Chráň si srdce

„Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života.“ — PRÍSLOVIA 4:23.

1, 2. Prečo si musíme chrániť srdce?

STARŠÍ muž na ostrove v Karibskom mori vyšiel po hurikáne zo svojho úkrytu. Ako sa pozeral na škodu okolo seba, uvedomil si, že mohutný strom, ktorý desiatky rokov stál pri hlavnej bráne, tam už nestojí. ‚Ako sa to mohlo stať,‘ divil sa, ‚keď menšie stromy nablízku vydržali?‘ Odpoveď našiel, keď sa pozrel na peň spadnutého stromu. Vnútro zdanlivo pevného stromu vyhnilo a búrka iba odhalila nepozorovaný rozklad.

² Je to tragédia, keď niektorý pravý ctiteľ Boha, ktorý sa javí ako pevne zakorenený v kresťanskom spôsobe života, podľahne v skúške viery. Biblia správne hovorí, že „sklon ľudského srdca je zlý od jeho mladosti“. (1. Mojžišova 8:21) To znamená, že aj najlepšie srdcia môžu byť bez neustálej ostražitosti zlákané k zlému konaniu. Keďže srdce žiadneho nedokonalého človeka nie je imúnne voči skazenosti, musíme brať vážne radu: „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce.“ ​(Príslovia 4:23) Teda ako si môžeme chrániť obrazné srdce?

Nevyhnutné sú pravidelné prehliadky

3, 4. a) Aké otázky si môžeme položiť o doslovnom srdci? b) Čo nám pomôže preskúmať obrazné srdce?

³ Ak ideš k lekárovi na zdravotnú prehliadku, pravdepodobne ti vyšetrí srdce. Naznačuje tvoj celkový zdravotný stav vrátane srdca, že prijímaš dostatočné množstvo výživných látok? Aký máš krvný tlak? Máš pravidelný a silný tep? Cvičíš dostatočne? Je tvoje srdce vystavené nadmernému stresu?

⁴ Ak doslovné srdce potrebuje pravidelné prehliadky, ako je to s obrazným srdcom? Jehova ho skúma. (1. Paralipomenon 29:17) A aj my by sme ho mali skúmať. Ako? Tak, že si budeme klásť napríklad takéto otázky: Dodávam svojmu srdcu dostatok duchovného pokrmu pravidelným osobným štúdiom a účasťou na zhromaždeniach? (Žalm 1:1, 2; Hebrejom 10:24, 25) Je Jehovovo posolstvo blízke môjmu srdcu ako „horiaci oheň uzavretý v mojich kostiach“ a podnecuje ma zúčastňovať sa na kázaní o Kráľovstve a na robení učeníkov? (Jeremiáš 20:9; Matúš 28:19, 20; Rimanom 1:15, 16) Som podnecovaný veľmi sa namáhať tak, že slúžim v niektorej forme služby celým časom, ak je to možné? (Lukáš 13:24) Akému prostrediu vystavujem svoje obrazné srdce? Vyhľadávam spoločenstvo s inými ľuďmi, ktorých srdcia sú zjednotené v pravom uctievaní? (Príslovia 13:20; 1. Korinťanom 15:33) Rýchlo si všímajme každý nedostatok a ihneď robme opatrenia na nápravu.

5. Akému užitočnému účelu môžu slúžiť skúšky viery?

⁵ Často sa stretávame so skúškami viery. Tie sú pre nás príležitosťou všimnúť si stav svojho srdca. Izraelitom, ktorí stáli pred vstupom do Zasľúbenej krajiny, Mojžiš povedal: „Jehova, tvoj Boh, [ťa] prinútil chodiť tých štyridsať rokov na pustatine, aby ťa pokoril a vyskúšal ťa, aby tak poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš dodržiavať jeho prikázania alebo nie.“ ​(5. Mojžišova 8:2) Nie sme často prekvapení  pocitmi, túžbami alebo reakciami, ktoré vyjdú na povrch, keď sme vystavení nečakanej situácii alebo pokušeniu? Skúšky, ktoré Jehova pripúšťa, nás nepochybne môžu upozorniť na naše nedostatky, a tak môžeme mať príležitosť zlepšiť sa. (Jakub 1:2–4) Vždy s modlitbami premýšľajme o tom, ako reagujeme na skúšky!

Čo prezrádzajú naše slová?

6. Čo môžu o našom srdci prezrádzať témy, o ktorých radi hovoríme?

