Ako môžete pomôcť „márnotratnému“ dieťaťu?

‚Radujte sa, lebo bol stratený, ale našiel sa.‘ — LUKÁŠ 15:32.

1, 2. a) Ako niektorí mladí ľudia reagujú na kresťanskú pravdu? b) Ako sa rodičia a deti môžu v takej situácii cítiť?

„ROZHODOL som sa nechať pravdu.“ Aké šokujúce je pre bohabojných rodičov, ktorí sa veľmi usilujú vychovávať deti tak, aby žili kresťanským spôsobom života, keď od dieťaťa počujú tieto slová! Iní mladí sú zas postupne „odvlečení preč“ bez toho, aby dali svoje úmysly jasne najavo. (Hebrejom 2:1) Mnohí z nich pripomínajú márnotratného syna z Ježišovho podobenstva, ktorý opustil otcovský dom a premrhal svoje dedičstvo vo vzdialenej krajine. — Lukáš 15:11–16.

² Hoci väčšina Jehovových svedkov tento problém nemá, tým, ktorí ho majú, nemožno priniesť úplnú úľavu od žiaľu žiadnymi slovami. A nemožno prehliadať ani nešťastie, ktoré môžu zažiť sami svojvoľní mladí. Hlboko vnútri ich možno trápi svedomie. Márnotratný syn z Ježišovho podobenstva sa na otcovu radosť napokon „spamätal“. Ako môžu rodičia a ďalší členovia zboru „márnotratným synom“ pomôcť ‚spamätať sa‘? — Lukáš 15:17.

Prečo sa niektorí rozhodnú odísť

3. Aké dôvody vedú mladých ľudí k rozhodnutiu opustiť kresťanský zbor?

³ Státisíce mladých šťastne slúžia Jehovovi  v kresťanskom zbore. Prečo teda ďalší mladí odchádzajú? Možno majú pocit, že prichádzajú o niečo, čo ponúka svet. (2. Timotejovi 4:10) Alebo považujú ovčinec, v ktorom Jehova poskytuje ochranu, za príliš obmedzujúci. Príčinou toho, že mladý človek napokon odíde z Jehovovho stáda, môže byť aj nečisté svedomie, silný záujem o osoby opačného pohlavia alebo túžba po prijatí vrstovníkmi. Niektorý mladý môže prestať slúžiť Bohu, pretože sa mu zdá, že rodičia alebo niektorý iný kresťan sa správajú pokrytecky.

4. V čom často spočíva problém, ktorý vedie mladých na scestie?

⁴ Spurný postoj alebo spurné správanie mladého človeka sú obyčajne príznakmi duchovnej slabosti, odrazom toho, čo je v jeho srdci. (Príslovia 15:13; Matúš 12:34) No nech sa mladý človek dostane na scestie z akéhokoľvek dôvodu, problém často spočíva v tom, že nemal „presné poznanie pravdy“. (2. Timotejovi 3:7) Dôležité je, aby mladí ľudia neuctievali Jehovu iba mechanicky, ale aby si k nemu pestovali blízky osobný vzťah. Čo im v tom pomôže?

Priblížte sa k Bohu

5. Čo je nevyhnutné, aby si mladý človek mohol vypestovať osobný vzťah k Bohu?

⁵ Učeník Jakub napísal: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jakub 4:8) Na to, aby sa mladý človek mohol priblížiť k Bohu, treba mu pomôcť nájsť záľubu v Božom Slove. (Žalm 34:8) Spočiatku potrebuje „mlieko“, čiže základné biblické náuky. Ale keď nájde potešenie v Božom Slove a postupne aj záľubu v „pevnom pokrme“, teda v hlbších duchovných informáciách, nebude mať ďaleko k duchovnej zrelosti. (Hebrejom 5:11–14; Žalm 1:2) Istý mladý človek, ktorý priznal, že ho pohltil svetský spôsob života, začal si ceniť duchovné hodnoty. Čo mu pomohlo obrátiť sa? Prijal návrh prečítať si celú Bibliu a dodržiaval pravidelný rozvrh jej čítania. Áno, čítanie Božieho Slova je pri rozvíjaní silného puta s Jehovom nevyhnutné.

6, 7. Ako môžu rodičia pomáhať svojim deťom pestovať si záľubu v Božom Slove?

