Dostihne ťa Jehovovo požehnanie?

„Prídu na teba všetky tieto požehnania a dostihnú ťa, pretože stále počúvaš hlas Jehovu, svojho Boha.“ — 5. MOJŽIŠOVA 28:2.

1. Čo malo rozhodnúť o tom, či Izraeliti dostanú požehnania, alebo zlorečenia?

TAKMER na konci 40-ročného putovania po pustatine boli Izraeliti utáborení na moábskych rovinách. Pred nimi ležala Zasľúbená krajina. Mojžiš teraz napísal piatu knihu, ktorá obsahuje súhrn požehnaní a zlorečení, čiže kliatob. Ak bude izraelský ľud ‚stále počúvať hlas Jehovu‘ tak, že ho bude poslúchať, „dostihnú“ ho požehnania. Jehova miloval Izraelitov ako ‚zvláštny majetok‘ a chcel v ich prospech prejaviť svoju moc. Ale keby ho nepočúvali, s rovnakou istotou by ich dostihli zlorečenia. — 5. Mojžišova 8:10–14; 26:18; 28:2, 15.

2. Aký význam majú hebrejské slovesá preložené ako „stále počúvaš“ a „dostihnú“ v 5. Mojžišovej 28:2?

² Hebrejské sloveso preložené v 5. Mojžišovej 28:2 ako „stále počúvaš“ označuje neustálu činnosť. Jehovov ľud nemá Jehovu počúvať len príležitostne; musí počúvať stále, musí to byť jeho spôsob života. Len vtedy ho dostihnú Božie požehnania. Hebrejské sloveso preložené ako „dostihnú“ vyjadruje poľovnícky termín, ktorý najčastejšie znamená „dobehnúť“ alebo „dosiahnuť“.

3. V čom môžeme byť ako Jozua a prečo je to životne dôležité?

³ Vodca Izraelitov Jozua sa rozhodol počúvať Jehovu, a preto zažíval požehnania. Jozua povedal: „Vyberte si dnes, komu budete slúžiť... Ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ Na to ľud odpovedal a riekol: „Je pre nás nemysliteľné opustiť Jehovu, aby sme slúžili iným bohom.“ ​(Jozua 24:15, 16) Jozua mal vďaka svojmu znamenitému postoju výsadu byť jedným z mála ľudí svojho pokolenia, ktorí vstúpili do Zasľúbenej krajiny. Dnes stojíme na prahu omnoho významnejšej Zasľúbenej krajiny — rajskej zeme, na ktorej všetkých, ktorí majú Božie schválenie, očakávajú omnoho bohatšie požehnania ako v dňoch Jozuu. Dostihnú ťa tieto požehnania? Ak stále počúvaš Jehovu, určite áno. Zamysli sa teraz nad dejinami starovekého izraelského národa i nad poučnými príkladmi jednotlivcov, ktoré ti pomôžu  posilniť si odhodlanie počúvať Jehovu. — Rimanom 15:4.

Požehnanie, alebo zlorečenie?

4. Čím Boh obdaril Šalamúna, keď vypočul jeho modlitbu, a ako by sme sa na také požehnania mali pozerať?

⁴ Počas väčšej časti Šalamúnovej vlády dostávali Izraeliti od Jehovu výnimočné požehnania. Tešili sa z bezpečia a hojnosti dobrých vecí. (1. Kráľov 4:25) Šalamúnovo bohatstvo sa stalo povestným, aj keď tento kráľ nežiadal Boha o hmotné bohatstvo. Naopak, ešte ako mladý a neskúsený sa modlil o poslušné srdce — čo mu Jehova splnil tak, že ho požehnal múdrosťou a porozumením. To Šalamúnovi umožnilo správne súdiť ľudí a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Hoci mu Boh dal aj bohatstvo a slávu, Šalamún si ako mladý muž cenil vzácnejšiu hodnotu duchovného bohatstva. (1. Kráľov 3:9–13) Či už máme po hmotnej stránke veľa, alebo málo, môžeme byť veľmi vďační, ak sa tešíme z Jehovovho požehnania a sme duchovne bohatí.

