Zlaté pravidlo je praktické

Hoci väčšina ľudí považuje Zlaté pravidlo za morálne ponaučenie, ktoré sformuloval Ježiš, on sám povedal: „Čo učím, nie je moje, ale patrí tomu, kto ma poslal.“ — Ján 7:16.

ÁNO, Pôvodcom toho, čo Ježiš učil, vrátane pravidla, ktoré sa stalo známym ako Zlaté pravidlo, je Jehova Boh, Stvoriteľ, ktorý Ježiša poslal.

Božím pôvodným predsavzatím bolo, aby sa všetci ľudia k sebe správali tak, ako by chceli, aby sa iní správali k nim. Boh dal najlepší príklad v prejavovaní záujmu o blaho iných tým, ako vytvoril ľudí: „Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ ​(1. Mojžišova 1:27) To znamená, že Boh z lásky obdaril ľudí istou mierou svojich vynikajúcich vlastností, aby mohli žiť v pokoji, šťastí a súlade — a tak aby mohli žiť navždy. Keby si boli správne školili svedomie, ktoré im Boh dal, bolo by ich viedlo  k tomu, aby sa k druhým ľuďom správali tak, ako by chceli, aby sa iní správali k nim.

Prevážilo sebectvo

Teda čo sa stalo, keď malo ľudstvo taký úžasný začiatok? Jednoducho povedané, sebectvo ukázalo svoju škaredú tvár. Väčšina ľudí pozná biblickú správu o tom, čo urobila prvá ľudská dvojica a čo je zaznamenané v 1. knihe Mojžišovej v 3. kapitole. Na podnet Satana, odporcu všetkých Božích spravodlivých noriem, Adam a Eva sebecky odvrhli Božiu vládu a dali prednosť nezávislosti a sebaurčeniu. Ich sebecký a spurný skutok neznamenal veľkú stratu len pre nich dvoch, ale priniesol tragické následky aj všetkým ich budúcim potomkom. Tak sa jasne ukázalo, aké katastrofálne následky má prehliadanie poučenia známeho ako Zlaté pravidlo. Preto „pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili“. — Rimanom 5:12.

Hoci ľudstvo sa ako celok obrátilo chrbtom k cestám, ktoré im Jehova Boh z lásky ukázal, on ich neopustil. Napríklad izraelskému národu dal Zákon, ktorý ich mal viesť. Zo Zákona sa mohli naučiť správať k iným ľuďom tak, ako by oni chceli, aby sa iní správali k nim. Zákon obsahoval pokyny, ktoré určovali, ako majú zaobchádzať s otrokmi, chlapcami bez otca a vdovami. Bolo v ňom uvedené, ako sa má riešiť prepad, únos a krádež. V zákonoch týkajúcich sa hygieny sa prejavoval záujem o zdravie ostatných. Zákony upravovali aj sexuálne záležitosti. Jehova zhrnul Zákon, keď ľudu povedal: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba“, teda keď vyjadril to, čo neskôr citoval Ježiš. (3. Mojžišova 19:18; Matúš 22:39, 40) V Zákone  boli aj pravidlá správania k cudzím usadlíkom, ktorí bývali medzi Izraelitmi. Zákon prikazoval: „Nebudeš utláčať cudzieho usadlíka, lebo ste sami poznali dušu cudzieho usadlíka, pretože ste sa stali cudzími usadlíkmi v egyptskej krajine.“ Inými slovami, Izraeliti mali prejaviť empatiu a láskavosť ľuďom, ktorí boli nejako znevýhodnení. — 2. Mojžišova 23:9; 3. Mojžišova 19:34; 5. Mojžišova 10:19.

Pokým izraelský národ verne dodržiaval Zákon, Jehova ho žehnal. Za vlády Dávida a Šalamúna národ prosperoval a ľudia boli šťastní a spokojní. Z historickej správy sa dozvedáme: „Júdu a Izraela bolo mnoho ako zrniek piesku, ktorých je množstvo pri mori; jedli a pili a radovali sa. A Júda a Izrael stále bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom.“ — 1. Kráľov 4:20, 25.

Žiaľ, pokoj a bezpečie národa netrvalo dlho. Hoci Izraeliti mali Boží zákon, neposlúchali ho a dovolili, aby sebectvo udusilo ich záujem o druhých ľudí. To im spolu s odpadlíctvom spôsobilo ťažkosti ako jednotlivcom i ako národu. Napokon v roku 607 pred n. l. Jehova dovolil Babylončanom zničiť judské kráľovstvo, mesto Jeruzalem a tiež tamojší veľkolepý chrám. Z akého dôvodu? „‚Pretože ste neuposlúchli moje slová, hľa, ja posielam a vezmem všetky rody zo severu,‘ je Jehovov výrok, ‚áno, posielam k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi, svojmu sluhovi, a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvateľom a proti všetkým týmto okolitým národom; a ja ich oddám zničeniu a urobím z nich predmet úžasu a niečo, nad čím sa zahvízda, a miesta spustošené na neurčitý čas.‘“ ​(Jeremiáš 25:8, 9) Za to, že zavrhli čisté uctievanie Jehovu, museli draho zaplatiť!

