Bojme sa Jehovu a dodržiavajme jeho prikázania

„Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ — KAZATEĽ 12:13.

1, 2. a) Ako nás môže strach chrániť z fyzickej stránky? b) Prečo sa múdri rodičia usilujú vštepovať deťom zdravý strach?

„AKO je odvaha pre život hrozbou, tak je strach ochranou,“ povedal Leonardo da Vinci. Opovážlivosť bráni človeku vidieť nebezpečenstvo, zatiaľ čo strach mu pripomína, aby bol opatrný. Napríklad keď prídeme na kraj nejakého útesu a vidíme, ako hlboko by sme mohli spadnúť, väčšina z nás inštinktívne cúvne. Podobne zdravý strach nepodporuje iba náš dobrý vzťah k Bohu, ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcom článku, ale nás aj chráni, aby sme si neublížili.

² No mnohých dnešných nebezpečenstiev sa treba naučiť báť. Malé deti si neuvedomujú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje elektrický prúd alebo mestská doprava, a preto sa im môže ľahko stať vážna nehoda. * Múdri rodičia sa usilujú vštepovať deťom zdravý strach tak, že ich opakovane varujú pred nebezpečenstvami v okolí. Rodičia vedia, že tento strach môže deťom zachrániť život.

3. Prečo a ako nás Jehova varuje pred duchovnými nebezpečenstvami?

³ Podobne sa o naše blaho zaujíma Jehova. Ako láskavý Otec nás cez svoje Slovo a svoju organizáciu vyučuje na náš úžitok. (Izaiáš 48:17) Súčasťou tohto Božieho vyučovacieho programu je to, že sme „znovu a znovu“ varovaní pred duchovnými pascami, takže si môžeme rozvíjať zdravý strach pred takým nebezpečenstvom. (2. Paralipomenon 36:15; 2. Petra 3:1) V priebehu dejín by bolo bývalo možné vyhnúť sa mnohým duchovným katastrofám a odvrátiť mnoho utrpenia, ‚len keby si ľudia to svoje srdce rozvíjali, aby sa bálo Boha a aby dodržiavalo všetky jeho prikázania‘. (5. Mojžišova 5:29) Ako si v týchto ‚kritických časoch, s ktorými je ťažké sa vyrovnať,‘ môžeme rozvíjať srdce, aby sa bálo Boha, a vyhýbať sa duchovnému nebezpečenstvu? — 2. Timotejovi 3:1.

Odvráťme sa od zlého

4. a) Akú nenávisť by si mali kresťania rozvíjať? b) Ako sa Jehova pozerá na hriešne správanie? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁴ Biblia objasňuje, že „bázeň pred Jehovom znamená nenávidieť zlé“. (Príslovia 8:13) Jeden biblický lexikón opisuje túto nenávisť ako „citový vzťah k osobám a veciam, ktorým sa človek bráni, ktoré neznáša, ktorými opovrhuje a s ktorými si neželá mať kontakt ani vzťah“. Teda zbožná bázeň zahŕňa vnútornú averziu či  hnus voči všetkému, čo je zlé v Jehovových očiach. * (Žalm 97:10) Zbožná bázeň nás podnecuje odvracať sa od zlého, tak ako by sme cúvli od kraja útesu, keby nás varoval inštinktívny strach. V Biblii sa píše: „V bázni pred Jehovom sa človek odvracia od zlého.“ — Príslovia 16:6.

5. a) Ako si môžeme posilniť zbožnú bázeň a nenávisť k tomu, čo je zlé? b) Čo sa v tomto ohľade učíme z dejín izraelského národa?

⁵ Zdravý strach pred tým, čo je zlé, a nenávisť k zlému si môžeme posilniť uvažovaním o škodlivých následkoch, ktoré hriech vždy prináša. V Biblii máme uistenie, že budeme žať, čo rozsievame — či už rozsievame v súlade s telom, alebo v súlade s duchom. (Galaťanom 6:7, 8) Preto Jehova názorne ukazuje neodvratné následky toho, že človek prehliada jeho prikázania a zrieka sa pravého uctievania. Bez Božej ochrany by malý a zraniteľný izraelský národ bol býval vydaný na milosť a nemilosť krutým a mocným susedom. (5. Mojžišova 28:15, 45–48) Tragický výsledok neposlušnosti Izraela bol do Biblie podrobne zaznamenaný „ako výstraha“, aby sme sa mohli z neho poučiť a rozvíjať si zbožnú bázeň. — 1. Korinťanom 10:11.