5. Čo sa stalo, keď ľud Izraela a Júdu nepočúval Jehovu stále?

⁵ Izraeliti neprejavili vďačnosť za Jehovovo požehnanie. Nepočúvali Jehovu stále, a preto ich dostihli predpovedané zlorečenia. To viedlo k tomu, že nepriatelia si podrobili obyvateľov Izraela a Júdu a odviedli ich do vyhnanstva. (5. Mojžišova 28:36; 2. Kráľov 17:22, 23; 2. Paralipomenon 36:17–20) Naučil sa Boží ľud z tohto utrpenia to, že Božie požehnania dostihnú len tých, ktorí stále počúvajú Jehovu? Ostatok Židov, ktorý sa vrátil do domovskej krajiny v roku 537 pred n. l., mal príležitosť ukázať, či získal „múdre srdce“ a či teraz chápe, že je nutné stále počúvať Boha. — Žalm 90:12.

6. a) Prečo Jehova poslal Haggea a Zechariáša prorokovať jeho ľudu? b) Na akú zásadu Boh poukázal v posolstve, ktoré odovzdal Haggeus?

⁶ Židovskí navrátilci vystavali oltár a začali pracovať na stavbe chrámu v Jeruzaleme. Ale keď sa proti nim zdvihla vlna silného odporu, ich horlivosť začala ochabovať a výstavba sa zastavila. (Ezdráš 3:1–3, 10; 4:1–4, 23, 24) Začali tiež venovať väčšiu pozornosť osobnému pohodliu. Preto Boh poslal prorokov Haggea a Zechariáša, aby znova roznietili horlivosť jeho ľudu pre pravé uctievanie. Jehova prostredníctvom Haggea povedal: „Je čas, aby ste bývali v svojich obkladaných domoch, zatiaľ čo tento dom [uctievania] je spustnutý? Zamerajte svoje srdce na svoje cesty. Zasiali ste mnoho semena, ale zbiera sa málo. Je sa, ale nie do sýtosti... A ten, kto sa dáva najať, dáva sa najať za deravé vrecko.“ ​(Haggeus 1:4–6) Obetovanie duchovných záujmov v prospech hmotných výhod nevedie k Jehovovmu požehnaniu. — Lukáš 12:15–21.

7. Prečo Jehova Židom povedal: „Zamerajte svoje srdce na svoje cesty“?

⁷ Židia, pohltení každodennými starosťami, zabudli, že Božie požehnania vo forme dažďa a plodných období ich dostihnú, len ak vytrvajú v poslušnosti Bohu aj zoči-voči odporu. (Haggeus 1:9–11) Aké vhodné bolo nabádanie: „Zamerajte svoje srdce na svoje cesty!“ ​(Haggeus 1:7) Jehova im v podstate povedal: ‚Premýšľajte! Všimnite si spojitosť medzi vašou márnou namáhavou prácou na poliach a dezolátnym stavom môjho domu uctievania.‘ Inšpirované slová Jehovových prorokov nakoniec zapôsobili na srdce poslucháčov, lebo ľud obnovil prácu na chráme a v roku 515 pred n. l. túto stavbu dokončil.

8. K čomu nabádal Jehova Židov v Malachiášových dňoch a prečo?

⁸ Neskôr, v dňoch proroka Malachiáša, začali Židia znova duchovne poľavovať, dokonca Bohu predkladali neprijateľné obete. (Malachiáš 1:6–8) Preto ich Jehova nabádal, aby do jeho zásobárne priniesli desiatok zo svojho výnosu a vyskúšali ho, aby videli, či neotvorí nebeské stavidlá a nevyleje na nich požehnanie, až kým viac nebude nedostatku. (Malachiáš 3:10) Aké  bolo pochabé, že Židia ťažko pracovali na tých veciach, ktoré by im Boh dal v hojnej miere, keby stále počúvali jeho hlas! — 2. Paralipomenon 31:10.

