Robíme všetko, čo môžeme

„ROB, čo môžeš.“ Túto praktickú radu dal raz misionárovi člen vedúceho zboru Jehovových svedkov. Ale prečo dávať takú základnú radu skúsenému Božiemu služobníkovi? Nie sú misionári väčšinou neohrození ľudia, ktorí denne bojujú s plošticami, hadmi, horúčavou, s chorobami a s rôznymi inými ťažkosťami?

Misionári z radov Jehovových svedkov sú obyčajní muži a ženy, kresťania, ktorých hlboká láska k Jehovovi a k blížnym podnietila slúžiť v cudzej krajine. Snažia sa slúžiť Jehovovi čo najlepšie a spoliehajú sa na Jehovu, že im dá silu. — Efezanom 6:10.

Predstavme si, že sme jeden deň na návšteve v typickom misionárskom domove v západnej Afrike. Tak sa o misionárskej službe dozvieme viac.

Deň v misionárskej službe

Je skoro 7.00. Do misionárskeho domova sme prišli načas, aby sme sa mohli zúčastniť na rozhovore o biblickom texte na dnešný deň. Víta nás desať misionárov a robia nám miesto pri stole s raňajkami. Keď sme sa pozoznamovali, jedna misionárka, ktorá je na mieste svojho pridelenia už mnoho rokov, začína rozprávať humornú skúsenosť zo služby. Ale naša konverzácia utíchne, keď predsedajúci dnešného rozhovoru pripomína šťastnej skupine, že je čas pouvažovať o dennom texte. Rozhovor prebieha vo francúzštine. Hoci týmto jazykom nevieme hovoriť, zo spôsobu, akým sa misionári cudzieho pôvodu vyjadrujú, je jasné, že jazyk ovládajú veľmi dobre.

Po rozhovore na biblickú tému nasleduje vrúcna modlitba a prichádza čas raňajok. Zatiaľ čo si naberáme veľkú porciu obilninových vločiek, misionár, ktorý sedí vedľa, nás pobáda, aby sme si na ne porozkladali kolieska banánov. Hovoríme, že na banány si nepotrpíme, ale on sľubuje, že zmeníme názor, keď ochutnáme tu dopestované banány. A tak si k vločkám pridávame niekoľko koliesok. Má pravdu! Tieto banány sú lahodné — sú sladké ako zmrzlina! Dostávame uistenie, že podávané bagety boli upečené dnes skoro ráno v malom obchode cez ulicu oproti misionárskemu domovu.

Po raňajkách strávime deň s jednou misionárskou dvojicou, ktorú budeme volať Ben a Karen. Počuli sme, že v tejto západoafrickej krajine je obvod produktívny, a už sa  nemôžeme dočkať, kedy sa o tom sami presvedčíme.

Po príchode na autobusovú zastávku nachádzame zo desať čakajúcich ľudí. Zakrátko naši spoločníci zapájajú istú ženu so synom do živého rozhovoru na biblickú tému. Keďže nevieme po francúzsky, len stojíme a usmievame sa! Práve keď žena prijíma časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!, prichádza autobus a potom sa všetci naraz snažia dostať dovnútra! Keď sa horko-ťažko dostávame do autobusu, zozadu sa na nás tlačí zástup ľudí hrnúcich sa dnu. Pri posúvaní sa do zadnej časti autobusu je ťažké udržať rovnováhu. Keď šofér naštartuje, držíme sa, akoby nám išlo o život. Autobus občas prudko odbočí na zastávku a natlačia sa ďalší ľudia. Usmievame sa na spolucestujúcich a oni sa usmievajú na nás. Veľmi by sme si želali porozprávať sa s nimi.

Z okna uháňajúceho autobusu si všímame pouličný ruch. Dve ženy kráčajú vedľa seba s ťažkými nákladmi na hlave. Jedna z nich balansuje s veľkým vedrom na vodu. Podnikavý muž si na chodníku rozprestrel prikrývku a uložil na ňu niekoľko ozdobných predmetov a dúfa, že ich predá. Všade sú ľudia, ktorí nakupujú alebo predávajú takmer všetko, čo možno kúpiť alebo predať.

Zrazu si Ben stojaci vedľa mňa uvedomí, že mu niečo ďobe do nohy. Čo to môže byť? Autobus je veľmi natlačený, ale ďobanie neprestáva. Benovi sa podarilo pozrieť dolu. V taške pri nohách je živá kačka, ktorá občas vystrčí hlavu a ďobne ho! Ben hovorí, že majiteľ pravdepodobne nesie kačicu predať na trh.

