Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Všetci praví kresťania sú evanjelisti

Všetci praví kresťania sú evanjelisti

Všetci praví kresťania sú evanjelisti

„Spievajte Jehovovi, žehnajte jeho meno. Deň čo deň rozprávajte dobré posolstvo o záchrane od neho.“ — ŽALM 96:2.

1. Akú dobrú správu potrebujú ľudia počuť a aký príklad dávajú v šírení tejto dobrej správy Jehovovi svedkovia?

VO SVETE, v ktorom sú nešťastia na dennom poriadku, je veľmi utešujúce vedieť, čo sa píše v Biblii — že vojny, zločinnosť, hlad a útlak sa čoskoro skončia. (Žalm 46:9; 72:3, 7, 8, 12, 16) Vari to nie je dobrá správa, ktorú potrebuje počuť každý človek? Jehovovi svedkovia si myslia, že je. Na celej zemi sú Jehovovi svedkovia známi ako ľudia, ktorí kážu „dobré posolstvo o niečom lepšom“. (Izaiáš 52:7) Je pravda, že mnohí pre svoje odhodlanie oznamovať dobré posolstvo znášajú prenasledovanie. No zo srdca sa zaujímajú o blaho ľudí. A získali si povesť horlivých a vytrvalých ľudí.

2. Čo je jedným z dôvodov horlivosti Jehovových svedkov?

Jehovovi svedkovia majú dnes rovnakú horlivosť ako kresťania žijúci v prvom storočí. O raných kresťanoch rímskokatolícke noviny L’Osservatore Romano správne uviedli: „Len čo boli prví kresťania pokrstení, považovali za svoju povinnosť šíriť evanjelium. Otroci ústne odovzdávali dobré posolstvo.“ Prečo sú Jehovovi svedkovia podobne ako títo raní kresťania takí horliví? Po prvé preto, lebo dobré posolstvo, ktoré hlásajú, pochádza od samotného Jehovu Boha. Mohli by mať na horlivosť nejaký lepší dôvod? Svojím kázaním reagujú na slová žalmistu: „Spievajte Jehovovi, žehnajte jeho meno. Deň čo deň rozprávajte dobré posolstvo o záchrane od neho.“ — Žalm 96:2.

3. a) Aký je druhý dôvod horlivosti Jehovových svedkov? b) Čo patrí k „záchrane od [Boha]“?

Žalmistove slová nám pripomínajú druhý dôvod horlivosti Jehovových svedkov. Ich posolstvo je posolstvom záchrany. Niektorí ľudia pracujú v zdravotníctve, ekonomike, v sociálnej alebo v inej oblasti, aby zlepšili údel iných ľudí, a také úsilie je chvályhodné. Ale všetko, čo môže pre človeka urobiť človek, je v porovnaní so ‚záchranou od Boha‘ veľmi málo. Jehova prostredníctvom Ježiša Krista zbaví miernych ľudí hriechu, chorôb a smrti. Tí, ktorí budú mať z toho úžitok, budú žiť navždy! (Ján 3:16, 36; Zjavenie 21:3, 4) Záchrana dnes patrí medzi „obdivuhodné diela“, o ktorých kresťania hovoria, keď kladne reagujú na slová: „Oznamujte medzi národmi [Božiu] slávu, medzi všetkými ľuďmi jeho obdivuhodné diela. Veď Jehova je veľký a má byť veľmi chválený. Vzbudzuje bázeň nad všetkých iných bohov.“ — Žalm 96:3, 4.

Pánov príklad

4.–6. a) Z akého tretieho dôvodu sú Jehovovi svedkovia horliví? b) Ako Ježiš dával najavo horlivosť v diele kázania dobrého posolstva?