⁶ Ako môžeme zistiť, čo si v srdci vysoko ceníme? Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca, ale zlý človek vynáša zlé zo svojho zlého pokladu, lebo z hojnosti srdca hovoria jeho ústa.“ ​(Lukáš 6:45) Z tém, o ktorých zvyčajne hovoríme, dobre vidno, na čo je upriamené naše srdce. Hovoríme často o hmotných veciach a o svetských úspechoch? Alebo sa naše rozhovory často sústreďujú na duchovné veci a na teokratické ciele? Máme sklon láskou prikrývať chyby druhých, a nie o nich rozprávať? (Príslovia 10:11, 12) Máme tendenciu veľa hovoriť o ľuďoch a ich správaní v živote, ale málo o zásadách a myšlienkach? Nemohol by to byť signál, že prejavujeme prehnaný záujem o osobné záležitosti iných ľudí? — 1. Petra 4:15.

7. Čo sa o ochrane srdca môžeme naučiť zo správy o desiatich Jozefových bratoch?

⁷ Zamysli sa nad tým, čo sa stalo v jednej veľkej rodine. Desiati starší Jakobovi synovia ‚neboli schopní pokojne sa rozprávať‘ so svojím mladším bratom Jozefom. Prečo? Žiarlili, lebo bol obľúbeným synom ich otca. Keď neskôr Jozef dostal od Boha sny, ktoré dokazovali, že má Božiu priazeň, našli „ďalší dôvod, aby ho nenávideli“. (1. Mojžišova 37:4, 5, 11) Bezcitne ho predali do otroctva. Potom v snahe zakryť svoj hriech nahovorili otcovi, že Jozefa zabilo divé zviera. Pri tejto príležitosti desiati Jozefovi bratia neuchránili svoje srdce. Ak máme sklon byť k druhým kritickí, nemohlo by to byť svedectvo, že máme v srdci závisť alebo žiarlivosť? Musíme pozorne skúmať, čo vychádza z našich úst, a pohotovo vykoreňovať nesprávne sklony.

8. Čo nám pomôže preskúmať srdce, ak podľahneme sklonu luhať?

 ⁸ Hoci „je nemožné, aby Boh luhal“, nedokonalí ľudia majú sklon luhať. (Hebrejom 6:18) „Každý človek je luhár,“ zabedákal žalmista. (Žalm 116:11) Dokonca aj apoštol Peter klamal, keď trikrát zaprel Ježiša. (Matúš 26:69–75) Je zrejmé, že si musíme dávať pozor, aby sme sa vyhli luhaniu, lebo Jehova nenávidí „falošný jazyk“. (Príslovia 6:16–19) Keby sme predsa niekedy podľahli sklonu luhať, bolo by dobré rozobrať príčinu. Bolo to zo strachu z človeka? Bol príčinou strach z trestu? Bola koreňom problému azda snaha zachovať si tvár alebo to bolo výslovne sebectvo? Nech už bolo príčinou čokoľvek, bolo by vhodné o veci popremýšľať, pokorne si chybu priznať a úpenlivo prosiť Jehovu o odpustenie a hľadať u neho pomoc pri prekonávaní tejto slabosti. Túto pomoc budú zrejme najlepšie môcť poskytnúť „starší zboru“. — Jakub 5:14.

9. Čo môžu o našom srdci prezrádzať naše modlitby?

⁹ Na prosbu mladého kráľa Šalamúna o múdrosť a poznanie Jehova povedal: „Pretože toto bolo blízke tvojmu srdcu a nežiadal si majetok, bohatstvo a česť... múdrosť a to poznanie sa ti dajú, a dám ti aj... majetok a bohatstvo a česť.“ ​(2. Paralipomenon 1:11, 12) Z toho, o čo Šalamún žiadal a o čo nežiadal, Jehova spoznal, čo je blízke Šalamúnovmu srdcu. Čo prezrádzajú naše rozhovory s Bohom o našom srdci? Je z našich modlitieb zjavný smäd po poznaní, múdrosti a rozlišovacej schopnosti? (Príslovia 2:1–6; Matúš 5:3) Sú nášmu srdcu blízke záujmy Kráľovstva? (Matúš 6:9, 10) Ak sa naše modlitby stali mechanickými a povrchnými, mohlo by to naznačovať, že potrebujeme venovať čas rozjímaniu o Jehovových skutkoch. (Žalm 103:2) Všetci kresťania by si mali pozorne všímať, čo prezrádzajú ich modlitby.

