Jehova je trpezlivý Boh

„Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti.“ — 2. MOJŽIŠOVA 34:6.

1, 2. a) Kto mal v minulosti úžitok z Jehovovej trpezlivosti? b) Čo znamená prejavovať „trpezlivosť“?

ĽUDIA v Noachovej dobe, Izraeliti, ktorí s námahou putovali pustatinou spolu s Mojžišom, a Židia v čase, keď po zemi chodil Ježiš — tí všetci žili v odlišných pomeroch. Ale všetci mali úžitok z tej istej príjemnej Jehovovej vlastnosti — z trpezlivosti. Od nej záviselo prežitie niektorých z nich. A od Jehovovej trpezlivosti bude závisieť aj náš život.

² Čo znamená prejavovať trpezlivosť? Kedy ju Jehova prejavuje a prečo? Prejavovať „trpezlivosť“ znamená „znášať nesprávne alebo vyzývavé konanie, a pritom sa nevzdávať nádeje, že narušený vzťah sa zlepší“. Teda táto vlastnosť má určitý účel. Je zameraná predovšetkým na blaho človeka, ktorý nepríjemnú situáciu pôsobí. Prejavovať trpezlivosť však neznamená prehliadať nesprávne konanie. Keď sa splní účel trpezlivosti alebo už nemá zmysel situáciu ďalej znášať, trpezlivosť sa končí.

3. Čo je účelom Jehovovej trpezlivosti a čím je ohraničená?

³ Hoci ľudia môžu byť trpezliví, najväčším príkladom v prejavovaní tejto vlastnosti je Jehova. Prejavuje trpezlivosť a vytrvalosť po celé roky, odkedy hriech narušil vzťah medzi ním a ľuďmi, ktorých vytvoril, a náš Stvoriteľ zaobstaral aj prostriedok, pomocou ktorého si kajúcni ľudia môžu zlepšiť vzťah k nemu. (2. Petra 3:9; 1. Jána 4:10) Ale keď Božia trpezlivosť splní svoj účel, Boh podnikne kroky proti svojvoľným hriešnikom a ukončí existenciu tohto zlého systému. — 2. Petra 3:7.

Zlučiteľná s Božími základnými vlastnosťami

4. a) Ako sa v Hebrejských Písmach vyjadruje myšlienka trpezlivosti? (Pozri aj poznámku pod čiarou.) b) Ako prorok Náhum opisuje Jehovu a čo jeho opis prezrádza o Jehovovej trpezlivosti?

⁴ V Hebrejských Písmach sa pojem trpezlivosť vyjadruje dvoma hebrejskými slovami, ktoré doslova znamenajú „dĺžka nozdier“, a v Preklade nového sveta sa prekladajú spojením „pomalý do hnevu“. * Prorok Náhum o Božej trpezlivosti povedal: „Jehova je pomalý do hnevu a veľký v moci, a Jehova sa rozhodne nezdrží potrestania.“ ​(Náhum 1:3) Teda Jehovova trpezlivosť nie je známkou slabosti a nie je bezhraničná. Zo skutočnosti, že všemocný Boh je zároveň pomalý do hnevu i veľký v moci, vidno, že jeho trpezlivosť je výsledkom cieľavedomej zdržanlivosti. Má moc potrestať, ale úmyselne sa zdržiava, aby to neurobil ihneď, a tak dáva previnilcovi možnosť zmeniť sa. (Ezechiel 18:31, 32) Jehovova trpezlivosť je teda vyjadrením jeho lásky a prejavom múdreho využitia jeho moci.

5. Ako je Jehovova trpezlivosť zlučiteľná s jeho zmyslom pre právo?

⁵ Jehovova trpezlivosť je zlučiteľná aj s jeho zmyslom pre právo a spravodlivosť. Jehova sa Mojžišovi zjavil ako „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu [„trpezlivý“,  Donovalov preklad] a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. (2. Mojžišova 34:6) Po rokoch Mojžiš na Jehovovu chválu spieval: „Všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ ​(5. Mojžišova 32:4) Áno, Jehovovo milosrdenstvo, jeho trpezlivosť, zmysel pre právo a priamosť spolu harmonicky prinášajú požadovaný účinok.