Jehovovi svedkovia sú horliví aj z tretieho dôvodu. Napodobňujú príklad Ježiša Krista. (1. Petra 2:21) Tento dokonalý človek celým srdcom prijal úlohu ‚oznámiť dobré posolstvo miernym‘. (Izaiáš 61:1; Lukáš 4:17–21) Preto sa stal evanjelistom, človekom, ktorý oznamuje dobré posolstvo. Cestoval po Galilei a Judei „a zvestoval dobré posolstvo o kráľovstve“. (Matúš 4:23) A keďže vedel, že na toto dobré posolstvo priaznivo zareaguje mnoho ľudí, svojim učeníkom povedal: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ — Matúš 9:37, 38.

Ježiš v súlade so svojimi modlitbami školil za evanjelistov ďalších. Časom vyslal svojich apoštolov a povedal im: „Keď pôjdete, zvestujte a hovorte: ‚Nebeské kráľovstvo sa priblížilo.‘“ Bolo by bývalo praktickejšie, keby boli organizovali programy na zmiernenie spoločenských neduhov tej doby? Alebo sa mali zapojiť do politiky a bojovať proti vtedajšej rozbujnenej korupcii? Nie. Ježiš dal všetkým kresťanským evanjelistom pokyn, čo majú robiť, keď svojim nasledovníkom povedal: „Keď pôjdete, zvestujte.“ — Matúš 10:5–7.

Neskôr Ježiš vyslal ďalšiu skupinu učeníkov hlásať: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Mal veľkú radosť, keď sa vrátili a rozprávali o úspechu svojej evanjelizačnej cesty. Modlil sa: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba a zeme, lebo si starostlivo skryl tieto veci pred múdrymi a vzdelanými a zjavil si ich dojčatám.“ ​(Lukáš 10:1, 8, 9, 21) V porovnaní s vysokovzdelanými náboženskými vodcami národa boli Ježišovi učeníci, predtým ťažko pracujúci rybári, poľnohospodári a podobne, iba dojčatá. Ale boli vyškolení hlásať najlepšiu zo všetkých dobrých správ.

7. Komu najprv kázali Ježišovi nasledovníci dobré posolstvo po Ježišovom vystúpení do neba?

Keď Ježiš vystúpil do neba, jeho nasledovníci ďalej šírili dobré posolstvo záchrany. (Skutky 2:21, 38–40) Komu kázali najskôr? Išli k národom, ktoré nepoznali Boha? Nie, najskôr sa zamerali na Izraelitov, na ľud, ktorý poznal Jehovu už viac ako 1500 rokov. Mali právo kázať v krajine, kde ľudia už uctievali Jehovu? Mali. Ježiš im povedal: „Budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ ​(Skutky 1:8) Izraeliti potrebovali počuť dobré posolstvo rovnako ako ktorýkoľvek iný národ.

8. Ako dnes Jehovovi svedkovia napodobňujú Ježišových nasledovníkov z prvého storočia?

Podobne Jehovovi svedkovia dnes kážu po celej zemi. Spolupracujú s anjelom, ktorého videl Ján a ktorý „mal večné dobré posolstvo, aby ho oznamoval ako radostnú zvesť tým, ktorí bývajú na zemi, a každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“. (Zjavenie 14:6) V roku 2001 boli činní v 235 krajinách vrátane krajín, ktoré sa považujú za kresťanské. Je nesprávne, že Jehovovi svedkovia kážu na miestach, kde už dlhšie pôsobia cirkvi kresťanstva? Niekto povie, že je to nesprávne, a možno dokonca takú evanjelizáciu považuje za „kradnutie ovečiek“. No Jehovovi svedkovia pamätajú na to, čo cítil Ježiš k pokorným Židom svojich čias. Hoci mali kňazstvo, Ježiš sa nezdráhal hovoriť im dobré posolstvo. „Bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera.“ ​(Matúš 9:36) Keď Jehovovi svedkovia nájdu pokorných ľudí, ktorí nevedia o Jehovovi a jeho Kráľovstve, mali by im odoprieť dobré posolstvo, pretože si nejaké náboženstvo vyhradzuje právo na tých ľudí? V súlade s príkladom Ježišových apoštolov odpovedáme: Nie. Dobré posolstvo sa musí kázať „vo všetkých národoch“ bez výnimky. — Marek 13:10.

