Skýti — dávny ľud zahalený tajomstvom

JAZDCI kočovného kmeňa cválali prachom s torbami naplnenými korisťou. Tento ľud zahalený tajomstvom držal stepi Eurázie v područí približne od roku 700 pred n. l. do roku 300 pred n. l. Potom zmizol — ale ešte predtým získal pevné miesto v dejinách. Zmienku o tomto národe nachádzame aj v Biblii. Boli to Skýti.

Celé stáročia sa kočovníci a čriedy divých koní túlali pastvinami, ktoré sa rozprestierajú od Karpát vo východnej Európe po dnešnú juhovýchodnú časť Ruska. V ôsmom storočí pred naším letopočtom vyvolala vojenská akcia, ktorú podnikol čínsky cisár Süan, sťahovanie na západ. Skýti pri sťahovaní na západ bojovali s Kimermi, ktorí mali pod kontrolou Kaukaz a oblasť severne od Čierneho mora, a vyhnali ich.

Skýti v snahe získať bohatstvo vyplienili asýrske hlavné mesto Ninive. Neskôr sa s Asýriou spojili proti Médii, Babylonii a iným krajinám. Pri svojich útokoch zašli až do severného Egypta. Fakt, že mesto Bet-šan na severovýchode Izraela sa neskôr volalo Scythopolis, by mohol naznačovať, že ho istý čas okupovali Skýti. — 1. Samuelova 31:11, 12.

Skýti časom osídlili stepi dnešného Rumunska, Moldavska, Ukrajiny a južnej časti Ruska. Tu bohatli ako sprostredkovatelia obchodu medzi Grékmi a pestovateľmi obilia na území dnešnej Ukrajiny a južnej časti Ruska. Obilie, med, kožušiny a dobytok vymieňali za grécke víno, látky, zbrane a umelecké predmety. Tak si nazhromaždili neuveriteľné bohatstvo.

 Impozantní jazdci

Pre týchto stepných bojovníkov bol kôň tým, čím bola pre púšťové národy ťava. Skýti boli vynikajúci jazdci a patrili medzi prvých, ktorí začali používať sedlo a strmene. Jedli konské mäso a pili kobylie mlieko. Kone používali aj na zápalné obete. Keď zomrel skýtsky bojovník, jeho koňa zabili a čestne pochovali — spolu s postrojom.

Podľa opisu historika Herodota si Skýti osvojili sadistické zvyky, ku ktorým patril zvyk používať lebky svojich nepriateľov ako čaše. Pri útoku zabíjali svojich nepriateľov železnými mečmi, vojnovými sekerami, kopijami a šípmi so zúbkami, ktoré vytrhávali kusy mäsa z tela.

Hroby s výbavou na večnosť

Skýti sa venovali čarodejníctvu a šamanizmu a uctievali oheň a bohyňu matku. (5. Mojžišova 18:10–12) Hrob považovali za príbytok mŕtvych. Obetovali otrokov a zvieratá, aby ich mohol mŕtvy pán používať. Náčelníkov na „druhý svet“ sprevádzali poklady a domáci sluhovia. V jednom kráľovskom hrobe sa našlo päť sluhov, ktorí ležali nohami smerom k pánovi — pripravení vstať a pokračovať v plnení svojich povinností.

Vládcov pochovávali s množstvom obetí a v období smútku sa do krvi zraňovali a strihali si vlasy. Herodotos napísal: „Odrezávali si z uší, holili si hlavu, robili si zárezy po obvode ramien, driapali si čelo a nos a ľavú ruku si prebodávali šípmi.“ Naproti tomu Boží Zákon Izraelitom, ktorí žili v tom istom období, prikazoval: „Neurobíte [si] zárezy kvôli duši, ktorá skonala.“ — 3. Mojžišova 19:28.

Skýti zanechali po sebe tisíce kurhanov (mohýl). Na mnohých okrasných predmetoch nájdených v kurhanoch je znázornený každodenný život Skýtov. V roku 1715 začal ruský cár Peter Veľký zbierať tieto trblietavé predmety a dnes ich možno vidieť v múzeách v Rusku a na Ukrajine. K tomuto „zvieraciemu štýlu“ patrilo zobrazovanie koní, orlov, sokolov, mačiek, leopardov, losov, jeleňov, vtáčích a levích grifov (bájnych zvierat s okrídleným alebo bezkrídlym telom a s hlavou iného zvieraťa).