⁶ Preto je veľmi dôležité, aby rodičia pomáhali deťom nachádzať záľubu v Božom Slove! Jedno dospievajúce dievča sa napriek tomu, že v rodine mali pravidelné rodinné štúdium, stýkalo s delikventmi. Na štúdium si spomína takto: „Keď otec kládol otázky, ja som iba čítala odpovede a ani som sa naňho nepozrela.“ Múdri rodičia na rodinnom štúdiu látku iba nepreberú, ale uplatnia aj umenie vyučovať. (2. Timotejovi 4:2) Ak má mať mladý človek zo štúdia radosť, musí cítiť, že sa ho týka. Nemohli by ste mu položiť otázky, ktoré ho podnietia vyjadriť svoj názor, a potom ho nechať hovoriť? Povzbudzujte mladých, aby povedali, ako preberanú látku uplatniť v živote. *

⁷ Okrem toho veďte biblické rozhovory živo. Keď je to vhodné, nechajte deti zahrať biblické udalosti a drámy. Pomôžte im predstaviť si miesta a charakteristické znaky krajiny, kde sa odohrávali udalosti, o ktorých hovoríte. Môže vám pomôcť používanie máp a tabuliek. Áno, s trochou predstavivosti môže byť rodinné štúdium živé a pestré. Rodičia tiež urobia dobre, keď preskúmajú vlastný vzťah k Jehovovi. Keď sa sami približujú k Jehovovi, budú v tom môcť pomáhať aj svojim deťom. — 5. Mojžišova 6:5–7.

8. Ako modlitba pomáha človeku priblížiť sa k Bohu?

⁸ Aj modlitba pomáha človeku priblížiť sa k Bohu. Isté dievča sa na začiatku obdobia dospievania zmietalo medzi kresťanským spôsobom života a spoločenstvom s priateľmi, ktorí nemali také presvedčenie ako ona. (Jakub 4:4) Čo s tým urobila? „Po prvý raz som sa skutočne modlila k Jehovovi a povedala som mu, ako  sa cítim,“ priznala. Dospela k záveru, že Boh jej modlitbu vypočul, keď si v kresťanskom zbore napokon našla priateľku, ktorej sa mohla zdôveriť. Cítila, že Jehova ju vedie, a začala si budovať osobný vzťah k nemu. Rodičia môžu svojim deťom pomôcť tak, že skvalitnia svoje modlitby. Pri rodinných modlitbách môžu vylievať svoje srdce, aby deti cítili osobné puto medzi rodičmi a Jehovom.

Buďte trpezliví, ale pevní

9, 10. Aký príklad dal Jehova v trpezlivom zaobchádzaní so svojvoľnými Izraelitmi?

⁹ Keď mladý človek začne byť odvliekaný od zboru, možno sa snaží izolovať a odmieta akúkoľvek snahu rodičov viesť s ním duchovné rozhovory. Čo môžu rodičia robiť v takej ťažkej situácii? Zamyslime sa, čo urobil Jehova so starovekým Izraelom. Znášal ‚tvrdošijných‘ Izraelitov viac ako 900 rokov, a až potom ich nechal ísť cestou, ktorú si svojvoľne vybrali. (2. Mojžišova 34:9; 2. Paralipomenon 36:17–21; Rimanom 10:21) Bol k nim „milosrdný“ napriek tomu, že ho opakovane „skúšali“. „Mnoho ráz odvrátil svoj hnev, a nevzbudil celý svoj zúrivý hnev.“ ​(Žalm 78:38–42) Boh v zaobchádzaní s nimi neurobil žiadnu chybu. Milujúci rodičia napodobňujú Jehovu a sú trpezliví, keď deti hneď nereagujú priaznivo na ich snahu pomôcť im.

¹⁰ Prejavovať trpezlivosť okrem toho znamená nevzdať sa všetkej nádeje na zlepšenie narušeného vzťahu. Jehova dal príklad, ako byť trpezlivý. Ujal sa iniciatívy tak, že Izraelitom „znovu a znovu“ posielal svojich poslov. Jehova „pociťoval súcit so svojím ľudom“, hoci si stále „robili žarty z poslov pravého Boha a opovrhovali jeho slovami“. (2. Paralipomenon 36:15, 16) Vyzýval Izraelitov: „Obráťte sa, prosím, každý od svojej zlej cesty.“ ​(Jeremiáš 25:4, 5) Ale nezľavil zo svojich spravodlivých zásad. Izraelitov poučoval, aby sa ‚obrátili‘ k nemu a k jeho cestám.

11. Ako môžu byť rodičia trpezliví, ale pevní v zaobchádzaní s deťmi, ktoré odbočujú od pravdy?

¹¹ Rodičia môžu napodobňovať Jehovu v prejavovaní trpezlivosti tak, že sa nebudú príliš rýchlo vzdávať, keď ich deti odbočujú od pravdy. Nestrácajúc nádej, môžu sa ujímať  iniciatívy v udržiavaní dobrej komunikácie alebo v jej obnovovaní. A zatiaľ čo sa budú pridŕžať spravodlivých zásad, môžu deti „znova a znova“ podnecovať, aby sa vrátili na cestu pravdy.

