Do Ánd tečú životodarné vody

Andy sa tiahnu cez Peru smerom nadol a rozdeľujú ho na vyschnutú oblasť na západe a na bujnú sparnú džungľu na východe. Na tomto horskom chrbte žije viac ako tretina z 27 miliónov obyvateľov tejto krajiny. Žijú buď na vysoko položených náhorných plošinách a strmých úbočiach Ánd, alebo v zdanlivo bezodných roklinách a úrodných údoliach tejto sierry.

 CEZ toto skalnaté pásmo Ánd je zvonka ťažké preniknúť, a preto milióny ľudí, ktoré tam žijú, sú do istej miery izolované a takmer neovplyvnené udalosťami a pokrokom, ktorý je mimo ich územia.

Dedinky povyrastali pozdĺž bystrín kvôli prístupu k vode potrebnej pre obilniny i stáda lám, alpák, vikúň a oviec. Ale do Ánd prúdi aj iná životne dôležitá voda — osviežujúca duchovná voda, ktorú dáva Jehova, „prameň živej vody“. (Jeremiáš 2:13) Boh používa svojich svedkov, aby ľuďom v osadách ležiacich vysoko v Andách pomáhal získať presné poznanie o ňom a o jeho predsavzatiach. — Izaiáš 12:3; Ján 17:3.

Božou vôľou je, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“, a preto títo Boží služobníci neľutujú námahu, keď so životodarným posolstvom z Biblie navštevujú ťažko dostupné komunity. (1. Timotejovi 2:4) Toto posolstvo založené na Biblii je poučné a povznášajúce. Čestne zmýšľajúcich ľudí oslobodilo od povier, zvykov a predstáv, ktoré v nich vyvolávali strach z mŕtvych, zo zlých duchov a z prírodných síl. A čo je ešte dôležitejšie, vďaka tomuto posolstvu získavajú úžasnú nádej na nekonečný život na rajskej zemi.

Vynakladanie úsilia

Kazatelia Kráľovstva, ktorí prichádzajú do týchto odľahlých oblastí, sa musia v mnohom prispôsobiť. Na to, aby mohli učitelia Biblie pôsobiť na srdce ľudí, musia vedieť aspoň niečo z kečuánčiny a aymarčiny, dvoch miestnych jazykov.

Dostať sa do dedín v Andách nie je ľahké. V týchto miestach je riedka železničná sieť. Doprava je neistá pre zlé počasie a nezvyčajný terén. Teda ako svedkovia prichádzajú za ľuďmi, aby im priniesli posolstvo o Kráľovstve?

Odvážni kazatelia dobrého posolstva sa podujali na náročnú úlohu a zareagovali ako prorok Izaiáš: „Tu som! Pošli ma.“ ​(Izaiáš 6:8) Na cestovanie po severných, stredných a južných oblastiach používajú tri obytné automobily. Horliví priekopníci, čiže služobníci celým časom, vybavení desiatkami škatúľ s Bibliami a biblickou literatúrou, zasievajú semená biblickej pravdy medzi tamojších priateľských, pohostinných a čestne zmýšľajúcich ľudí.

Zvlášť nebezpečné sú zákruty horských ciest. Pri prechádzaní niektorými zákrutami musia vozidlá aj cúvať. Počas jedného takého manévru sa misionár sediaci na zadnom sedadle autobusu pozrel z okna a všimol si, že jedno zo zadných kolies je priamo na kraji priepasti hlbokej viac ako 190 metrov! Zavrel oči, kým sa autobus nepohol dopredu.

Niektoré cesty sú v zlom stave a sú veľmi úzke. Pri prechádzaní takého členitého terénu šiel jeden z obytných automobilov dolu úzkou cestou a stretol sa s nákladným autom, ktoré išlo smerom hore. Karavanom musel vycúvať do kopca na miesto, kde sa ledva obišli.

No výsledky takého vytrvalého úsilia sú vynikajúce. Chceli by ste sa o tomto úsilí dozvedieť viac?

„Polievanie“ jazera Titicaca

Jazero Titicaca v andskej panve je vďaka svojej nadmorskej výške 3800 metrov najvyššie položenou vnútrozemskou splavnou vodnou plochou na svete. Zo zasnežených vrcholcov hôr, z ktorých niektoré sú viac ako 6400 metrov vysoké, sa rodí väčšina z 25 riek napĺňajúcich jazero Titicaca. Pre vysokú nadmorskú výšku je tu chladné podnebie  a ľudia, ktorí nepochádzajú z tejto oblasti, musia bojovať s výškovou chorobou.

