Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kľúč k šťastnému svetu

Kľúč k šťastnému svetu

Kľúč k šťastnému svetu

„NAJVPLYVNEJŠOU postavou — nielen týchto dvoch tisícročí, ale celých ľudských dejín — je Ježiš Nazaretský,“ písalo sa v časopise Time. Keď bol Ježiš na zemi, tisíce poctivo zmýšľajúcich ľudí uznávalo nielen jeho veľkosť, ale aj jeho záujem o iných. Preto neprekvapuje, že ho chceli urobiť kráľom. (Ján 6:10, 14, 15) No ako sa už písalo v predchádzajúcom článku, Ježiš sa odmietol zapojiť do politiky.

JEŽIŠOVA reakcia sa zakladala prinajmenšom na troch činiteľoch: na názore jeho Otca na prejavy sebaurčenia ľudí, ku ktorým patrí ľudská vláda; na tom, že vedel o existencii mocných skrytých síl, ktoré sa stavajú aj proti tým najlepším snahám ľudí vládnuť, a na Božom predsavzatí zriadiť nebeskú vládu, ktorá by vládla nad celou zemou. Keď tieto tri činitele pozornejšie preskúmame, uvidíme, prečo ľudské snahy o zlepšenie sveta zlyhávajú. Uvidíme tiež, ako bude dosiahnutý úspech.

Dokážu si ľudia vládnuť sami?

Keď Boh vytvoril ľudí, dal im moc nad ríšou zvierat. (1. Mojžišova 1:26) Ale ľudstvo bolo pod Božou zvrchovanou vládou. Prvý muž a prvá žena mali potvrdiť svoju podriadenosť Bohu tým, že sa budú poslušne vyhýbať ovociu jedného stromu, „stromu poznania dobrého a zlého“. (1. Mojžišova 2:17) Žiaľ, Adam s Evou zneužili svoju slobodnú vôľu a neposlúchli Boha. To, že si vzali zakázané ovocie, nebola iba krádež. Bola to vzbura proti Božej zvrchovanosti. Poznámka pod čiarou k 1. Mojžišovej 2:17The New Jerusalem Bible uvádza, že Adam s Evou vyhlásili „úplnú morálnu nezávislosť, ktorou človek odmieta uznať svoje postavenie vytvorenej bytosti... Prvý hriech bol útokom na Božiu zvrchovanosť.“

Išlo o vážne morálne sporné otázky, a preto Boh dovolil Adamovi, Eve a ich potomkom zvoliť si vlastný spôsob života a oni si stanovili vlastné normy toho, čo je správne a čo nesprávne. (Žalm 147:19, 20; Rimanom 2:14) Vtedy sa v podstate začal ľudský experiment so sebaurčením. Bol úspešný? S odstupom tisícov rokov môžeme povedať, že nebol! V Kazateľovi 8:9 sa uvádza: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ Toto žalostné svedectvo o samostatnej vláde ľudí potvrdzuje pravdivosť slov z Jeremiáša 10:23: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ História dokazuje, že ľudia nie sú schopní úspešne si vládnuť bez Stvoriteľa.

Ježiš s tým plne súhlasil. Nezávislosť od Boha mu bola z duše odporná. Povedal: „Nerobím nič sám od seba... Vždy robím to, čo sa [Bohu] páči.“ ​(Ján 4:34; 8:28, 29) Teda Ježiš vôbec neuvažoval o prijatí kráľovstva od ľudí, keďže na to nemal oprávnenie od Boha. To však neznamená, že nebol ochotný pomáhať blížnym. Naopak, robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby ľuďom pomohol nájsť najväčšie šťastie v prítomnosti i v budúcnosti. Dokonca dal za ľudstvo svoj život. (Matúš 5:3–11; 7:24–27; Ján 3:16) No vedel, že „na všetko je ustanovený čas“, teda aj na to, aby Boh uplatnil svoju zvrchovanosť nad ľudstvom. (Kazateľ 3:1; Matúš 24:14, 21, 22, 36–39) Spomeňte si však, že v Edene sa naši prarodičia podriadili vôli zlého duchovného tvora, ktorý hovoril prostredníctvom viditeľného hada. To nás vedie k druhému dôvodu, prečo sa Ježiš nemiešal do politiky.

Tajný vládca sveta

V Biblii čítame, že Satan ponúkol Ježišovi „všetky kráľovstvá sveta s ich slávou“ výmenou za jeden akt uctievania. (Matúš 4:8–10) Ježišovi v podstate ponúkol vládu nad svetom — ale za svojich podmienok. Ježiš nepodľahol tomuto pokušeniu. Bolo to však skutočne pokušenie? Mohol Satan naozaj ponúknuť niečo také grandiózne? Áno, lebo sám Ježiš nazval Diabla „vládcom sveta“ a apoštol Pavol ho označil za „boha tohto systému vecí“. — Ján 14:30; 2. Korinťanom 4:4; Efezanom 6:12.

Ježiš, samozrejme, vedel, že Diablovi neleží na srdci blaho ľudstva. Označil ho za „vraha“ a „otca lží a všetkého falošného“. (Ján 8:44, The Amplified Bible) Je zrejmé, že svet, ktorý „leží v moci“ takého zlého ducha, nemôže byť nikdy skutočne šťastný. (1. Jána 5:19) Ale Diabol nebude mať túto moc na neurčito. Ježiš, ktorý je v súčasnosti mocným duchovným tvorom, zakrátko zosadí Satana z jeho postavenia a úplne odstráni jeho vplyv. — Hebrejom 2:14; Zjavenie 20:1–3.