Po príchode do obvodu sa tešíme, keď sa dozvedáme, že navštívime typickú africkú oblasť. Prichádzame k prvému domu a Ben energicky tlieska, aby na nás upozornil domáceho. V tejto časti sveta ľudia takýmto spôsobom „klopú na dvere“. Vychádza mladý muž a hovorí, že nemá čas, ale prosí nás, aby sme prišli trochu neskôr.

Pri ďalších dverách stretávame ženu hovoriacu dialektom, ktorému Ben nerozumie. Žena volá svojho syna a žiada ho, aby preložil to, čo Ben hovorí. Keď Ben skončí, žena prijíma brožúru rozoberajúcu biblické témy a syn sľubuje, že jej ju objasní. Pred tretím domom sedí niekoľko mladých ľudí. Dvaja z nich rýchlo uvoľnia svoje stoličky, aby si mohli návštevníci sadnúť. Nasleduje živá debata o používaní kríža pri uctievaní Boha. Ben si s nimi dohovára ďalší rozhovor na nasledujúci týždeň. Je čas opäť navštíviť zaneprázdneného mladého muža, ktorého sme stretli v prvom dome. Nejako sa už dopočul o našom rozhovore s mladými ľuďmi poniže ulice. Má mnoho biblických otázok a žiada o biblické štúdium. Ben sa pozerá do kalendára a sľubuje, že príde na budúci týždeň v tom istom čase. Pri návrate na obed do misionárskeho domova Ben a Karen hovoria, že biblické štúdiá si musia plánovať veľmi pozorne, lebo si ľahko môžu dohodnúť viac biblických štúdií, než môžu viesť.

Chválime ich za plynulú francúzštinu. Ben hovorí, že s Karen slúžia ako misionári šesť rokov a vo francúzštine sa už začínajú cítiť doma. Uisťujú nás, že naučiť sa nový jazyk nebolo ľahké, ale vytrvalosť sa vyplatila.

O 12.30 sa všetci misionári zhromažďujú okolo stola k obedu. Dozvedáme sa, že každý deň má iný misionár za úlohu pripraviť raňajky a obed a potom umyť riad. Dnes jedna misionárka pripravila jedlo, pri ktorom sa človeku zbiehajú sliny v ústach: vyprážané kurča a vyprážané zemiakové hranolčeky  s paradajkovým šalátom — svoju špecialitu!

Aký plán majú Ben a Karen na popoludnie? Hovoria, že od 13.00 do 15.00 sú všetci ľudia schovaní pred slnkom, a tak misionári väčšinou využívajú tento čas na štúdium alebo na siestu. Neprekvapuje nás, keď Karen hovorí, že noví misionári si na tento obyčaj nezvykajú dlho!

Po sieste ideme opäť do zvestovateľskej služby. Ben sa už niekoľký raz pokúša skontaktovať s istým mužom, ktorý prejavil záujem, ale ten ešte nie je doma, no keď Ben zatlieskal, prišli k dverám dvaja mladí muži. Hovoria nám, že domáci im Benovu návštevu spomínal a dôrazne im odporúčal, aby si zadovážili biblickú študijnú pomôcku Poznanie, ktoré vedie k večnému životu. Radi im túto knihu nechávame. Potom nastupujeme do autobusu, ktorý nás vezie do oblasti, kde bude Karen viesť biblické štúdium s istou záujemkyňou.

Karen nám cestou po preplnených uliciach rozpráva, že so ženou sa stretla jedného dňa, keď spolu s niekoľkými ďalšími cestujúcimi išli taxíkom. Karen jej dala na čítanie traktát. Žena traktát po ceste prečítala a požiadala o iný. Ten prečítala s ešte väčším záujmom. Ku koncu cesty sa s ňou Karen dohodla, že ju navštívi doma, a tak zaviedla produktívne biblické štúdium pomocou brožúry Čo od nás Boh vyžaduje? Dnes ide Karen prebrať piatu lekciu brožúry.

Deň strávený vo zvestovateľskej službe sa nám veľmi páčil, ale zostalo nám ešte niekoľko nezodpovedaných otázok týkajúcich sa misionárskej služby. Hostitelia nás uisťujú, že keď sa vrátime domov, pripravia nám niečo ľahké na jedenie a odpovedia na naše otázky.

Ako si udržiavajú tempo

Zatiaľ čo si pochutnávame na volských okách, bagetách, a syre, dozvedáme sa viac o živote misionára. Pondelok je obyčajne deň, keď misionári odpočívajú alebo sa venujú osobným veciam. Väčšina misionárov trávi časť dňa písaním rodine a priateľom. Správy z domova sú pre misionárov veľmi dôležité a z korešpondencie sa tešia.

