Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Učte sa odo mňa“

„Učte sa odo mňa“

„Učte sa odo mňa“

„Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie svojim dušiam.“ — MATÚŠ 11:29, Roháčkov preklad.

1. Prečo môže byť učenie sa od Ježiša príjemné a obohacujúce?

JEŽIŠ KRISTUS vždy uvažoval, vyučoval a konal vhodne. Bol na zemi krátko, ale prežil odmeňujúci a uspokojujúci život, pričom zostal šťastný. Zhromažďoval učeníkov a učil ich uctievať Boha, milovať ľudstvo a víťaziť nad svetom. (Ján 16:33) Ich srdcia naplnil nádejou a „osvietil život a neporušiteľnosť pomocou dobrého posolstva“. (2. Timotejovi 1:10) Ak sa počítaš medzi jeho učeníkov, vieš, čo to pre teba znamená, byť učeníkom? Keď pouvažujeme o tom, čo o učeníkoch hovorí Ježiš, môžeme sa dozvedieť, ako obohatiť svoj život. Znamená to aj prijať jeho názor a uplatňovať niekoľko základných zásad. — Matúš 10:24, 25; Lukáš 14:26, 27; Ján 8:31, 32; 13:35; 15:8.

2, 3. a) Čo znamená byť Ježišovým učeníkom? b) Prečo je dôležité položiť si otázku: ‚Koho učeníkom som sa stal?‘

Základný význam slova preloženého v Kresťanských gréckych Písmach ako „učeník“ je: ten, kto na niečo zameriava svoju myseľ, alebo niekto, kto sa učí. Jedno príbuzné slovo sa vyskytuje aj v texte, na ktorom je založená téma tohto článku, v Matúšovi 11:29: „Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi [„učte sa odo mňa“, RP], lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ Áno, učeník je žiak. V evanjeliách sa slovo „učeník“ obyčajne používa na Ježišových najbližších nasledovníkov, ktorí s ním cestovali, keď kázal, a ktorých vyučoval. Niektorí ľudia azda iba prijali Ježišovo učenie, hoci tajne. (Lukáš 6:17; Ján 19:38) Pisatelia evanjelií hovorili aj o ‚učeníkoch Jána Krstiteľa a učeníkoch farizejov‘. (Marek 2:18) Keďže Ježiš upozorňoval svojich nasledovníkov, aby „sa mali na pozore pred učením farizejov“, môžeme sa sami seba opýtať: ‚Koho učeníkom som sa stal?‘ — Matúš 16:12.

Ak sme Ježišovými učeníkmi a ak sa od neho učíme, potom by sa ostatní mali pri nás cítiť duchovne občerstvení. Mali by rozpoznať, že sme miernejší a pokornejší v srdci. Ak máme v zamestnaní vedúce postavenie, ak sme rodičia alebo máme pastierske povinnosti v kresťanskom zbore, cítia ľudia, ktorí sú nám zverení, že sa k nim správame tak, ako sa Ježiš správal k ľuďom, ktorých mal na starosti?

Ako Ježiš zaobchádzal s ľuďmi

4, 5. a) Prečo nie je náročné spoznať, ako Ježiš zaobchádzal s ľuďmi, ktorí mali problémy? b) Čo Ježiš zažil pri jedle v dome istého farizeja?

Je potrebné, aby sme vedeli, ako Ježiš zaobchádzal s ľuďmi, zvlášť s tými, ktorí mali vážne problémy. Naučiť sa to by nemalo byť ťažké; v Biblii je mnoho správ o jeho stretnutiach s inými ľuďmi, pričom niektorí z nich boli strápení. Okrem toho si všimnime, ako s ľuďmi, ktorí mali podobné problémy, zaobchádzali náboženskí vodcovia, najmä farizeji. Z tohto rozdielu sa môžeme niečo naučiť.