6. O akých biblických príkladoch môžeme uvažovať, keď sa učíme prejavovať zbožnú bázeň? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁶ V Biblii sú okrem toho, čo sa stalo izraelskému národu ako celku, skúsenosti zo života jednotlivcov, ktorých premohla žiarlivosť, nemravnosť, chamtivosť či pýcha. * Niektorí z týchto mužov predtým slúžili Jehovovi mnoho rokov, ale v jeden kritický okamih v živote nebol ich strach pred Bohom dosť veľký a oni museli niesť tragické následky. Keď budeme rozjímať o takých biblických príkladoch, môžeme si posilniť rozhodnutie neurobiť podobnú chybu. Bolo by veľmi smutné, keby sme si začali brať Božie rady k srdcu až po tom, ako by sme zažili nejakú osobnú tragédiu! Na rozdiel od toho, čomu ľudia bežne veria, nie je najlepšie učiť sa na vlastných chybách — zvlášť na chybách z neviazanosti. — Žalm 19:7.

7. Koho Jehova pozýva do svojho symbolického stanu?

⁷ Ďalším závažným dôvodom na rozvíjanie zbožnej bázne je naša túžba chrániť si vzťah  k Bohu. Bojíme sa znepáčiť Jehovovi, lebo si ceníme jeho priateľstvo. Koho Boh považuje za priateľa, za toho, koho pozve do svojho symbolického stanu? Iba toho, „kto chodí bezúhonne a koná spravodlivosť“. (Žalm 15:1, 2) Ak si vážime tento výsadný vzťah k Stvoriteľovi, budeme sa usilovať chodiť z jeho hľadiska bezúhonne.

8. Ako niektorí Izraeliti v Malachiášových časoch považovali priateľstvo s Bohom za samozrejmosť?

⁸ Je smutné, že niektorí Izraeliti v Malachiášových časoch považovali priateľstvo s Bohom za samozrejmosť. Namiesto toho, aby sa Jehovu báli a ctili si ho, obetovali na jeho oltári choré a chromé zvieratá. Nedostatok zbožnej bázne sa u nich prejavoval aj v postoji k manželstvu. Rozvádzali sa s manželkami svojej mladosti z malicherných dôvodov, aby mohli uzavrieť manželstvo s mladšími ženami. Malachiáš im povedal, že Jehova nenávidí „rozvod“ a že svojím zradným duchom sa Bohu odcudzili. Ako sa mohol Boh s priazňou pozerať na ich obete, keď oltár bol v obraznom zmysle pokrytý slzami — horkými slzami, ktoré preliali ich opustené manželky? Taká hrubá neúcta k Jehovovým normám podnietila Jehovu opýtať sa: „Kde je bázeň predo mnou?“ — Malachiáš 1:6–8; 2:13–16.

9, 10. Ako môžeme dať najavo, že si vážime Jehovovo priateľstvo?

⁹ Aj dnes Jehova vidí veľký žiaľ mnohých nevinných manželských partnerov a detí, ktorých zdrvili sebeckí a nemravní manželia a otcovia alebo dokonca manželky a matky. Iste ho to zarmucuje. Boží priateľ bude mať na veci taký názor ako Boh a bude sa veľmi usilovať posilňovať svoje manželstvo, odmietať svetské uvažovanie, v ktorom sa zľahčuje závažnosť manželského puta, a bude ‚utekať od smilstva‘. — 1. Korinťanom 6:18.

¹⁰ Nenávisť k tomu, čo je z Jehovovho hľadiska zlé, a veľká vďačnosť za Jehovovo priateľstvo nám v manželstve, ako aj v ďalších oblastiach života prinesie Jehovovu priazeň a jeho schválenie. Apoštol Peter rozhodne povedal: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:34, 35) Máme mnoho biblických príkladov, z ktorých vidno, ako zbožná bázeň podnietila ľudí za rôznych ťažkých okolností robiť to, čo je správne.

Traja ľudia, ktorí sa báli Boha

11. Za akých okolností bol Abrahám označený za človeka, ktorý sa ‚bojí Boha‘?

¹¹ V Biblii sa píše o jednom mužovi, ktorého Jehova osobne označil za svojho priateľa — je ním patriarcha Abrahám. (Izaiáš 41:8) Abrahámova zbožná bázeň bola vyskúšaná, keď ho Boh požiadal, aby obetoval svojho jediného syna, Izáka, prostredníctvom ktorého mal Boh splniť sľub, že sa Abrahámovo potomstvo stane veľkým národom. (1. Mojžišova 12:2, 3; 17:19) Obstál „Jehovov priateľ“ v tejto ťažkej skúške? (Jakub 2:23) Práve vo chvíli, keď Abrahám dvíhal nôž, aby zabil Izáka, Jehovov anjel povedal: „Nevystieraj ruku proti tomuto chlapcovi a nič mu neurob, lebo teraz naozaj viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel svojho syna, svojho jediného.“ — 1. Mojžišova 22:10–12.