9. Ktoré tri životné príbehy zaznamenané v Biblii teraz preskúmame?

⁹ Biblia okrem toho, že uvádza dejiny izraelského národa, obsahuje záznam o živote mnohých ľudí, ktorí dostali buď Božie požehnania, alebo zlorečenia, a to podľa toho, či stále počúvali Jehovu, alebo nie. Pozrime sa, čo sa môžeme naučiť od troch z nich — od Boáza, Nábala a Anny. V tejto súvislosti si možno budeš chcieť prečítať knihu Rút, ako aj 1. Samuelovu 1:1–2:21 a 25:2–42.

Boáz počúval Boha

10. Čo mali Boáz a Nábal spoločné?

¹⁰ Hoci Boáz a Nábal neboli súčasníkmi, mali niečo spoločné. Napríklad obaja žili v Judsku. Boli bohatými vlastníkmi pôdy a obaja mali mimoriadnu príležitosť prejaviť milujúcu láskavosť niekomu, kto to potreboval. Ale tu sa podobnosť končí.

11. Ako Boáz ukázal, že stále počúva Jehovu?

¹¹ Boáz žil v období izraelských sudcov. K druhým sa správal úctivo a jeho ženci si ho veľmi vážili. (Rút 2:4) V súlade so Zákonom dbal Boáz na to, aby na jeho poliach zostávali paberky pre utrápených a chudobných ľudí. (3. Mojžišova 19:9, 10) Čo urobil, keď sa dozvedel o Rút a Noeme a keď videl, ako sa Rút usilovne stará o svoju zostarnutú svokru? Bral na Rút mimoriadny ohľad a svojim mužom prikázal, aby ju nechali paberkovať na jeho poli. Svojimi slovami a láskyplnými skutkami Boáz odhalil, že je duchovným človekom, ktorý počúva Jehovu. Preto získaval Božiu priazeň a požehnanie. — 3. Mojžišova 19:18; Rút 2:5–16.

12, 13. a) Ako Boáz prejavil hlbokú úctu k Jehovovmu zákonu o výplatnom? b) Aké Božie požehnania dostihli Boáza?

¹² Najvýraznejším prejavom toho, že Boáz stále počúval Jehovu, bolo to, ako nesebecky konal v prípade Božieho zákona o výplatnom. Boáz urobil všetko, čo sa dalo, aby dedičstvo jeho príbuzného — Noeminho zosnulého  manžela Elimelecha — zostalo v Elimelechovej rodine. Prostredníctvom ‚švagrovského manželstva‘ sa mala vdova vydať za najbližšieho príbuzného svojho nebohého manžela, aby syn, ktorý sa im narodí, prevzal dedičstvo. (5. Mojžišova 25:5–10; 3. Mojžišova 25:47–49) Rút bola ochotná vstúpiť do manželstva namiesto Noemy, ktorá už prekročila vek, keď mohla mať deti. Po tom, čo jeden bližší Elimelechov príbuzný odmietol Noeme pomôcť, Boáz si vzal Rút za manželku. Ich syn Obéd bol považovaný za Noeminho potomka a Elimelechovho oprávneného dediča. — Rút 2:19, 20; 4:1, 6, 9, 13–16.

¹³ Vďaka nesebeckému dodržiavaniu Božieho zákona dostihli Boáza bohaté požehnania. Boáz a Rút boli prostredníctvom svojho syna požehnaní výsadou stať sa predkami Ježiša Krista. (Rút 2:12; 4:13, 21, 22; Matúš 1:1, 5, 6) Z nesebeckých Boázových skutkov sa učíme, že požehnania dostihnú tých, ktorí prejavujú lásku druhým a konajú v súlade s Božími požiadavkami.

Nábal nepočúval

14. Akým človekom bol Nábal?

¹⁴ Nábal na rozdiel od Boáza nepočúval Jehovu. Porušil Boží zákon: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ ​(3. Mojžišova 19:18) Nábal nebol duchovným človekom. Bol „drsný a zlý v svojich spôsoboch“. Dokonca i jeho sluhovia ho považovali za ‚naničhodníka‘. Jeho meno je vhodné, znamená „bláznivý“ alebo „hlúpy“. (1. Samuelova 25:3, 17, 25) Ako teda Nábal reagoval, keď mal možnosť prejaviť láskavosť niekomu, kto to potreboval — Dávidovi, Jehovovmu pomazanému? — 1. Samuelova 16:13.