Pred nejakým časom cestovala skupina priekopníkov hovoriacich po kečuánsky a aymarsky na Amantani a Taquile, ostrovy na jazere Titicaca. Vzali so sebou diapozitívy predstavenia „Bližší pohľad na cirkvi“, v ktorom je poctivá analýza lží takzvaného kresťanstva. Ľudia prijali program dobre. Jeden muž bratov privítal a ponúkol im vo svojom dome priestrannú izbu, kde mohli zostať a vyučovať z Biblie.

Prvé zhromaždenie na Amantani pritiahlo 100 ľudí a zhromaždenie na Taquile navštívilo 140 ľudí. Program bol v kečuánčine. Istí manželia, ktorí predtým bývali na pevnine, povedali: „Prišiel čas, aby ste si na nás vy Jehovovi svedkovia spomenuli. Modlili sme sa, aby ste prišli.“

Okrem týchto dvoch väčších ostrovov sa na jazere Titicaca dostalo dobré posolstvo približne na 40 „plávajúcich“ ostrovov. Plávajúce ostrovy? Áno, tieto ostrovy sú vytvorené zo škripiny, trstiny, ktorá rastie na niektorých plytších miestach jazera. Škripina vyrastá cez vodu a presahuje nad hladinu. Miestni obyvatelia vytvárajú ostrov tak, že poohýbajú trstinu, ktorá je ešte stále zakorenená na dne jazera, a poprepletajú ju tak, aby vytvorili plošinu. Plošinu potom utesnia bahnom a spevnia ďalšou narezanou trstinou. Ľudia bývajú v trstinových chatrčiach postavených na povrchu.

Jehovovi svedkovia si zadovážili čln, aby mohli kázať ľuďom na ostrovoch jazera Titicaca. Tento čln je schopný prepraviť 16 ľudí. Po pristátí v doku pri plávajúcich ostrovoch idú svedkovia pešo po trstinovej podlahe od príbytku k príbytku. Hovoria, že obyčajne cítia pod nohami nepatrný pohyb. To nie je miesto pre ľudí, ktorí sú náchylní na kinetózu!

Aymarsky hovoriaci obyvatelia bývajú v mnohých komunitách a dedinách na pobreží a na polostrovoch, ktoré vystupujú do jazera. Do týchto komunít a dedín sa dá ľahšie dostať člnom než po súši. Odhaduje sa, že v tejto oblasti, kde slúžia svedkovia na člnoch, žije celkovo takmer 400 000 ľudí. Člny budú ešte dlho veľmi vyťažené.

Uhášanie duchovného smädu

Flavio býval v dedine Santa Lucia blízko Juliaca v Andách. V evanjelickom kostole spoznal náuku o pekelnom ohni. Celé roky žil v strachu z tohto večného ohnivého trestu. Často si kládol otázku, ako môže Boh lásky neobmedzene dlho mučiť ľudí v ohni. Keď potom túto dedinu navštívil Tito, služobník celým časom z radov Jehovových svedkov, prišiel aj za Flaviom.

Jedna z prvých otázok, ktorú Flavio položil, bola: „Učí vaše náboženstvo, že ľudia sú mučení v pekle?“ Tito odpovedal, že taká myšlienka je Stvoriteľovi odporná a prináša pohanu na jeho meno Jehova, ktoré ako Boh lásky má. Tito mu v jeho vlastnej Biblii ukázal, že mŕtvi si nič neuvedomujú a že ich pod Božím Kráľovstvom čaká pozemské vzkriesenie. (Kazateľ 9:5; Ján 5:28, 29) To Flaviovi otvorilo oči. Okamžite prijal biblické štúdium a čoskoro sa stal pokrsteným kresťanom.

Vďačná dedina

Predstavte si, aké vzrušujúce je priniesť Písma dedinčanom, ktorí Bibliu nikdy predtým nevideli, alebo kázať v dedinách, kde ľudia nikdy nepočuli o Jehovových svedkoch a ani o dobrom posolstve, ktoré svedkovia kážu! To zažili tri priekopníčky — Rosa, Alicia a Cecilia  —, ktoré kázali v dedinách Izcuchaca a Conayca ležiacich v centrálnej časti Peru v nadmorskej výške viac ako 3600 metrov.