Misionári bývajú v tesnej blízkosti, a preto je nevyhnutné udržiavať dobrú komunikáciu spoločenstvom s ďalšími misionármi a rozhovormi o duchovných veciach. Preto misionári okrem toho, že dodržiavajú pravidelný rozvrh osobného štúdia Biblie, každý pondelok večer študujú Bibliu pomocou časopisu Strážna veža. Ben poukazuje na to, že keď spolu žijú misionári z rôzneho prostredia, nedá sa vyhnúť menším odlišnostiam v názoroch, ale duchovné opatrenie rodinného štúdia im pomáha udržať pokojnú a jednotnú atmosféru. Zdôrazňuje, že štúdium tiež pomáha človeku nebrať sa príliš vážne.

 Nevyhnutná je aj pokora. Misionári nie sú vyslaní, aby im niekto slúžil, ale aby slúžili. Naši priatelia poznamenali, že jednou z najťažších vecí v ktoromkoľvek jazyku je povedať „prepáč“, zvlášť keď sa človek ospravedlňuje za niečo, čo povedal alebo urobil neúmyselne. Ben nám pripomína biblický príklad Abigail, ktorá sa ospravedlnila za hrubé správanie svojho manžela, čím dosiahla, že situácia, ktorá mohla viesť ku katastrofe, sa upokojila. (1. Samuelova 25:23–28) K tomu, aby mohol byť niekto dobrý misionár, je dôležité, aby dokázal ‚žiť pokojne‘. — 2. Korinťanom 13:11.

Raz mesačne misionári usporadúvajú stretnutie, na ktorom diskutujú o veciach, ktoré ovplyvňujú rodinu, i o zmenách v rozpise. Potom si všetci pochutia na špeciálnom múčniku. Zdá sa nám, že je to veľmi praktické — a chutné — opatrenie.

Po večeri máme krátku prehliadku misionárskeho domova. Všímame si, že dom, hoci skromný, misionári spoločne udržujú v úzkostlivej čistote. Je tu chladnička, pračka a sporák. Karen nám hovorí, že v tropických krajinách, ako je napríklad táto v západnej Afrike, môže byť k dispozícii aj klimatizácia. Vhodné ubytovanie, zdravé jedlo a jednoduché opatrenia na ochranu zdravia pomáhajú misionárom zostať zdraví a produktívni.

Zameraní na pozitívne stránky

Všetko, čo sme videli, na nás veľmi zapôsobilo. Mohli by sme aj my slúžiť ako misionári? Ako by sme to mohli zistiť? Hostitelia nám uvádzajú niekoľko vecí na uvažovanie.

Predovšetkým nám hovoria, že kresťanskí misionári nejdú hľadať dobrodružstvo. Idú hľadať ľudí s čestným srdcom, ktorí sa chcú učiť o Božích úžasných sľuboch. Misionári venujú mesačne aspoň 140 hodín zvestovateľskej službe, preto je nevyhnutná láska k službe.

Pýtame sa však: ‚A čo hady, jašterice a ploštice?‘ Ben nám hovorí, že hoci ich možno nájsť na mnohých miestach, kam sú misionári pridelení, zvykli si na ne. A dodáva, že každé miesto pridelenia misionárov má jedinečnú krásu a časom sa misionári sústredia na jeho pozitívne stránky. Podmienky, ktoré predtým považovali za „odlišné“, stanú sa zakrátko bežné a časom v niektorých prípadoch dokonca také, ktoré prinášajú radosť. Istá misionárka, ktorá slúžila v západnej Afrike mnoho rokov, kým sa nemusela pre osobné záväzky vrátiť domov, povedala, že bolo pre ňu ťažšie odísť z miesta pridelenia ako roky predtým z vlastnej krajiny. Miesto, kde bola pridelená ako misionárka, sa stalo jej domovom.

Si pripravený?

Ben a Karen nám dali veľa podnetov na uvažovanie. A čo ty? Už si niekedy uvažoval o možnosti slúžiť ako misionár v zahraničí? Ak áno, možno si k tomuto cieľu bližšie, než si myslíš. Jednou zo základných vecí, ktoré sa vyžadujú, je láska k službe celým časom a radosť z práce pri poskytovaní pomoci ľuďom. Pamätaj na to, že misionári nie sú supermani, ale obyčajní muži a ženy. Robia všetko, čo môžu, aby vykonali veľmi dôležitú prácu.

[Obrázky na strane 27]

Každý deň sa začína rozhovorom o biblickom texte

[Obrázky na stranách 28, 29]

Zábery z Afriky

[Obrázok na strane 29]

Život misionára môže byť veľmi uspokojujúci