Keď je neplnoletý vylúčený

12. Akú zodpovednosť majú rodičia voči neplnoletému, ktorý u nich býva, ale ktorý bol vylúčený zo zboru?

¹² Čo ak sa neplnoletý, ktorý býva u rodičov, zapletie do vážneho nesprávneho konania a pre svoj nekajúcny postoj je vylúčený zo zboru? Keďže býva u rodičov, rodičia sú stále zodpovední za jeho poučovanie a vedenie k disciplíne v súlade s Božím Slovom. Ako to môžu robiť? — Príslovia 6:20–22; 29:17.

13. Ako sa môžu rodičia snažiť pôsobiť na srdce dieťaťa, ktoré sa dopustilo previnenia?

¹³ Také poučovanie a vedenie k disciplíne je možné poskytovať na osobitnom štúdiu Biblie — vlastne tak by to bolo najlepšie. Rodič nesmie posudzovať dieťa podľa jeho zanovitého postoja, ale musí sa snažiť vidieť, čo má v srdci. Aký je rozsah jeho duchovnej slabosti? (Príslovia 20:5) Dá sa zapôsobiť na citlivejšiu stránku jeho srdca? Aké biblické texty môžu byť účinné? Apoštol Pavol nás uisťuje: „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ ​(Hebrejom 4:12) Áno, rodičia môžu robiť viac ako iba hovoriť deťom, že sa nemajú znova zapliesť do nesprávneho konania. Môžu sa pokúsiť podnietiť a podporovať proces uzdravovania.

14. Aký prvý krok by mal mladý previnilec urobiť, aby napravil svoj vzťah k Jehovovi, a ako mu v tom môžu pomôcť rodičia?

¹⁴ Mladý previnilec musí napraviť svoj vzťah k Jehovovi. Prvým krokom, ktorý musí urobiť, je ‚kajať sa a obrátiť sa‘. (Skutky 3:19; Izaiáš 55:6, 7) Keď rodičia pomáhajú mladému v domácnosti k pokániu, musia ‚sa ovládať za zlých okolností a s miernosťou poúčať‘ dieťa, ktoré nie je priaznivo naklonené. (2. Timotejovi 2:24–26) Musia ho v biblickom zmysle „karhať“. Grécke slovo preložené slovom „karhať“ možno preložiť aj vyjadrením „dať presvedčivé dôkazy“. (Zjavenie 3:19; Ján 16:8) Ku karhaniu preto patrí predkladať dostatočné množstvo dôkazov na to, aby sa dieťa presvedčilo o hriešnosti svojho správania. To, pravdaže, nie je ľahké. Keď sa dá, rodičia môžu pomocou všetkých prostriedkov vhodných z hľadiska Biblie pôsobiť na jeho srdce, aby ho presvedčili. Mali by sa snažiť pomôcť mu pochopiť, že treba ‚mať v nenávisti to, čo je zlé, a milovať to, čo je dobré‘. (Ámos 5:15) Mladý človek možno vytriezvie a ‚dostane sa z Diablovho osídla‘.

15. Akú úlohu má modlitba pri naprávaní vzťahu previnilca s Jehovom?

¹⁵ Keď chceme, aby sa niečí vzťah k Jehovovi napravil, je nutná modlitba. Prirodzene, nikto by nemal ‚prosiť‘ v súvislosti so zjavným hriechom, ktorý nekajúcne pácha niekto, kto bol kedysi spojený s kresťanským zborom. (1. Jána 5:16, 17; Jeremiáš 7:16–20; Hebrejom 10:26, 27) No rodičia môžu prosiť Jehovu o múdrosť, aby dokázali zvládnuť danú situáciu. (Jakub 1:5) Ak vylúčený mladý javí známky pokánia, ale nemá „voľnosť reči k Bohu“, môžu sa modliť, že ak Boh vidí podklad na odpustenie priestupku dieťaťa, nech  sa deje jeho vôľa. (1. Jána 3:21) Keď bude mladý človek počuť také modlitby, malo by mu to pomôcť vnímať Jehovu ako milosrdného Boha. * — 2. Mojžišova 34:6, 7; Jakub 5:16.

16. Ako môžeme pomôcť členom rodiny neplnoletého, ktorý bol vylúčený?

¹⁶ Ak je niektorý pokrstený mladý vylúčený, od členov zboru sa očakáva, že sa s ním ‚prestanú stýkať‘. (1. Korinťanom 5:11; 2. Jána 10, 11) To mu môže pomôcť ‚spamätať sa‘ a vrátiť sa do stáda, v ktorom Boh poskytuje ochranu. (Lukáš 15:17) No bez ohľadu na to, či sa vylúčený mladý človek vráti, alebo nie, členovia zboru môžu povzbudzovať členov jeho rodiny. Všetci môžeme hľadať príležitosti, aby sme im prejavili „súcit“ a „nežnú náklonnosť“. — 1. Petra 3:8, 9.