15. Ako Nábal zaobchádzal s Dávidom a ako sa v tomto ohľade Abigail odlišovala od svojho manžela?

¹⁵ Keď Dávid a jeho muži táborili neďaleko Nábalových stád, bez nároku na mzdu im zabezpečovali ochranu pred lúpežnými skupinami. „Ukázali sa ako múr okolo nás v noci i vo dne,“ povedal jeden z Nábalových pastierov. Keď však Dávidovi poslovia prosili o trochu jedla, Nábal ‚sa na nich osopil‘ a poslal ich preč s prázdnymi rukami. (1. Samuelova 25:2–16) Nábalova manželka Abigail okamžite vzala zásoby jedla a odniesla ich Dávidovi. Dávid rozpálený hnevom takmer pozabíjal Nábala a jeho mužov. Tak iniciatíva Abigail zachránila život mnohým ľuďom a uchránila Dávida pred vinou krvi. Ale Nábalova chamtivosť a drsnosť už zašla priďaleko. Asi o desať dní „Jehova udrel Nábala, takže zomrel“. — 1. Samuelova 25:18–38.

16. Ako môžeme napodobňovať Boáza a zavrhnúť správanie Nábala?

¹⁶ Aký veľký rozdiel bol medzi Boázom a Nábalom! My dnes by sme mali zamietať drsné a sebecké spôsoby Nábala a napodobňovať láskavosť a nesebeckosť Boáza. (Hebrejom 13:16) To môžeme robiť, ak budeme uplatňovať radu apoštola Pavla: „Kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ ​(Galaťanom 6:10) Dnes Ježišove „iné ovce“, kresťania s pozemskou nádejou, majú výsadu robiť dobro Jehovovým pomazaným, ostatku zo 144 000, ktorí dostanú nesmrteľnosť v nebi. (Ján 10:16; 1. Korinťanom 15:50–53; Zjavenie 14:1, 4) Ježiš sa na takéto láskyplné skutky pozerá, akoby boli prejavené jemu samému, a konanie takýchto skutkov prináša Jehovovo bohaté požehnanie. — Matúš 25:34–40; 1. Jána 3:18.

Annine skúšky a požehnania

17. S akými skúškami sa stretávala Anna a aký postoj prejavila?

¹⁷ Jehovovo požehnanie dostihlo aj zbožnú ženu Annu. Žila v Efraimovom hornatom kraji s manželom, Lévitom Elkánom. Ako to vtedy umožňoval a upravoval Zákon, Elkána mal ešte jednu manželku — Peninnu. Anna bola neplodná, čo bola pre izraelskú ženu potupa,  kým Peninna mala niekoľko detí. (1. Samuelova 1:1–3; 1. Paralipomenon 6:16, 33, 34) Peninna namiesto toho, aby Annu utešovala, sa k nej správala neláskavo, čo Annu sužovalo do takej miery, že plakala a strácala chuť do jedla. Čo bolo ešte horšie, stávalo sa to „rok čo rok“, zakaždým, keď rodina išla do Jehovovho domu v Šíle. (1. Samuelova 1:4–8) Aká bezcitná bola Peninna a aká to bola skúška pre Annu! No Anna nikdy neobviňovala Jehovu; ani nezostala doma, keď jej manžel išiel do Šíla. A to nakoniec viedlo k tomu, že ju dostihlo bohaté požehnanie.