Všetci raní kresťania evanjelizovali

9. Kto z kresťanského zboru v prvom storočí sa zúčastňoval na kazateľskej činnosti?

Kto sa v prvom storočí zúčastňoval na kazateľskej činnosti? Fakty ukazujú, že evanjelistami boli všetci kresťania. W. S. Williams poznamenáva: „Všeobecne možno povedať, že v prvotnej cirkvi kázali evanjelium všetci kresťania.“ O udalostiach v deň Letníc roku 33 n. l. sa v Biblii píše: „Všetci [muži a ženy] boli naplnení svätým duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi, ako im dával duch, aby sa vyjadrovali.“ Evanjelistami sa stali muži i ženy, mladí i starí, otroci i slobodní. (Skutky 1:14; 2:1, 4, 17, 18; Joel 2:28, 29; Galaťanom 3:28) Keď prenasledovanie prinútilo mnohých kresťanov utiecť z Jeruzalema, „tí, ktorí boli rozptýlení, prechádzali krajinou a oznamovali dobré posolstvo slova“. (Skutky 8:4) Evanjelizovali všetci „tí, ktorí boli rozptýlení“, nie iba niekoľko vymenovaných jednotlivcov.

10. Aká dvojaká úloha bola splnená pred zničením židovského systému?

10 Tak to bolo v tých prvých rokoch. Ježiš však prorokoval: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(Matúš 24:14) Tieto slová sa v prvom storočí splnili — prv ako rímske vojská zničili židovský náboženský a politický systém, dobré posolstvo sa skutočne kázalo v širokom rozsahu. (Kolosanom 1:23) A navyše, všetci Ježišovi nasledovníci poslúchali Ježišov príkaz: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Matúš 28:19, 20) Raní kresťania to nerobili tak, že by miernych ľudí iba povzbudzovali veriť v Ježiša, a potom ich nechali hľadať si vlastnú cestu, ako to robia niektorí novodobí kazatelia. Miesto toho ich vyučovali, aby sa mohli stať Ježišovými učeníkmi, organizovali ich do zborov a školili ich, aby zas oni mohli kázať dobré posolstvo a robiť učeníkov. (Skutky 14:21–23) Jehovovi svedkovia dnes napodobňujú tento vzor.

11. Kto dnes ľudstvu oznamuje najlepšiu dobrú správu?

11 Podľa príkladu Pavla, Barnabáša a ďalších kresťanov z prvého storočia mnohí Jehovovi svedkovia odišli ako misionári do cudzích krajín. Ich práca je skutočne užitočná, lebo sa nezapájajú do politiky ani inak neodbočujú od úlohy kázať dobré posolstvo. Dôsledne poslúchajú Ježišov príkaz: „Keď pôjdete, zvestujte.“ No väčšina Jehovových svedkov nie je misionármi v cudzích krajinách. Mnohí si zarábajú na živobytie svetskou prácou a ďalší ešte chodia do školy. Niektorí vychovávajú deti. Ale všetci svedkovia sa s druhými ľuďmi delia o dobré posolstvo, ktoré spoznali. Mladí i vekom starší, muži i ženy s radosťou reagujú na nabádanie Biblie: „Zvestuj slovo, bezodkladne sa toho drž v priaznivom i v obťažnom období.“ ​(2. Timotejovi 4:2) Podobne ako ich predchodcovia v prvom storočí ďalej ‚bez prestania vyučujú a oznamujú dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi‘. (Skutky 5:42) Oznamujú tú najlepšiu dobrú správu pre ľudstvo.

Obracanie na vieru, alebo evanjelizácia?

12. Aký je rozšírený názor na obracanie na vieru?

12 Dnes niektorí hovoria, že obracanie na vieru je škodlivé. Istý dokument, ktorý vydala Svetová rada cirkví, dokonca hovorí o ‚hriechu obracania na vieru‘. Prečo? V istom katolíckom časopise sa uvádza: „Pod vplyvom neustálych sťažností zo strany pravoslávnej cirkvi nadobudol pojem ‚obracanie na vieru‘ konotáciu násilnej konverzie.“ — Catholic World Report.