Jehovova trpezlivosť pred potopou

6. Ako pozoruhodne trpezlivý bol Jehova k potomkom Adama a Evy?

⁶ Vzburou v Edene Adam a Eva natrvalo prerušili drahocenný vzťah so svojím milujúcim Stvoriteľom, Jehovom. (1. Mojžišova 3:8–13, 23, 24) Toto odcudzenie malo vplyv na ich potomkov, ktorí zdedili hriech, nedokonalosť a smrť. (Rimanom 5:17–19) Hoci prví dvaja ľudia boli úmyselní hriešnici, Jehova im dovolil mať deti. Neskôr z lásky zaobstaral prostriedok, cez ktorý sa s ním mohli potomkovia Adama a Evy zmieriť. (Ján 3:16, 36) Apoštol Pavol povedal: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi. Teda tým skôr budeme prostredníctvom neho zachránení od hnevu, keď sme boli teraz jeho krvou vyhlásení za spravodlivých. Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr teraz, keď sme boli zmierení, budeme zachránení jeho životom.“ — Rimanom 5:8–10.

7. Ako Jehova prejavil trpezlivosť pred potopou a prečo bolo zničenie vtedajšieho pokolenia oprávnené?

⁷ Jehovovu trpezlivosť bolo vidno za Noachových čias. Viac ako sto rokov pred potopou „Boh videl zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo skazilo svoju cestu na zemi“. (1. Mojžišova 6:12) No istý obmedzený čas mal s ľudstvom trpezlivosť. Povedal: „Môj duch nebude pôsobiť voči človekovi na neurčito, lebo on je len telo. Preto jeho dni dosiahnu stodvadsať rokov.“ ​(1. Mojžišova 6:3) Za tých 120 rokov mal verný Noach čas založiť si rodinu, a keď bol informovaný o Božom výnose, mohol postaviť koráb a varovať svojich súčasníkov pred prichádzajúcou potopou. Apoštol Peter napísal: „Božia trpezlivosť čakala v Noachových dňoch, kým stavali koráb, v ktorom bolo niekoľko ľudí, totiž osem duší, bezpečne prenesených cez vodu.“ ​(1. Petra 3:20) Je pravda, že ľudia  mimo Noachovej najbližšej rodiny si jeho kázanie „nevšimli“. (Matúš 24:38, 39) Ale Jehova nechal Noacha postaviť koráb a možno niekoľko desaťročí slúžiť v úlohe „zvestovateľa spravodlivosti“, čím dal Noachovým súčasníkom dostatočnú možnosť kajať sa z násilníckych spôsobov konania a začať mu slúžiť. (2. Petra 2:5; Hebrejom 11:7) Konečné zničenie toho zlého pokolenia bolo celkom oprávnené.

Príklad trpezlivosti k Izraelu

8. Ako Jehova prejavil trpezlivosť izraelskému národu?

⁸ Jehova bol k Izraelu trpezlivý oveľa dlhšie ako 120 rokov. Počas viac ako 1500-ročnej histórie Izraelitov v postavení Božieho vyvoleného ľudu bolo pomerne málo období, keď Božiu trpezlivosť neskúšali do krajnosti. Len niekoľko týždňov po zázračnom vyslobodení z Egypta začali s modlárskym uctievaním, a tak prejavili hrubú neúctu svojmu Záchrancovi. (2. Mojžišova 32:4; Žalm 106:21) V nasledujúcich desaťročiach sa Izraeliti sťažovali na jedlo, ktoré im Jehova v pustatine zázračne zaobstarával, reptali proti Mojžišovi a Áronovi, hovorili proti Jehovovi, dopúšťali sa smilstva s pohankami a zúčastňovali sa dokonca na uctievaní Baala. (4. Mojžišova 11:4–6; 14:2–4; 21:5; 25:1–3; 1. Korinťanom 10:6–11) Jehova mohol právom zničiť svoj ľud, ale prejavil trpezlivosť. — 4. Mojžišova 14:11–21.

9. Ako sa v čase sudcov a za monarchie ukázalo, že Jehova je trpezlivý Boh?

⁹ V dobe sudcov Izraeliti sa opakovane dopúšťali modlárstva. Jehova ich vtedy nechával napospas nepriateľom. Ale keď sa kajali a volali na neho o pomoc, prejavoval trpezlivosť a vzbudzoval im sudcov, ktorí ich potom oslobodzovali. (Sudcovia 2:17, 18) Počas dlhého obdobia monarchie prejavovalo výlučnú oddanosť Jehovovi len niekoľko kráľov. A aj za vlády verných kráľov ľud často miešal pravé uctievanie s falošným. Keď Jehova vzbudil prorokov, aby varoval pred nevernosťou, ľud obyčajne radšej počúval skorumpovaných kňazov a falošných prorokov. (Jeremiáš 5:31; 25:4–7) Izraeliti prenasledovali Jehovových verných prorokov a niektorých z nich dokonca zabili. (2. Paralipomenon 24:20, 21; Skutky 7:51, 52) Ale Jehova ďalej prejavoval trpezlivosť. — 2. Paralipomenon 36:15.