Príklad hodný napodobňovania

Ježiš Kristus naproti tomu Zlaté pravidlo nielen učil, ale dal aj najlepší príklad v tom, ako sa ním riadiť. Úprimne sa zaujímal o blaho iných ľudí. (Matúš 9:36; 14:14; Lukáš 5:12, 13) Raz blízko mesta Nain uvidel v pohrebnom sprievode nešťastnú vdovu, ktorej zomrel jediný syn. V biblickej správe sa uvádza: „Keď ju Pán zazrel, bol pohnutý ľútosťou k nej.“ ​(Lukáš 7:11–15) Vyjadrenie „pohnutý ľútosťou“ podľa diela Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words znamená „byť hlboko dojatý“. Ježiš cítil vdovinu bolesť srdca a to ho podnietilo podniknúť rozhodné kroky, aby ju bolesti zbavil. Vdova mala veľkú radosť, keď Ježiš chlapca vzkriesil a „dal matke“.

Ježiš napokon v súlade s Božím predsavzatím ochotne trpel a dal svoj život ako výkupné, aby mohlo byť ľudstvo oslobodené z otroctva hriechu a smrti. To bol najväčší príklad toho, ako žiť podľa Zlatého pravidla. — Matúš 20:28; Ján 15:13; Hebrejom 4:15.

Ľudia, ktorí uplatňujú Zlaté pravidlo

Existujú dnes ľudia, ktorí žijú podľa Zlatého pravidla? Áno, a nežijú tak iba vtedy, keď im to vyhovuje. Napríklad Jehovovi svedkovia si v nacistickom Nemecku za druhej svetovej vojny zachovávali vieru v Boha a lásku k blížnemu a odmietali urobiť kompromis v Zlatom pravidle. Zatiaľ čo štát nútil ľudí zapojiť sa do nenávistného ťaženia proti všetkým Židom a do ich diskriminácie, svedkovia sa ďalej držali Zlatého pravidla. Aj v koncentračných táboroch sa ďalej starali o blížnych a so Židmi i Nežidmi sa delili o jedlo, hoci ho bolo málo. Navyše, aj keď im štát prikazoval vziať zbraň a zabíjať iných, oni to odmietli, lebo ani oni sami netúžili po tom, aby ich iní zabili. Ako by mohli zabíjať ľudí, ktorých mali milovať ako samých seba? Mnohí boli za to poslaní nielen do koncentračného tábora, ale dokonca na smrť. — Matúš 5:43–48.

Pri čítaní tohto článku máte úžitok z ďalšieho príkladu uplatňovania Zlatého pravidla. Jehovovi  svedkovia si uvedomujú, že dnes mnoho ľudí trpí bez nádeje a pomoci druhých. Preto dobrovoľne robia pozitívne skutky a pomáhajú druhým spoznať nádej a praktické vedenie, ktoré je v Biblii. Je to súčasť celosvetovej vzdelávacej činnosti, ktorá sa v súčasnosti vykonáva v nebývalom rozsahu. Aké výsledky prináša? Ako bolo prorokované v Izaiášovi 2:2–4, „mnoho ľudí“, na celom svete viac ako šesť miliónov jednotlivcov, je ‚poučovaných o Jehovových cestách a chodí po Jehovových chodníkoch‘. Naučili sa obrazne „prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice“. V týchto ťažkých časoch našli pokoj a bezpečie.

A čo vy?

Zamyslite sa na chvíľu nad tým, aký žiaľ a aké utrpenie ľudstvu spôsobilo prehliadanie Zlatého pravidla od vzbury, ktorú v Edene podnietil Satan Diabol. Jehova zamýšľa situáciu čoskoro radikálne zmeniť. Ako? „Preto sa zjavil Boží Syn, aby zničil Diablove diela.“ ​(1. Jána 3:8) Stane sa to za vlády Božieho Kráľovstva, na ktorého čele je múdry a schopný Ježiš Kristus, ten, kto učil Zlaté pravidlo a žil podľa neho. — Žalm 37:9–11; Daniel 2:44.

Staroveký izraelský kráľ Dávid poznamenal: „Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb. Celý deň prejavuje priazeň a požičiava, a tak má jeho potomstvo vyhliadku na požehnanie.“ ​(Žalm 37:25, 26) Nesúhlasíte s tým, že ľudia dnes väčšinou berú a zhŕňajú namiesto toho, aby ‚prejavovali priazeň a požičiavali‘? Je zrejmé, že dodržiavanie Zlatého pravidla môže viesť k skutočnému pokoju a bezpečiu, lebo ľuďom umožňuje zažívať požehnania teraz i v budúcnosti pod vládou Božieho Kráľovstva. Božie Kráľovstvo odstráni zo zeme každú stopu sebectva a zla a nahradí súčasný systém vlády, ktorý vytvorili skazení ľudia, novým systémom, ktorý vytvorí Boh. Vtedy sa budú všetci ľudia tešiť zo života podľa Zlatého pravidla. — Žalm 29:11; 2. Petra 3:13.

[Obrázky na stranách 4, 5]

Ježiš Zlaté pravidlo nielen učil, ale dal aj najlepší príklad v jeho uplatňovaní

[Obrázky na strane 7]

Uplatňovanie Zlatého pravidla môže viesť k pravému pokoju a bezpečiu