12. Čo podnietilo Abraháma prejaviť zbožnú bázeň a ako môžeme podobného ducha prejavovať my?

¹² Hoci Abrahám už predtým dokázal, že sa bojí Jehovu, pri tejto príležitosti prejavil zbožnú bázeň výnimočným spôsobom. Jeho ochota obetovať Izáka nebola obyčajným prejavom úctivej poslušnosti. Viedla ho k tomu absolútna dôvera, že jeho nebeský Otec splní svoj sľub tak, že Izáka vzkriesi, keby to bolo nutné. Pavol napísal, že Abrahám bol „pevne presvedčený, že to, čo [Boh] sľúbil, je schopný aj vykonať“. (Rimanom 4:16–21) Sme ochotní konať Božiu vôľu, i keď je pritom potrebné prinášať veľké obete? Máme úplnú dôveru, že taká poslušnosť bude z dlhodobého hľadiska užitočná, keďže vieme, že Jehova je „darcom  odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“? (Hebrejom 11:6) To je pravý strach pred Bohom. — Žalm 115:11.

13. Prečo sa Jozef mohol právom označiť za muža, ktorý sa ‚bojí pravého Boha‘?

¹³ Preskúmajme ďalší príklad prejavovania zbožnej bázne — príklad Jozefa. Ako otrok v Putifárovej domácnosti sa Jozef denne ocital pod tlakom dopustiť sa cudzoložstva. Zrejme sa nemohol vyhnúť kontaktu s manželkou svojho pána, ktorá mu neprestajne dávala nemravné návrhy. Napokon, keď „ho uchopila“, „dal sa na útek a vyšiel von“. Čo ho podnietilo okamžite sa odvrátiť od toho, čo je zlé? Prvoradým činiteľom bol nepochybne strach pred Bohom, túžba vyhnúť sa tomu, že by sa dopustil ‚takého veľkého zla a v skutočnosti hrešil proti Bohu‘. (1. Mojžišova 39:7–12) Jozef sa mohol právom označiť za muža, ktorý sa ‚bojí pravého Boha‘. — 1. Mojžišova 42:18.

14. V akom zmysle je Jozefovo milosrdenstvo prejavom skutočného strachu pred Bohom?

¹⁴ Po rokoch sa Jozef stretol so svojimi bratmi, ktorí ho bezcitne predali do otroctva. Ich veľkú núdzu o potraviny mohol ľahko využiť na pomstu za zlo, ktoré mu spôsobili. Ale tyranské zaobchádzanie s ľuďmi nie je prejavom strachu pred Bohom. (3. Mojžišova 25:43) Preto keď Jozef videl dostatok dôkazov, že srdce jeho bratov sa zmenilo, milosrdne im odpustil. Aj nás podobne ako Jozefa zbožná bázeň podnecuje premáhať zlo dobrom a bráni nám upadnúť do pokušenia. — 1. Mojžišova 45:1–11; Žalm 130:3, 4; Rimanom 12:17–21.

15. Prečo Jóbovo správanie robilo radosť Jehovovmu srdcu?

¹⁵ Ďalším vynikajúcim príkladom človeka, ktorý sa bál Boha, je Jób. Jehova povedal Diablovi: „Zameral si srdce na môjho sluhu Jóba, že nie je na zemi nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy muž, ktorý sa bojí Boha a stráni sa zlého?“ ​(Jób 1:8) Jóbovo bezúhonné správanie robilo celé roky radosť srdcu jeho nebeského Otca. Jób sa bál Boha, lebo vedel, že je to správne a že je to najlepší spôsob života. Jób zvolal: „Hľa, bázeň pred Jehovom — to je múdrosť, a odvrátiť sa od zlého je porozumenie.“ ​(Jób 28:28) Jób ako ženatý muž nebol nevhodne pozorný k mladým ženám ani sa v srdci nezaoberal myšlienkami na cudzoložstvo. A hoci bol bohatý, odmietol vkladať dôveru v bohatstvo a vyhýbal sa každej forme modlárstva. — Jób 31:1, 9–11, 24–28.

16. a) Ako Jób prejavoval milujúcu láskavosť? b) Ako dal Jób najavo, že neodopiera odpustenie?