Jehova nestratil trpezlivosť

10. Kedy sa naplnila miera Jehovovej trpezlivosti?

¹⁰ Z histórie však vidno, že Božia trpezlivosť má hranice. V roku 740 pred n. l. dovolil Asýrčanom dobyť desaťkmeňové izraelské kráľovstvo a jeho obyvateľov odviesť do vyhnanstva. (2. Kráľov 17:5, 6) A koncom ďalšieho storočia dovolil Babylončanom napadnúť dvojkmeňové judské kráľovstvo a zničiť Jeruzalem aj s chrámom. — 2. Paralipomenon 36:16–19.

11. Ako Jehova prejavil trpezlivosť, i keď vykonával rozsudok?

 ¹¹ No hoci Jehova vykonával rozsudky nad Izraelom a Judskom, nezabudol byť trpezlivý. Prostredníctvom proroka Jeremiáša predpovedal obnovu svojho vyvoleného ľudu. Povedal: „V súlade s naplnením sedemdesiatich rokov v Babylone obraciam na vás svoju pozornosť a ja potvrdím svoje dobré slovo voči vám tým, že vás privediem späť na toto miesto. A ja sa vám nechám nájsť... A ja zhromaždím vašu skupinu zajatcov a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás rozohnal.“ — Jeremiáš 29:10, 14.

12. Ako sa napokon ukázalo, že návrat židovského ostatku do Judska bol vedený prozreteľnosťou vzhľadom na príchod Mesiáša?

¹² Ostatok Židov vo vyhnanstve sa skutočne vrátil do Judska a obnovil uctievanie Jehovu v znovupostavenom chráme v Jeruzaleme. V uskutočňovaní Jehovových predsavzatí sa mal tento ostatok stať podobným ‚rose od Jehovu‘, ktorá prináša osvieženie a blahobyt. Okrem toho mali byť odvážni a silní ako „lev medzi lesnými zvieratami“. (Micheáš 5:7, 8) Toto druhé vyjadrenie sa azda naplnilo za éry Makabejcov, keď Židia pod vedením rodiny Makabejcov vyhnali nepriateľov zo Zasľúbenej krajiny a znovu zasvätili poškvrnený chrám. Teda krajina a chrám boli zachované, aby mohol iný verný ostatok privítať Božieho Syna, keď tam príde ako Mesiáš. — Daniel 9:25; Lukáš 1:13–17, 67–79; 3:15, 21, 22.

13. Ako Jehova ďalej prejavoval Židom trpezlivosť aj po tom, ako zabili jeho Syna?

¹³ Jehova ďalej prejavoval Židom trpezlivosť ešte tri a pol roka po tom, čo zabili jeho Syna, a tak výhradne im dával možnosť byť povolaní stať sa časťou duchovného Abrahámovho semena. (Daniel 9:27) * Pred rokom 36 n. l. i po ňom niektorí Židia prijali toto povolanie, a tak sa — ako to neskôr vyjadril apoštol Pavol — „našiel ostatok podľa vyvolenia vďaka nezaslúženej láskavosti“. — Rimanom 11:5.

14. a) Kto dostal v roku 36 n. l. výsadu stať sa časťou Abrahámovho duchovného semena? b) Ako Pavol vyjadril svoje pocity v súvislosti s tým, ako si Jehova vyberá členov duchovného Izraela?

¹⁴ V roku 36 n. l. dostali po prvý raz výsadu stať sa časťou Abrahámovho duchovného semena aj ľudia, ktorí neboli ani Židia, ani prozelyti. Všetci, ktorí priaznivo zareagovali, tiež mali úžitok z Jehovovej nezaslúženej láskavosti a trpezlivosti. (Galaťanom 3:26–29; Efezanom 2:4–7) Pavol si vysoko cenil múdrosť a predsavzatie, ktoré sú za Jehovovým milosrdenstvom a trpezlivosťou a vďaka ktorým vytvára celkový počet tých povolaných na doplnenie duchovného Izraela. Toto ocenenie vyjadril zvolaním: „Ó, hĺbka Božieho  bohatstva a múdrosti a poznania! Aké nevyskúmateľné sú jeho súdy a ako je nemožné vystopovať jeho cesty!“ — Rimanom 11:25, 26, 33; Galaťanom 6:15, 16.

Trpezlivosť kvôli svojmu menu

15. Čo je hlavný dôvod, že Boh prejavuje trpezlivosť, a na vyriešenie akej otázky bol potrebný čas?