Satan vie, že dni jeho vlády nad svetom sa rýchlo krátia. Preto sa zúfalo usiluje všetkými prostriedkami skaziť ľudí tak, aby sa nemohli zlepšiť, ako to urobil pred potopou za Noachových dní. (1. Mojžišova 6:1–5; Júda 6) V Zjavení 12:12 sa píše: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ Biblické proroctvá a udalosti vo svete ukazujú, že žijeme blízko záveru tohto ‚krátkeho času‘. (2. Timotejovi 3:1–5) Úľava je už na obzore.

Vláda, ktorá prinesie šťastie

Tretím dôvodom, prečo sa Ježiš nemiešal do politiky, je jeho informovanosť o tom, že v stanovenom čase v budúcnosti Boh zriadi nebeskú vládu, ktorá bude vládnuť nad zemou. V Biblii sa táto vláda nazýva Božie Kráľovstvo a bola hlavnou témou Ježišovho vyučovania. (Lukáš 4:43; Zjavenie 11:15) Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa o príchod tohto Kráľovstva, lebo až pod vládou tohto Kráľovstva sa bude ‚na zemi diať Božia vôľa tak ako v nebi‘. (Matúš 6:9, 10) Možno si kladiete otázku: ‚Ak bude nad celou zemou vládnuť toto Kráľovstvo, čo sa stane s vládami, ktoré vytvorili ľudia?‘

Odpoveď sa nachádza v Danielovi 2:44: „Za dní tých kráľov [vládnucich na konci tohto súčasného systému] zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto [ľudské] kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ Prečo musí Božie Kráľovstvo „rozdrviť“ pozemské vlády? Lebo tieto vlády trvajú na zachovaní ducha samourčenia, ktorý sa prejavuje odporom proti Bohu a ktorého podporil Satan už v záhrade Eden. Okrem toho, že sa tí, ktorí zachovávajú tohto ducha, stavajú proti najlepším záujmom ľudstva, smerujú tiež ku konfliktu so Stvoriteľom. (Žalm 2:6–12; Zjavenie 16:14, 16) Musíme sa teda sami seba opýtať: ‚Sme za Božiu vládu, alebo proti nej?‘

Čiu zvrchovanosť si vyberiete?

Ježiš chcel ľuďom pomôcť urobiť vo veci vlády rozhodnutie založené na presnom poznaní, a preto svojim učeníkom prikázal, aby pred koncom dnešného systému kázali „dobré posolstvo o kráľovstve... po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“. (Matúš 24:14) Kto je dnes po celom svete známy kázaním o Božom Kráľovstve? Jehovovi svedkovia. Tento časopis má už dlho na titulnej strane slová „hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo“. Dnes asi šesť miliónov svedkov vo vyše 230 krajinách pomáha ľuďom získať presné poznanie o tomto Kráľovstve. *

Požehnania pre poddaných Kráľovstva

Ježiš robil všetko tak, ako si to Boh želal. Preto si nevybral nezávislý spôsob konania a neusiloval sa podporiť alebo zlepšiť existujúci systém vecí politickými prostriedkami, ale usilovne podporoval záujmy Božieho Kráľovstva, jediného riešenia problémov sveta. Za svoju lojálnosť bol odmenený slávnym trónom v nebesiach ako pravý Kráľ tohto Kráľovstva. To je skutočne úžasná odmena za to, že sa podriaďoval Bohu. — Daniel 7:13, 14.

Milióny ľudí, ktorí dnes napodobňujú Ježiša v tom, že kladú záujmy Božieho Kráľovstva na prvé miesto v živote a že sa podriaďujú Božej vôli, budú sa tiež tešiť z úžasného daru — z výsady byť pozemskými poddanými Božieho Kráľovstva. (Matúš 6:33) Pod láskyplnou vládou Kráľovstva budú pozdvihnutí k ľudskej dokonalosti s vyhliadkou na večný život. (Zjavenie 21:3, 4) V 1. Jána 2:17 sa píše: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ Keď bude Satan a jeho nasledovníci odstránení a zem pretvorená na celosvetový raj bez rozdeľujúceho nacionalizmu, skazených obchodných systémov a falošného náboženstva, potom bude veľmi radostné zostať tu navždy! — Žalm 37:29; 72:16.

Áno, skutočným kľúčom k šťastnému svetu je Božie Kráľovstvo a posolstvo o ňom sa právom označuje za dobré posolstvo. Keď najbližšie prídu za vami domov Jehovovi svedkovia, prečo by ste si toto dobré posolstvo, ktoré vám prinášajú, nevypočuli, ak ste to ešte neurobili?

[Poznámka pod čiarou]

^ 16. ods. Pri obhajobe Božieho Kráľovstva sa Jehovovi svedkovia nemiešajú do politiky ani nepodnecujú do vzbury proti svetským vládam, a to ani v krajinách, kde sú zakázaní alebo prenasledovaní. (Títovi 3:1) Miesto toho sa snažia byť prospešní, duchovní a nepolitickí tak ako Ježiš a jeho učeníci v prvom storočí. Svedkovia sa zo všetkých síl snažia pomáhať ľuďom so správnym sklonom srdca v rôznych komunitách prijať také zdravé biblické hodnoty, ako je láska v rodine, čestnosť, mravná čistota a dobrá pracovná morálka. A predovšetkým sa snažia učiť ich uplatňovať biblické zásady a spoliehať sa na Božie Kráľovstvo ako na skutočnú nádej pre ľudstvo.

[Obrázky na strane 5]

História dokazuje, že ľudia nie sú schopní úspešne si vládnuť bez Boha

[Obrázok na strane 5]

Satan mohol Ježišovi ponúknuť „všetky kráľovstvá sveta“, lebo vládne nad súčasným „systémom vecí“

[Obrázky na strane 7]

Ježiš učil, že pod vládou Božieho Kráľovstva bude svet nádherný