V roku 31 n. l., keď bol Ježiš na kazateľskej ceste v Galilei, „ktorýsi z farizejov ho prosil, aby s ním jedol“. Ježiš sa nezdráhal prijať toto pozvanie. „Preto vošiel do farizejovho domu a spočinul pri stole. A hľa, žena, ktorá bola známa v meste ako hriešnica, sa dozvedela, že je vo farizejovom dome, a priniesla alabastrovú nádobu s vonným olejom. Stala si zaňho k jeho nohám, plakala a začala máčať jeho nohy slzami a utierala ich vlastnými vlasmi. Nežne bozkávala jeho nohy a natierala ich vonným olejom.“ — Lukáš 7:36–38.

6. Prečo mohla byť žena, ktorá bola ‚hriešnicou‘, v dome farizeja?

Vieš si to predstaviť? V jednom komentári k Biblii sa píše: „Žena (v. 37) využila spoločenské zvyklosti, ktoré umožňovali chudobným ľuďom navštíviť takú hostinu, aby mohli dostať nejaké zvyšky.“ To by vysvetľovalo, ako mohol niekto vojsť bez pozvania. Azda tam boli aj ďalší ľudia, ktorí dúfali, že im po jedle niečo ostane. Správanie tejto ženy však bolo nezvyčajné. Nepozerala z úzadia v očakávaní konca jedla. Mala pochybnú povesť, bola veľmi známou ‚hriešnicou‘, preto Ježiš povedal, že vie o ‚jej hriechoch, hoci je ich mnoho‘. — Lukáš 7:47.

7, 8. a) Ako by sme mohli reagovať za takých okolností, o akých sa hovorí v Lukášovi 7:36–38? b) Ako zareagoval Šimon?

Predstav si, že by si bol vtedy žil a bol na Ježišovom mieste. Ako by si bol zareagoval? Bol by si sa cítil nesvoj, keby k tebe prichádzala táto žena? Ako by bola na teba taká situácia vplývala? (Lukáš 7:45) Bol by si šokovaný a zhrozený?

A keby si bol býval medzi ostatnými hosťami, bolo by sa azda tvoje uvažovanie čo i len trochu podobalo uvažovaniu farizeja Šimona? „Keď to videl farizej, ktorý [Ježiša] pozval, povedal si: ‚Keby to bol prorok, vedel by, kto a aká je to žena, ktorá sa ho dotýka, že je hriešnica.‘“ ​(Lukáš 7:39) Ježiš bol naproti tomu mužom s hlbokým súcitom. Chápal ženinu neutešenú situáciu a uvedomoval si, že trpí. Biblia nehovorí, ako žena upadla do hriešneho života. Ak bola skutočne prostitútkou, muži z mesta, Židia oddaní Bohu, jej zjavne nepomohli.

9. Ako Ježiš zareagoval a k čomu to možno viedlo?

No Ježiš jej chcel pomôcť. Povedal jej: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ A dodal: „Tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji.“ ​(Lukáš 7:48–50) Tu sa správa končí. Niekto by mohol namietať, že Ježiš pre ňu neurobil veľa. V podstate ju poslal preč s požehnaním. Čo myslíš, je pravdepodobné, že sa vrátila k svojmu poľutovaniahodnému spôsobu života? Hoci to nemôžeme povedať s istotou, všimni si, ako správa pokračuje ďalej. Lukáš rozpráva, že Ježiš chodil „z mesta do mesta a z dediny do dediny, hlásal a zvestoval dobré posolstvo o Božom kráľovstve“. Lukáš tiež uvádza, že s Ježišom a s jeho učeníkmi boli isté ženy, „ktoré im slúžili zo svojho majetku“. Nemožno vylúčiť možnosť, že táto kajúcna a vďačná žena bola medzi nimi a začala žiť zbožným spôsobom života s čistým svedomím, obnovenou chuťou do života a s oveľa hlbšou láskou k Bohu. — Lukáš 8:1–3.