18. Aký príklad dala Anna?

¹⁸ Anna dala znamenitý príklad Jehovovmu ľudu dnes, najmä tým, ktorých azda zranili neláskavé poznámky druhých. V takých situáciách nie je izolácia riešením. (Príslovia 18:1) Anna nedovolila, aby skúšky oslabili jej túžbu byť tam, kde sa vyučuje Božie Slovo a kde sa pri uctievaní zhromažďuje Boží ľud. Preto zostala duchovne silná. Hĺbku jej duchovnosti odhaľuje jej nádherná modlitba zaznamenaná v 1. Samuelovej 2:1–10. *

19. Ako môžeme prejaviť svoje ocenenie za duchovné opatrenia?

¹⁹ Ako Jehovovi služobníci dnes neuctievame Boha vo svätostánku. Napriek tomu môžeme prejaviť svoje ocenenie za duchovné opatrenia rovnako ako Anna. Môžeme napríklad prejaviť svoje hlboké ocenenie za duchovné bohatstvo pravidelnou účasťou na kresťanských zhromaždeniach, na krajských zjazdoch a na oblastných zjazdoch. Využívajme tieto príležitosti na vzájomné povzbudzovanie sa v pravom uctievaní Jehovu, ktorý nám dal „prednosť nebojácne mu preukazovať svätú službu... s vernou oddanosťou a spravodlivosťou“. — Lukáš 1:74, 75; Hebrejom 10:24, 25.

20, 21. Ako bola Anna odmenená za svoju zbožnú oddanosť?

²⁰ Jehova si všímal Anninu zbožnú oddanosť a bohato ju odmenil. Na jednej z každoročných ciest rodiny do Šíla sa uplakaná Anna vrúcne modlila k Bohu a sľubovala: „Jehova vojsk, ak istotne pohliadneš na trápenie svojej otrokyne a spomenieš si na mňa a nezabudneš na svoju otrokyňu a skutočne dáš svojej otrokyni mužské potomstvo, ja ho dám Jehovovi na všetky dni jeho života.“ ​(1. Samuelova 1:9–11) Boh vypočul Anninu prosbu a požehnal ju synom, ktorému dala meno Samuel. Keď bol odstavený, vzala ho do Šíla, aby mohol slúžiť vo svätostánku. — 1. Samuelova 1:20, 24–28.

²¹ Anna prejavila lásku k Bohu a splnila svoj sľub, ktorý mu dala v súvislosti so Samuelom. A pomysli na bohaté požehnania, z ktorých sa s Elkánom tešili, keď ich milovaný syn slúžil v Jehovovom svätostánku! Mnohí kresťanskí rodičia prežívajú podobné radosti a požehnania, lebo ich synovia a dcéry slúžia celým časom ako priekopníci, ako členovia rodiny Bétel alebo iným spôsobom, ktorý prináša Jehovovi česť.

Stále počúvaj Jehovu!

22, 23. a) Čím si môžeme byť istí, ak stále počúvame Jehovov hlas? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²² Čím si môžeme byť istí, ak stále počúvame Jehovu? Ak budeme prejavovať celou dušou  lásku k Bohu a budeme žiť v súlade so svojou oddanosťou voči nemu, budeme duchovne bohatí. Aj keď takýto spôsob života znamená znášať ťažké skúšky, Jehovovo požehnanie nás rozhodne dostihne — často vo väčšej miere, ako si dokážeme predstaviť. — Žalm 37:4; Hebrejom 6:10.

²³ Boží ľud čaká v budúcnosti mnoho požehnaní. Za poslušné počúvanie Jehovu bude „veľký zástup“ zachránený vo „veľkom súžení“ a zažije radosť zo života v Božom novom svete. (Zjavenie 7:9–14; 2. Petra 3:13) Tam Jehova uspokojí spravodlivé túžby celého svojho ľudu. (Žalm 145:16) Ako však ukáže nasledujúci článok, tí, ktorí stále počúvajú Jehovov hlas, sú už dnes žehnaní ‚dobrými a dokonalými darmi zhora‘. — Jakub 1:17.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo sa môžeme naučiť z dejín Izraela o Božích požehnaniach?

• V čom sa odlišoval Boáz od Nábala?

• Ako môžeme napodobňovať Annu?

• Prečo by sme mali stále počúvať Jehovov hlas?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 10]

Kráľ Šalamún sa modlil o poslušné srdce a Jehova ho požehnal múdrosťou

[Obrázok na strane 12]

Boáz zaobchádzal s druhými úctivo a láskavo

[Obrázok na strane 15]

Anna bola bohato požehnaná, lebo sa spoliehala na Jehovu