Čo hovoria naše skutky?

10, 11. a) Kde pramení cudzoložstvo a smilstvo? b) Čo nám pomôže ‚nescudzoložiť vo svojom srdci‘?

¹⁰ Hovorí sa, že skutky hovoria hlasnejšie ako slová. Naše skutky iste vypovedajú veľa o tom, akí sme vnútri. Napríklad pokiaľ ide o mravnosť, ochrana srdca si vyžaduje viac ako iba vyhýbať sa smilstvu alebo cudzoložstvu. Ježiš v Kázni na vrchu povedal: „Každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ ​(Matúš 5:28) Ako sa môžeme vyhnúť tomu, aby sme sa čo i len v srdci dopustili cudzoložstva?

¹¹ Kresťanom a kresťankám v manželstve dal príklad verný patriarcha Jób, ktorý nepochybne bežne prichádzal do styku s mladšími ženami a láskavo im aj pomáhal, keď to potrebovali. Ale pre tohto rýdzeho muža bolo pomyslenie na to, že by o ne mal romantický záujem, neprijateľné. Prečo? Lebo sa pevne rozhodol nepozerať žiadostivo na ženy. Povedal: „So svojimi očami som uzavrel zmluvu. Ako by som teda mohol prejavovať pozornosť panne?“ ​(Jób 31:1) Aj my urobme podobnú zmluvu so svojimi očami a chráňme si srdce.

12. Ako by si pri ochrane svojho srdca uplatnil Lukáša 16:10?

¹² Boží Syn vyhlásil: „Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom, a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý i v mnohom.“ ​(Lukáš 16:10) Áno, musíme skúmať svoje správanie v zdanlivo malých veciach každodenného života, aj v tých, ktoré sa dejú v súkromí našej domácnosti. (Žalm 101:2) Keď sme doma, pozeráme televíziu alebo sme pripojení na internet, dávame pozor na to, aby sme sa riadili biblickým nabádaním: „Nech nie je medzi vami ani zmienka o smilstve a nečistote nijakého druhu alebo o chamtivosti, ako sa sluší na svätých, ani hanebné správanie či pochabé reči, ani oplzlé  žartovanie, veci, ktoré nie sú vhodné“? (Efezanom 5:3, 4) A čo násilie, ktoré môže ponúkať televízia a videohry? Žalmista povedal: „Jehova skúma spravodlivého rovnako ako zlého, a každého, kto miluje násilie, Jeho duša istotne nenávidí.“ — Žalm 11:5.

13. Na čo si treba oprávnene dávať pozor, keď premýšľame o tom, čo vychádza z nášho srdca?

¹³ „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie,“ upozorňoval Jeremiáš. (Jeremiáš 17:9) Táto zradnosť srdca sa môže prejaviť, keď ospravedlňujeme vlastné chyby, zľahčujeme nedostatky, rozumovo zdôvodňujeme vážne chyby svojej osobnosti či zveličujeme úspechy. Srdce, ktoré je na zúfanie, je schopné zaujať aj dvojaký postoj — hladké pery hovoria jedno, skutky druhé. (Žalm 12:2; Príslovia 23:7) Je veľmi dôležité, aby sme boli poctiví pri skúmaní toho, čo vychádza z nášho vnútra!

Je naše oko prosté?

14, 15. a) Aké je prosté oko? b) Ako nám to, že si udržiavame prosté oko, pomáha chrániť si srdce?

¹⁴ Ježiš povedal: „Lampou tela je oko.“ A dodal: „Ak je tvoje oko prosté, bude celé tvoje telo jasné.“ ​(Matúš 6:22) Prosté oko je zamerané len na jeden cieľ, jeho pozornosť nie je od neho rozptyľovaná či odvádzaná. Naše oko by malo byť zamerané na to, aby sme ‚stále hľadali najprv kráľovstvo a Božiu spravodlivosť‘. (Matúš 6:33) Čo sa môže stať s naším srdcom, ak si neudržiavame prosté oko?

¹⁵ Zamyslime sa nad zarábaním na živobytie. Starostlivosť o potreby rodiny je kresťanská požiadavka. (1. Timotejovi 5:8) No čo ak nás pokúša túžba mať to „naj“ v jedle, oblečení, bývaní a ďalších veciach? Nemohlo by to v skutočnosti naše srdce i myseľ zotročiť a spôsobiť, že budeme uctievať Boha polovičatým srdcom? (Žalm 119:113; Rimanom 16:18) Prečo by sme sa mali začať starať o telesné potreby tak, že by sa náš život točil iba okolo rodiny, zamestnania a hmotných vecí? Pamätajme na inšpirovanú radu: „Dávajte si však pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo. Lebo príde na všetkých, čo bývajú na tvári celej zeme.“ — Lukáš 21:34, 35.