Rozdiel medzi Ježišom a farizejmi

10. Prečo je užitočné uvažovať nad správou o Ježišovi a žene v Šimonovom dome?

10 Čo sa môžeme naučiť z tejto živej správy? Nepôsobí na naše city? Predstav si, že by si bol v Šimonovom dome. Ako by si sa cítil? Zareagoval by si ako Ježiš, alebo by si mal tak trochu podobné pocity ako farizej, ktorý Ježiša hostil? Ježiš bol Boží Syn, a tak nemôžeme cítiť a konať presne tak ako on. Na druhej strane, asi by sme sa neradi považovali za podobných farizejovi Šimonovi. Len málokto by sa pýšil tým, že je ako farizej.

11. Prečo by sme nechceli byť zaradení medzi farizejov?

11 Zo štúdia biblických a svetských dôkazov môžeme vyvodiť, že farizeji mali o sebe vysokú mienku a považovali sa za strážcov verejného blaha a blaha národa. Neboli spokojní s tým, že Boží Zákon bol vo svojej podstate jasný a ľahko pochopiteľný. Kdekoľvek sa im zdalo, že nie je konkrétny, usilovali sa zaplniť zdanlivé medzery tak, že definovali jeho uplatňovanie, aby odstránili akúkoľvek potrebu používať svedomie. Títo náboženskí vodcovia sa pokúšali vypracovať pravidlo na ovládanie správania v každej, i v bezvýznamnej veci. *

12. Ako sa na seba farizeji pozerali?

12 Židovský historik Josephus žijúci v prvom storočí objasňuje, že farizeji sa považovali za láskavých, jemných, spravodlivých a úplne spôsobilých na svoju úlohu. Niektorí z nich mali k tomu nepochybne veľmi blízko. Možno ti príde na myseľ Nikodém. (Ján 3:1, 2; 7:50, 51) Časom niektorí z nich prijali kresťanstvo. (Skutky 15:5) Kresťanský apoštol Pavol napísal o určitých Židoch, čo mohli byť aj farizeji, že „majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania“. (Rimanom 10:2) Ale v evanjeliách sú prezentovaní tak, ako ich videli bežní ľudia — ako pyšní, arogantní, samospravodliví, večne kritizujúci, odsudzujúci a znevažujúci.

Ježišov názor

13. Čo Ježiš povedal o farizejoch?

13 Ježiš ostro odsudzoval znalcov Písma a farizejov ako pokrytcov. „Zväzujú ťažké bremená a kladú ich na plecia ľudí, ale sami ich ani prstom nechcú pohnúť.“ Áno, tento náklad bol ťažký a jarmo položené na ľud bolo tvrdé. Ježiš potom nazval znalcov Písma a farizejov ‚bláznami‘. Nerozumný človek je spoločnosti na obtiaž. Ježiš okrem toho nazval znalcov Písma a farizejov ‚slepými vodcami‘ a rozhodne vyhlásil, že ‚nedbajú na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť‘. Kto by chcel, aby si o ňom Ježiš myslel, že je ako farizej? — Matúš 23:1–4, 16, 17, 23.

14, 15. a) Čo o spôsoboch farizejov ukazuje Ježišovo zaobchádzanie s Matúšom Lévim? b) Aké dôležité poučenie môžeme získať z tejto správy?

14 Skoro každý čitateľ evanjelií môže vidieť kritickú povahu väčšiny farizejov. Keď Ježiš vyzval vyberača daní Matúša Léviho, aby sa stal učeníkom, Lévi mu pripravil veľkú hostinu. V správe sa uvádza: „Na to farizeji a znalci Písma reptali pred jeho učeníkmi a hovorili: ‚Ako to, že jete a pijete s vyberačmi daní a hriešnikmi?‘ Ježiš im odpovedal a riekol: ‚... Neprišiel som volať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov.‘“ — Lukáš 5:27–32.