Skýti a Biblia

Biblia sa o Skýtoch priamo zmieňuje iba raz. V Kolosanom 3:11 čítame: „Niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, cudzinca, Skýta, otroka, slobodného, ale Kristus je všetko a vo všetkom.“ Keď kresťanský apoštol Pavol písal tieto slová, grécky výraz preložený slovom „Skýt“ neoznačoval konkrétny národ, ale tých najhorších z necivilizovaných ľudí. Pavol tým chcel zdôrazniť, že pod vplyvom Jehovovho svätého ducha, čiže činnej sily, si aj takí ľudia môžu obliecť zbožnú osobnosť. — Kolosanom 3:9, 10.

Niektorí archeológovia sú presvedčení, že meno Aškenáz, ktorého forma je v Jeremiášovi 51:27, je ekvivalentom asýrskeho výrazu Ašguzaj, ktorý sa používal na Skýtov. Na tabuľkách s klinovým písmom sa píše o tom, že tento ľud sa v siedmom storočí pred  naším letopočtom spojil s Mannajcami vo vzbure proti Asýrii. Krátko predtým ako začal prorokovať Jeremiáš, prešli Skýti popri území Judska cestou do Egypta a späť bez toho, aby Judsku spôsobili škodu. Preto mnohí, ktorí počuli Jeremiáša predpovedať útok na Judsko zo severu, mohli spochybňovať pravdivosť jeho proroctva. — Jeremiáš 1:13–15.

Niektorí učenci si myslia, že narážka na Skýtov je aj v Jeremiášovi 50:42, kde sa píše: „Narábajú lukom a oštepom. Sú krutí a neprejavujú milosrdenstvo. Ich zvuk je ako rozbúrené more a budú jazdiť na koňoch; zoradení ako jeden muž do vojny proti tebe, ó, dcéra Babylonu.“ Ale tento verš hovorí predovšetkým o Médoch a Peržanoch, ktorí v roku 539 pred n. l. dobyli Babylon.

Niektorí sa domnievajú, že „krajina Magóg“, o ktorej sa hovorí v Ezechielovi v 38. a 39. kapitole, sa vzťahuje na skýtske kmene. „Krajina Magóg“ má však symbolický význam. Zjavne poukazuje na okolie zeme, kam bol po vojne v nebi zvrhnutý Satan a jeho anjeli. — Zjavenie 12:7–17.

Skýti boli zapojení do splnenia Náhumovho proroctva, v ktorom bolo predpovedané zničenie Ninive. (Náhum 1:1, 14) Chaldejci, Skýti a Médi vyplienili Ninive v roku 632 pred n. l., a tak spôsobili pád Asýrskej ríše.

Úpadok zahalený tajomstvom

Skýti zmizli, ale prečo? „Skutočnosť je taká, že vôbec nevieme, čo sa stalo,“ hovorí istý popredný ukrajinský archeológ. Niektorí historici sú presvedčení, že Skýti, oslabení svojou záľubou v bohatstve, podľahli v prvom a druhom storočí pred naším letopočtom novej skupine kočovníkov z Ázie — Sarmatom.

Iní si myslia, že k úpadku Skýtov viedli boje medzi skýtskymi klanmi. A ďalší hovoria, že zvyšok Skýtov možno nájsť medzi kaukazskými Osetmi. Tak či onak, tento dávny národ zahalený tajomstvom zanechal v ľudských dejinách stopu — stopu, pre ktorú je označenie Skýt synonymom krutosti.

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

□ Staroveké mesto

• Dnešné mesto

Dunaj

SKÝTIA ← TRASA KOČOVANIA

• Kyjev

Dneper

Dnester

Čierne more

OSETSKO

Kaukaz

Kaspické more

ASÝRIA ← TRASY INVÁZIE

□ Ninive

Tigris

MÉDIA ← TRASY INVÁZIE

MEZOPOTÁMIA

BABYLONIA ← TRASY INVÁZIE

□ Babylon

Eufrat

PERZSKÁ RÍŠA

□ Súzy

Perzský záliv

PALESTÍNA

• Bet-šan (Scythopolis)

EGYPT ← TRASY INVÁZIE

Níl

Stredozemné more

GRÉCKO

[Obrázky na strane 25]

Skýti boli národom bojovníkov

[Prameň ilustrácií]

Ermitáž, Petrohrad

[Obrázky na strane 26]

Skýti vymieňali svoj tovar za grécke umelecké predmety a veľmi zbohatli

[Prameň ilustrácií]

S láskavým dovolením Ukrajinského múzea historických pokladov v Kyjeve