Po príchode do prvej dediny nemali ubytovanie. Porozprávali sa s miestnym veliteľom polície a vysvetlili mu dôvod svojej návštevy. Aký bol výsledok? Dovolil im zostať cez noc na policajnej stanici. Na druhý deň sa im podarilo nájsť trvalejšie ubytovanie, odkiaľ vychádzali do služby.

Zakrátko prišiel čas výročnej Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti. Priekopníčky navštívili všetky domácnosti v dedine Izcuchaca, rozšírili mnoho Biblií a zaviedli viacero biblických štúdií. Pred Pamätnou slávnosťou rozniesli pozvánky na túto udalosť a vysvetlili účel oslavy a význam symbolov, ktoré sa pri spomienkovej oslave používajú. Bola pozvaná skupina bratov, aby pri tejto udalosti pomohla, a jeden z nich predniesol prejav. Bolo veľmi radostné vidieť, že z tejto dedinky sa mimoriadnej udalosti zúčastnilo 50 ľudí! Konečne mohli pochopiť, aký význam má v skutočnosti Pánova večera. Mať v rukách Božie Slovo bolo pre nich tiež niečo veľmi vzácne!

Oslobodenie od ťažkých bremien

Prinášanie občerstvujúcej vody biblickej pravdy zajatcom falošného náboženstva je vždy radostné. Pisac bol pevnosťou starovekej inkskej ríše. Väčšina ľudí, ktorá tu dnes žije, bola vyučovaná nebiblickú náuku o pekelnom ohni. Kňazi im povedali, že do neba sa dostanú iba na základe ich príhovorov.

Je pochopiteľné, že takí ľudia sú smädní po osviežujúcich vodách biblickej pravdy. Santiago, služobník celým časom z radov Jehovových svedkov, mal pri kázaní od dverí k dverám príležitosť vysvetliť istému mužovi, že spravodliví majú žiť na rajskej zemi. (Žalm 37:11) Z Biblie mu ukázal, že mŕtvi budú vzkriesení a že ľudstvo bude vyučované dokonalým Jehovovým cestám s vyhliadkou na večný život. (Izaiáš 11:9) Dovtedy bol ten muž oddaným katolíkom, zahrával sa so špiritizmom a nadmerne pil. Teraz mal nádej založenú na Biblii a mal v živote cieľ — žiť v raji. Spálil všetky špiritistické predmety a vzdal sa pitia. Zhromaždil rodinu a prijali biblické štúdium. Časom sa všetci členovia tejto rodiny oddali Jehovovi Bohu a boli pokrstení.

Vítaná pohostinnosť

Títo vrchári sú veľmi pohostinní. I keď majú skromné domácnosti a málo prostriedkov, návštevníkom ponúknu to, čo majú. Kým hostiteľ nepoznal vysoké normy Biblie, možno návštevníkovi ponúkal počas rozhovoru na žuvanie listy koky. Ale keď sa stal svedkom, ponúkol azda lyžicu cukru, ktorá má v týchto odľahlých oblastiach rovnakú hodnotu.

Istý brat požiadal misionára, aby s ním išiel na opätovnú návštevu. Po namáhavom stúpaní po strmom horskom chodníku zatlieskali, čím domácej oznámili svoj príchod. Pani ich pozvala do domu so slamenou strechou, pričom sa museli zohnúť, aby mohli prejsť nízkym vchodom. Opatrne prešli okolo stredu hlinenej podlahy, kde matka vykopala jamu, vystlala ju pokrývkou a položila do nej dieťa. Dieťa odtiaľ nemohlo vyjsť, a kým sa dospelí rozprávali, ono si spokojne mrnčalo. Po živom rozhovore o požehnaniach Kráľovstva žena priniesla vysokú nádobu s miestnym nápojom. Zakrátko už bratia schádzali po úbočí na ďalšie návštevy.

Bohatá žatva

V súčasnosti je v tejto oblasti približne sto izolovaných skupín, v ktorých s Jehovovými svedkami študuje Bibliu vyše tisíc ľudí. Aby z týchto skupín mohli vzniknúť zbory, sú tam vysielaní absolventi školy služobného vzdelávania v Lime. Úprimní ľudia, ktorí boli tak dlho zajatcami falošného náboženstva, nachádzajú vďaka dobrému posolstvu o Kráľovstve slobodu. (Ján 8:32) Tak sa uháša ich smäd po vodách pravdy.

[Obrázok na strane 10]

Vydávanie svedectva na „plávajúcich“ ostrovoch jazera Titicaca