16. Akú radu týkajúcu sa oka dal Ježiš a prečo?

 ¹⁶ Oko je dôležitý orgán, ktorým vstupujú informácie do mysle a do srdca. To, na čo sa zameria, môže výrazne ovplyvniť naše myšlienky, emócie a skutky. O moci pokušenia sprostredkovaného zrakom Ježiš obrazne povedal: „Ak ťa teda tvoje pravé oko privádza k potknutiu, vylúp ho a odhoď od seba. Lebo je pre teba užitočnejšie, aby si stratil jeden zo svojich údov, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do gehenny.“ ​(Matúš 5:29) Oku musíme brániť, aby sa nesústreďovalo na nevhodné obrazy. Nesmieme mu napríklad dovoliť zahľadieť sa na veci, ktorých účelom je vzbudzovať nezákonné vášne a žiadosti.

17. Ako nám uplatnenie Kolosanom 3:5 pomáha chrániť si srdce?

¹⁷ Prirodzene, zrak nie je jediný zmysel na prijímanie informácií z vonkajšieho sveta. Svoju úlohu má aj hmat a sluch, preto musíme vzhľadom na zodpovedajúce časti tela urobiť bezpečnostné opatrenia. Apoštol Pavol napomínal: „Umŕtvujte preto svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ — Kolosanom 3:5.

18. Aké opatrenia by sme mali urobiť v súvislosti s nesprávnymi myšlienkami?

¹⁸ Nesprávne žiadosti môžu pochádzať zo skrytých miest našej mysle. Keď sa zlými žiadosťami zaoberáme dlhšie, obyčajne sa zintenzívňujú a to vplýva na srdce. „Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech.“ ​(Jakub 1:14, 15) Mnohí priznávajú, že takéto konanie často vedie k sebaukájaniu. Preto je veľmi dôležité, aby sme si myseľ neustále napĺňali duchovnými vecami! (Filipanom 4:8) A ak nás predsa len napadne nesprávna myšlienka, mali by sme sa zo všetkých síl usilovať zapudiť ju.

‚Slúž Jehovovi celým srdcom‘

19, 20. Ako môžeme slúžiť Jehovovi celým srdcom?

¹⁹ Kráľ Dávid svojmu synovi v starobe povedal: „Šalamún, syn môj, poznaj Boha svojho otca a slúž mu celým srdcom a dušou plnou potešenia; lebo Jehova skúma všetky srdcia a rozoznáva každý sklon myšlienok.“ ​(1. Paralipomenon 28:9) Šalamún sa modlil o „poslušné srdce“. (1. Kráľov 3:9) Jednako mal pred sebou náročnú úlohu: zachovať si také srdce po celý život.

²⁰ Ak máme byť my v tomto ohľade úspešní, nestačí iba získať srdce, ktoré je Jehovovi príjemné, musíme si ho aj chrániť. A ak si ho chceme chrániť, musíme dbať na to, aby pripomienky z Božieho Slova boli stále blízke nášmu srdcu — musia byť ‚uprostred neho‘. (Príslovia 4:20–22) Mali by sme sa tiež naučiť skúmať svoje srdce, s modlitbou premýšľať o tom, čo odhaľujú naše slová a skutky. Ale akú cenu má také premýšľanie, ak vrúcne neprosíme Jehovu o pomoc pri naprávaní všetkých slabostí, ktoré objavíme? Je tiež veľmi dôležité stále dávať veľký pozor na to, čo prijímame zmyslami! Máme uistenie, že keď to budeme robiť, „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť [naše] srdce a [naše] myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša“. (Filipanom 4:6, 7) Áno, buďme odhodlaní chrániť si srdce viac než čokoľvek iné a slúžme Jehovovi celým srdcom.

Spomínaš si?

• Prečo je dôležité chrániť si srdce?

• Ako nám analýza toho, čo hovoríme, pomáha chrániť si srdce?

• Prečo by sme si mali zachovávať „prosté“ oko?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 23]

O čom obyčajne hovoríme vo zvestovateľskej službe, na zhromaždeniach a doma?

[Obrázky na strane 25]

Prosté oko je také, ktoré nie je rozptýlené