Spomínaš si?

Mal si úžitok z posledných čísel Strážnej veže? Ak áno, potom skús odpovedať na nasledujúce otázky:

• K akému právnemu víťazstvu v súvislosti s náboženstvom prispel nemecký Spolkový ústavný súd?

Tento súd zrušil negatívne rozhodnutie iného súdu týkajúce sa Jehovových svedkov a ich uznania za verejnoprávnu korporáciu. Vo víťaznom rozhodnutí sa uvádzalo, že v rámci náboženskej slobody sa možno niekto rozhodne „viac pridŕžať zásad svojej viery“ než požiadaviek štátu. — 15. augusta, strana 8.

• Ako dlho trpel Jób?

Nič v knihe Jób nenasvedčuje tomu, že trpel mnoho rokov. Jóbovo utrpenie a jeho odstránenie sa mohlo udiať za niekoľko mesiacov, možno ani nie za rok. — 15. augusta, strana 31.

• Prečo si môžeme byť istí, že Diabol nie je iba povera?

Ježiš Kristus vedel, že Diabol je skutočná bytosť. Ježiša nepokúšalo nejaké zlo z jeho vnútra, ale skutočná osoba. (Matúš 4:1–11; Ján 8:44; 14:30) — 1. septembra, strany 5–6.

• V Prísloviach 10:15 sa píše: „Hodnotné veci boháča sú jeho silným mestom. Skazou ponížených je ich chudoba.“ Ako sa dokazuje pravdivosť tohto výroku?

Bohatstvo môže slúžiť ako ochrana pred niektorými neistotami v živote, tak ako opevnené mesto poskytuje istú mieru bezpečia tým, ktorí v ňom bývajú. Na druhej strane chudoba môže byť skrušujúca, keď dôjde k nečakaným udalostiam. — 15. septembra, strana 24.

• V akom zmysle sa v dobe Enoša „začalo vzývať Jehovovo meno“? (1. Mojžišova 4:26)

Božie meno ľudia používali od začiatku dejín; takže to, čo sa začalo, keď žil Enoš, nebolo vzývanie Jehovu vo viere. Ľudia možno začali znesväcovať Jehovovo meno tým, že ho dávali sami sebe alebo druhým ľuďom, prostredníctvom ktorých zdanlivo uctievali Boha. — 15. septembra, strana 29.

• Čo znamená slovo „kázeň“ v zmysle, v akom sa používa v Biblii?

Toto slovo neznamená zlé zaobchádzanie ani krutosť. (Príslovia 4:13; 22:15) Grécke slovo prekladané ako „kázeň“ súvisí hlavne s poučovaním, vzdelávaním, naprávaním a občas s rozhodným trestaním, ale podnieteným láskou. Dôležitým spôsobom, akým môžu rodičia napodobňovať Jehovu, je, že sa usilujú udržiavať s deťmi otvorenú výmenu myšlienok. (Hebrejom 12:7–10) — 1. októbra, strany 8, 10.

• Ako dnes praví kresťania dávajú najavo, že sa zastávajú Božej vlády?

Pri obhajobe Božieho Kráľovstva sa Jehovovi svedkovia nemiešajú do politiky ani nepodnecujú do vzbury, a to ani v krajinách, kde sú zakázaní. (Títovi 3:1) Tak ako Ježiš a jeho prví učeníci snažia sa byť prospešní a usilujú sa pomáhať ľuďom prijať také zdravé biblické hodnoty, ako je čestnosť, mravná čistota a dobrá pracovná morálka. — 15. októbra, strana 6.

• Ako tečú do Ánd životodarné vody?

Jehovovi svedkovia sa tam usilujú priniesť ľuďom biblickú pravdu aj v dvoch miestnych jazykoch, v kečuánčine a aymarčine. Svedkovia často navštevujú ľudí, ktorí žijú na ostrovoch jazera Titicaca, vrátane tých, ktorí žijú na „plávajúcich“ ostrovných plošinách vytvorených z trstiny rastúcej vo vodách jazera. — 15. októbra, strany 8–10.

• Čo nám Boh dal ako vodidlo, čo by sa dalo pripodobniť k počítačovému navigačnému systému v moderných osobných lietadlách?

Boh dal ľuďom schopnosť morálnej orientácie, vnútorný cit pre to, čo je morálne. Je to naše zdedené svedomie. (Rimanom 2:14, 15) — 1. novembra, strany 3–4.

• Prečo má Ježišova smrť veľkú hodnotu?

Keď dokonalý človek Adam zhrešil, stratil ľudský život on i jeho potomkovia. (Rimanom 5:12) Ježiš ako dokonalý človek obetoval svoj ľudský život, a tak zaobstaral výkupné, vďaka ktorému je možné, aby ľudia, ktorí majú vieru, získali večný život. — 15. novembra, strany 5–6.

• Kto boli Skýti, o ktorých sa hovorí v Kolosanom 3:11?

Skýti boli kočovný národ, ktorí vládli stepiam Eurázie od roku 700 pred n. l. do roku 300 pred n. l. Boli impozantnými jazdcami a bojovníkmi. V Kolosanom 3:11 sa pravdepodobne nehovorí o konkrétnom národe, ale o najhorších z necivilizovaných ľudí. — 15. novembra, strany 24–25.

• Prečo môžeme povedať, že Zlaté pravidlo si zasluhuje našu stálu pozornosť?

Táto morálna zásada sa vykladá v judaizme, budhizme, gréckej filozofii i v konfucianizme. Ale to, čo Ježiš uviedol v Kázni na vrchu, si vyžaduje pozitívne konanie a dotýka sa života ľudí na každom mieste a v každom čase. (Matúš 7:12) — 1. decembra, strana 3.