¹⁶ Strach pred Bohom však neznamená len vyhýbať sa tomu, čo je zlé, ale aj robiť to, čo je správne. Preto sa Jób láskavo zaujímal o slepých, chromých a chudobných. (3. Mojžišova 19:14; Jób 29:15, 16) Vedel, že každý človek, „ktorý svojmu blížnemu odopiera milujúcu láskavosť, vzdáva sa potom aj bázne pred Všemohúcim“. (Jób 6:14) Odopieraním milujúcej láskavosti by mohlo byť aj odopieranie odpustenia alebo prechovávanie nevraživosti. Na Boží pokyn sa Jób modlil za svojich troch spoločníkov, ktorí mu zapríčinili toľko zármutku. (Jób 42:7–10) Mohli by sme prejaviť podobnú ochotu odpustiť spoluveriacemu, ktorý nám azda nejako ublížil? Úprimná modlitba za človeka, ktorý nás urazil, nám môže veľmi pomôcť prekonať rozhorčenie. Požehnania, ktoré  Jób zažil za svoju zbožnú bázeň, sú len malou ukážkou ‚hojnosti dobroty, ktorú Jehova prechováva pre tých, ktorí sa ho boja‘. — Žalm 31:19; Jakub 5:11.

Strach pred Bohom kontra strach pred človekom

17. Čo môže spôsobiť strach pred ľuďmi, ale prečo je krátkozraké mať taký strach?

¹⁷ Zatiaľ čo strach pred Bohom nás môže podnecovať robiť to, čo je správne, strach pred človekom môže podkopávať našu vieru. Preto Ježiš povzbudzoval apoštolov, aby boli horlivými kazateľmi dobrého posolstva, týmito slovami: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemôžu zabiť dušu, ale radšej sa bojte toho, ktorý môže zničiť dušu i telo v gehenne.“ ​(Matúš 10:28) Ježiš povedal, že mať strach pred ľuďmi je krátkozraké, lebo ľudia nemôžu zničiť našu vyhliadku na život v budúcnosti. Boha sa okrem toho bojíme preto, lebo uznávame jeho moc, ktorá vzbudzuje bázeň a v porovnaní s ktorou je moc všetkých národov nepatrná. (Izaiáš 40:15) Tak ako Abrahám absolútne dôverujeme, že Jehova má moc vzkriesiť svojich verných služobníkov. (Zjavenie 2:10) Preto s dôverou hovoríme: „Ak je Boh za nás, kto bude proti nám?“ — Rimanom 8:31.

18. Ako Jehova odmeňuje tých, ktorí sa ho boja?

¹⁸ Či je naším odporcom člen rodiny, alebo násilník v škole, pre nás ‚je silná dôvera v bázni pred Jehovom‘. (Príslovia 14:26) S vedomím, že nás Boh vypočuje, môžeme sa k nemu modliť o silu. (Žalm 145:19) Jehova nikdy nezabudne na tých, ktorí sa ho boja. Prostredníctvom proroka Malachiáša nás uisťuje: „V tom čase tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili, každý so svojím druhom, a Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ — Malachiáš 3:16.

19. Aké druhy strachu prestanú existovať, ale aký strach zostane navždy?

¹⁹ Už je blízko čas, keď všetci na zemi budú uctievať Jehovu a rozplynie sa strach pred človekom. (Izaiáš 11:9) Zmizne aj strach z hladu, chorôb, zločinnosti a vojny. Ale strach pred Bohom tu bude po celú večnosť, lebo Boží verní služobníci v nebi i na zemi budú Bohu naďalej preukazovať náležitú úctu, poslušnosť a česť. (Zjavenie 15:4) Kiež si medzitým všetci vezmeme k srdcu Šalamúnovu inšpirovanú radu: „Nech tvoje srdce nezávidí hriešnikom, ale buď v bázni pred Jehovom po celý deň. Lebo vtedy bude jestvovať budúcnosť a tvoja vlastná nádej nebude odrezaná.“ — Príslovia 23:17, 18.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Ako sa učíme nenávidieť, čo je zlé?

• V akom zmysle niektorí Izraeliti v Malachiášových časoch považovali Jehovovo priateľstvo za samozrejmosť?

• Čo sa môžeme naučiť od Abraháma, Jozefa a Jóba o strachu pred Bohom?

• Aký strach nebude nikdy odstránený a prečo?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 19]

Múdri rodičia vštepujú svojim deťom zdravý strach

[Obrázok na strane 20]

Ako sa zo strachu odvraciame od nebezpečenstva, tak sa pre zbožnú bázeň odvraciame od toho, čo je zlé

[Obrázok na strane 23]

Jób si udržal strach pred Bohom aj zoči-voči trom falošným priateľom

[Prameň ilustrácie]

Z prekladu Biblie Vugata Latina, 1795