¹⁵ Prečo Jehova prejavuje trpezlivosť? Predovšetkým preto, aby zvelebil svoje sväté meno a obhájil svoju zvrchovanosť. (1. Samuelova 12:20–22) Bol potrebný čas, aby bola pred všetkým tvorstvom uspokojivo vyriešená morálna sporná otázka, ktorú Satan vzniesol vzhľadom na spôsob, akým Jehova uplatňuje svoju zvrchovanosť. (Jób 1:9–11; 42:2, 5, 6) A tak keď bol Boží ľud utláčaný v Egypte, Jehova povedal faraónovi: „Preto som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.“ — 2. Mojžišova 9:16.

16. a) Ako bolo vďaka Jehovovej trpezlivosti možné vytvoriť ľud pre Jehovovo meno? b) Ako bude posvätené Jehovovo meno a obhájená jeho zvrchovanosť?

¹⁶ Pavol citoval Jehovove slová adresované faraónovi, keď objasňoval úlohu Božej trpezlivosti pri oslávení Božieho svätého mena. Pavol vtedy napísal: „Ak Boh, hoci chcel prejaviť svoj hnev a oznámiť svoju moc, znášal s veľkou zhovievavosťou [„trpezlivosťou“, Ekumenický preklad] nádoby hnevu súce na zničenie, aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu, totiž na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z národov, čo na tom? Je to tak, ako hovorí aj v Hozeášovi: ‚Tých, ktorí nie sú mojím ľudom, nazvem „svojím ľudom“.‘“ ​(Rimanom 9:17, 22–25) Vďaka tomu, že Jehova prejavil trpezlivosť, mohol si z národov vybrať „ľud pre svoje meno“. (Skutky 15:14) Títo „svätí“ sú podriadení svojej Hlave, Ježišovi Kristovi, a sú dedičmi Kráľovstva, ktoré Jehova použije na posvätenie svojho veľkého mena a na obhájenie svojej zvrchovanosti. — Daniel 2:44; 7:13, 14, 27; Zjavenie 4:9–11; 5:9, 10.

 Jehovova trpezlivosť prináša záchranu

17, 18. a) Akým konaním by sme mohli nevedomky kritizovať Jehovu za to, že prejavuje trpezlivosť? b) Aký názor by sme mali mať na Jehovovu trpezlivosť?

¹⁷ Jehova sa od prvotného pádu ľudstva do hriechu, ktorý mal katastrofálne následky, až doteraz prejavuje ako trpezlivý Boh. Vďaka jeho trpezlivosti pred potopou bol čas na náležité varovanie a na výstavbu prostriedku na záchranu. Ale jeho trpezlivosť sa naplnila a prišla potopa. Podobne aj dnes Jehova prejavuje veľkú trpezlivosť, ktorá trvá dlhšie, než azda niektorí očakávali. To však nie je dôvod vzdať sa. To by sa rovnalo kritizovaniu Boha za to, že je trpezlivý. Pavol sa opýtal: „Pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti, lebo nevieš, že Božia láskavosť sa ťa snaží viesť k pokániu?“ — Rimanom 2:4.

¹⁸ Nikto nevie, koľko Božej trpezlivosti potrebujeme na to, aby sme si zaistili Božie schválenie a aby sme mohli byť zachránení. Pavol nám radí ‚stále pracovať na svojej záchrane s bázňou a chvením‘. (Filipanom 2:12) Apoštol Peter napísal spolukresťanom: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ — 2. Petra 3:9.

19. Ako môžeme dobre využiť Jehovovu trpezlivosť?

¹⁹ Preto nebuďme netrpezliví vzhľadom na to, ako Jehova rieši záležitosti. Miesto toho sa riaďme ďalšou Petrovou radou a ‚považujme trpezlivosť nášho Pána za záchranu‘. Za čiu záchranu? Našu a v širšom zmysle za záchranu nespočetného množstva ďalších ľudí, ktorí potrebujú počuť „dobré posolstvo o kráľovstve“. (2. Petra 3:15; Matúš 24:14) To nám pomôže ceniť si hojné prejavy Jehovovej trpezlivosti a podnieti nás to prejavovať trpezlivosť v zaobchádzaní s inými.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Čo sa v Biblii myslí slovom „trpezlivosť“?

• Ako Jehova prejavil trpezlivosť pred potopou, po babylonskom zajatí a v prvom storočí n. l.?

• Z akých závažných dôvodov Jehova prejavuje trpezlivosť?

• Ako by sme sa mali pozerať na Jehovovu trpezlivosť?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Vďaka Jehovovej trpezlivosti pred potopou mali ľudia dostatočnú možnosť kajať sa

[Obrázok na strane 10]

Po páde Babylona mali Židia úžitok z Jehovovej trpezlivosti

[Obrázok na strane 11]

V prvom storočí mali z Jehovovej trpezlivosti úžitok Židia aj Nežidia

[Obrázky na strane 12]

Dnešní kresťania dobre využívajú Jehovovu trpezlivosť