?

• Čo znamená byť pokojamilovný?

• Ako môžeme byť pokojamilovní v kontakte s nesvedkami?

• Ako môžeme pestovať pokoj v rodine?

• Ako môžu starší rozvíjať pokoj v zbore?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Pokojamilovní ľudia sa vyhýbajú vytváraniu ovzdušia nadradenosti

[Obrázky na strane 10]

Kresťania sú pokojamilovní v službe, doma i v zbore