15 Sám Lévi pochopil ešte niečo iné, čo Ježiš pri tejto príležitosti povedal: „Choďte teda a učte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.‘“ ​(Matúš 9:13) Hoci farizeji tvrdili, že veria spisom hebrejských prorokov, tento výrok z Hozeáša 6:6 neprijímali. Ak by sa niekedy mali dopustiť priestupku, snažili sa, aby to bolo z poslušnosti tradíciám. Každý z nás by si mohol položiť otázky: ‚Mám povesť človeka, ktorý si potrpí na určité pravidlá, napríklad na pravidlá založené na osobných názoroch alebo na zaužívanom prístupe k veciam? Alebo si ľudia o mne myslia, že som predovšetkým milosrdný a dobrý?‘

16. Na čo boli farizeji zvyknutí a ako sa môžeme vyhnúť tomu, aby sme boli ako oni?

16 Farizeji boli zvyknutí neustále niekoho kritizovať. Hľadali každú chybu, či už skutočnú, alebo domnelú. Ľudí držali v napätí a pripomínali im ich zlyhania. Farizeji sa pýšili tým, že dávajú desatinu z najmenších bylín, ako bola mäta, kôpor a rasca. Svoju nábožnosť dávali najavo oblečením a pokúšali sa usmerňovať národ. Je isté, že ak chceme, aby boli naše skutky v súlade s Ježišovým príkladom, musíme sa vyhýbať sklonu stále vyhľadávať a zdôrazňovať chyby iných.

Ako Ježiš riešil problémy?

17–19. a) Povedz, ako Ježiš zvládol situáciu, ktorá mohla mať veľmi vážne následky. b) Prečo bola táto situácia stresová a nepríjemná? c) Ako by si zareagoval, keby si tam bol, keď žena prišla k Ježišovi?

17 Ježišov spôsob riešenia problémov sa veľmi odlišoval od toho, ako to robili farizeji. Zamyslime sa nad tým, ako Ježiš zvládol situáciu, ktorá mohla byť veľmi vážna. Týkala sa ženy, ktorá mala už 12 rokov krvotok. Môžeš si prečítať správu v Lukášovi 8:42–48.

18 V Markovej správe sa píše, že žena sa „naľakala a chvela“. (Marek 5:33) Prečo? Nepochybne preto, lebo vedela, že porušila Boží Zákon. Podľa 3. Mojžišovej 15:25–28 bola žena s neprirodzeným výtokom krvi nečistá po celý čas trvania výtoku a ešte počas ďalšieho týždňa. Všetko, čoho sa dotkla, bolo nečisté a každý človek, ktorého sa dotkla, bol nečistý. Ak sa táto žena chcela dotknúť Ježiša, musela sa pretlačiť cez zástup ľudí. Keď o tejto správe uvažujeme po 2000 rokoch, súcitíme s ňou v jej nepríjemnej situácii.

19 Keby si tam v ten deň bol, ako by si sa pozeral na tú situáciu? Čo by si povedal? Všimni si, že Ježiš zaobchádzal so ženou láskavo a ohľaduplne, pričom sa ani len nezmienil o problémoch, ktoré možno spôsobila. — Marek 5:34.

20. Akú náročnú úlohu by sme mali, keby sa dnes vyžadovalo plnenie 3. Mojžišovej 15:25–28?

20 Môžeme sa z tejto situácie niečo naučiť? Povedzme, že si starším v dnešnom kresťanskom zbore. A povedzme, že by sa od kresťanov dnes vyžadovalo plnenie 3. Mojžišovej 15:25–28 a že niektorá kresťanka by tento zákon porušila, lebo sa cíti zúfalá a bezradná. Ako by si zareagoval? Verejne by si ju pokoril tak, že by si jej dal kritické rady? „Nie, to by som nikdy neurobil!“ povieš. „Podľa Ježišovho vzoru by som sa snažil byť čo najláskavejší, čo najpozornejší a čo najohľaduplnejší.“ Veľmi dobre! No konať podľa toho, a tak napodobniť Ježišov vzor, je náročné.

21. Čo Ježiš učil ľudí o Zákone?

21 Ľudia cítili, že ich Ježiš občerstvil, pozdvihol a povzbudil. Keď bol Boží Zákon konkrétny, znamenal to, čo hovoril. Keď sa zdalo, že je všeobecný, ľudia mali viac využívať svedomie, a tak mohli svojimi rozhodnutiami dať najavo lásku k Bohu. Zákon bol pružný. (Marek 2:27, 28) Boh miloval svoj ľud, neustále konal v ich záujme, a keď sa zapotácali, bol ochotný prejaviť im milosrdenstvo. Taký bol aj Ježiš. — Ján 14:9.