Ako môžu pomôcť ostatní

17. Na čo by mali členovia zboru pamätať, keď sa snažia pomôcť deťom, ktoré sa odchyľujú od pravdy?

¹⁷ A čo mladý, ktorý nebol vylúčený z kresťanského zboru, ale ktorého viera zoslabla? Apoštol Pavol napísal: „Ak trpí jeden úd, všetky ostatné údy trpia s ním.“ ​(1. Korinťanom 12:26) Ostatní môžu o takého mladého človeka prejaviť aktívny záujem. Prirodzene, je potrebná istá opatrnosť, lebo duchovne chorľavý mladý človek by mohol nepriaznivo ovplyvniť ďalších mladých. (Galaťanom 5:7–9) V jednom zbore chceli dospelí, ktorí to mysleli dobre, pomôcť niekoľkým mladým, ktorí duchovne zoslabli, a pozývali ich na stretnutia, kde si mohli spolu zahrať populárnu hudbu. Hoci mladí ochotne prišli a také stretnutia sa im páčili, vplyv, ktorý mali jeden na druhého, napokon viedol k tomu, že prerušili spojenie so zborom. (1. Korinťanom 15:33; Júda 22, 23) Chorľavému mladému nepomôžu k uzdraveniu spoločenské stretnutia bez duchovného zamerania, ale spoločenstvo, ktoré im pomôže vypestovať si záľubu v duchovných veciach. *

18. Ako môžeme napodobniť postoj otca márnotratného syna z Ježišovho podobenstva?

 ¹⁸ Zamyslime sa, ako sa asi cíti mladý človek, ktorý sa po opustení zboru vráti do sály Kráľovstva alebo navštívi zjazd. Nemali by sme prejaviť taký postoj, aký prejavil otec márnotratného syna z Ježišovho podobenstva, a privítať ho? (Lukáš 15:18–20, 25–32) Jeden dospievajúci, ktorý opustil kresťanský zbor a neskôr navštívil oblastný zjazd, uviedol: „Myslel som si, že takého človeka, ako som ja, budú všetci ignorovať, ale bratia a sestry ma oslovovali a vítali. Hlboko ma to dojalo.“ Opäť začal študovať Bibliu a neskôr bol pokrstený.

Nevzdávajte sa

19, 20. Prečo by sme si mali udržiavať pozitívny postoj vzhľadom na návrat márnotratného dieťaťa?

¹⁹ Keď rodičia a ostatní pomáhajú „márnotratnému“ mladému ‚spamätať‘ sa, musia prejavovať trpezlivosť. Môže to byť náročná úloha. Ale nevzdávajte sa. „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ ​(2. Petra 3:9) Písma nás uisťujú, že Jehova chce, aby ľudia robili pokánie a žili. Ujal sa iniciatívy a zariadil, aby sa s ním ľudia mohli zmieriť. (2. Korinťanom 5:18, 19) Jeho trpezlivosť umožnila miliónom ľudí spamätať sa. — Izaiáš 2:2, 3.

²⁰ Nemali by teda rodičia využiť každý spôsob, ktorý Písma umožňujú, aby svojim márnotratným neplnoletým deťom pomohli spamätať sa? Napodobňujte Jehovu tak, že budete trpezliví, a pritom podnikajte rozhodné kroky, aby ste deťom pomohli vrátiť sa k Jehovovi. Pevne sa držte biblických zásad, snažte sa prejavovať Jehovove vlastnosti, ako sú láska, zmysel pre právo a múdrosť, a pritom sa modlite k Jehovovi o pomoc. Tak ako mnoho zarytých rebelov zareagovalo na Jehovovo láskavé pozvanie a vrátilo sa, aj váš márnotratný syn alebo dcéra sa môžu vrátiť do Božieho stáda, v ktorom Boh poskytuje ochranu. — Lukáš 15:6, 7.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• V čom môže byť problém, keď mladí opúšťajú zbor?

• Ako možno mladým pomôcť rozvíjať si osobný vzťah k Jehovovi?

• Prečo musia byť rodičia pri poskytovaní pomoci márnotratnému dieťaťu trpezliví, ale pevní?

• Ako môžu márnotratnému mladému človeku pomôcť k návratu členovia zboru?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Na vytvorenie blízkeho puta s Jehovom je veľmi dôležité čítať Božie Slovo

[Obrázok na strane 15]

Vrúcne modlitby rodičov môžu deťom pomôcť cítiť osobné puto medzi rodičmi a Jehovom

[Obrázok na strane 17]

Vítajte márnotratné dieťa, keď sa ‚spamätá‘

[Obrázok na strane 18]

Urobte rozhodné kroky, aby ste dieťaťu pomohli vrátiť sa k Jehovovi