Výsledky, ktoré prinášalo Ježišovo učenie

22. Aké rozpoloženie mysle vyvolávalo v Ježišových učeníkoch to, že sa učili od Ježiša?

22 Ľudia, ktorí Ježiša počúvali a ktorí sa stali jeho učeníkmi, cenili si pravdivosť jeho vyhlásenia: „Moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ ​(Matúš 11:30) Nikdy nemali pocit, že Ježiš ich zaťažuje, obťažuje alebo že im drží kázeň. Cítili sa voľnejší, šťastnejší a istejší vo svojom vzťahu k Bohu i k sebe navzájom. (Matúš 7:1–5; Lukáš 9:49, 50) Od neho sa naučili, že na to, aby mohol byť človek duchovným vodcom, musí občerstvovať iných a prejavovať pokoru mysle i srdca. — 1. Korinťanom 16:17, 18; Filipanom 2:3.

23. Čo dôležité sa naučili učeníci vďaka tomu, že boli s Ježišom, a k akým záverom im to pomohlo dospieť?

23 Okrem toho na mnoho ľudí hlboko zapôsobilo vedomie, že je dôležité zostať v spojení s Kristom a prijať ducha, ktorého prejavoval. Ježiš svojim učeníkom povedal: „Ako Otec miloval mňa, tak som ja miloval vás; zostaňte v mojej láske. Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, tak ako som ja zachoval Otcove prikázania a zostávam v jeho láske.“ ​(Ján 15:9, 10) Ak mali byť úspešnými Božími služobníkmi, museli tak v kázaní, ako aj vo verejnom vyučovaní o Božom úžasnom dobrom posolstve a tiež v zaobchádzaní s členmi rodiny a s priateľmi usilovne uplatňovať to, čo sa od Ježiša naučili. Ako sa bratstvo rozrastalo na zbory, často si potrebovali pripomínať, že Ježišove spôsoby sú tie správne. Učil pravdu a bolo hodno usilovať sa žiť takým spôsobom života, aký pozorovali uňho. — Ján 14:6; Efezanom 4:20, 21.

24. Čo z Ježišovho príkladu by sme si mali vziať k srdcu?

24 Keď teraz premýšľaš o niektorých veciach, o ktorých sme hovorili, vidíš, v čom sa môžeš zlepšiť? Súhlasíš s tým, že Ježiš vždy uvažoval, vyučoval a konal vhodne? Tak nestrácaj odvahu! Ježiš nás povzbudzuje týmito slovami: „Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“ — Ján 13:17.

[Poznámka pod čiarou]

^ 11. ods. „Základný rozdiel [medzi Ježišom a farizejmi] jasne vidno iba vo svetle dvoch protichodných spôsobov ponímania Boha. Pre farizejov je Boh v prvom rade niekým, kto predkladá požiadavky; pre Ježiša je milostivý a súcitný. Farizej, samozrejme, nepopiera Božiu dobrotu a lásku, ale preňho sa prejavili darom v podobe Tóry [Zákona] a možnosťou plniť to, čo sa v nej žiada... Podľa farizeja sa mala Tóra plniť dodržiavaním ústnej tradície a jej pravidiel vykladania zákona... Keďže Ježiš povýšil dvojitý príkaz lásky (Mat. 22:34–40) na normu výkladu a zamietol obmedzujúci charakter ústnej tradície... dostal sa do konfliktu s farizejskou kazuistikou.“ — The New International Dictionary of New Testament Theology.

Ako odpovieš?

• Čo pre teba znamená byť Ježišovým učeníkom?

• Ako Ježiš zaobchádzal s ľuďmi?

• Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Ježiš vyučoval?

• Aký bol rozdiel medzi farizejmi a Ježišom?

[Študijné otázky]

[Obrázky na stranách 18, 19]

Ježišov prístup k ľuďom sa veľmi odlišoval od prístupu farizejov