13. Uveď niekoľko príkladov škodlivého obracania na vieru.

13 Môže byť obracanie na vieru škodlivé? Môže. Ježiš povedal, že keď znalci Písma a farizeji obracali ľudí na svoju vieru, pre konvertitov, ktorých získali, to bolo škodlivé. (Matúš 23:15) „Násilná konverzia“ je rozhodne nesprávna. Napríklad keď si Makabejec Ján Hyrkán podrobil Idumejcov, podľa historika Josepha „dovolil im zostať v krajine, len ak sa dajú obrezať a budú ochotní dodržiavať zákony Židov“. Ak chceli Idumejci žiť pod židovským panstvom, museli praktizovať židovské náboženstvo. Od historikov sa dozvedáme, že v ôsmom storočí nášho letopočtu Karol Veľký zvíťazil nad pohanskými Sasmi v severnej Európe a násilím ich prinútil obrátiť sa. * Nakoľko úprimné však bolo obrátenie Sasov alebo Idumejcov? Napríklad nakoľko mal idumejský kráľ Herodes — ktorý sa pokúšal dať zabiť malého Ježiša — úprimne rád Mojžišov Zákon inšpirovaný Bohom? — Matúš 2:1–18.

14. Aký nátlak vyvíjajú na ľudí niektorí misionári cirkví kresťanstva, aby zmenili ich náboženstvo?

14 Sú aj dnes ľudia nútení zmeniť náboženstvo? V istom zmysle niektorí áno. Uvádza sa, že určití misionári cirkví kresťanstva ponúkajú potenciálnym konvertitom štipendium na štúdium v zámorí. Alebo hladujúcich utečencov nútia počúvať kázeň, ak chcú dostať prídel jedla. Podľa vyjadrenia, ktoré v roku 1992 uverejnil konvent pravoslávnych prímasov, „niekedy sa pri obracaní na vieru používajú hmotné lákadlá a niekedy rôzne formy násilia“.

15. Obracajú Jehovovi svedkovia ľudí na vieru v novodobom zmysle tohto pojmu? Vysvetli to.

15 Nútiť ľudí zmeniť náboženstvo je nesprávne. Jehovovi svedkovia to tak rozhodne nerobia. * Teda neobracajú na vieru v novodobom zmysle tohto pojmu. Skôr každému človeku kážu dobré posolstvo podobne ako kresťania žijúci v prvom storočí. Všetkých, ktorí dobrovoľne priaznivo reagujú, nabádajú, aby štúdiom Biblie prijímali viac poznania. Ľudia, ktorí prejavujú záujem, učia sa vkladať vieru v Boha a v jeho predsavzatia, pričom ich viera je dôkladne podložená presným poznaním z Biblie. Výsledkom toho je, že na záchranu vzývajú Božie meno Jehova. (Rimanom 10:13, 14, 17) To, či prijmú dobré posolstvo, alebo nie, je vecou osobnej voľby. Svedkovia na nich nevyvíjajú nátlak. Keby ho vyvíjali, obrátenie by nemalo zmysel. Ak má byť uctievanie Bohu prijateľné, musí vychádzať zo srdca. — 5. Mojžišova 6:4, 5; 10:12.

Evanjelizácia v súčasnosti

16. Ako vzrástla evanjelizačná činnosť Jehovových svedkov v súčasnosti?

16 Jehovovi svedkovia počas celých novodobých dejín kážu dobré posolstvo o Kráľovstve v rámci väčšieho spĺňania Matúša 24:14. Významným nástrojom ich evanjelizačnej činnosti je časopis Strážna veža. * Keď v roku 1879 vyšli prvé čísla Strážnej veže, jej náklad bol asi 6000 výtlačkov v jednom jazyku. V roku 2001, o 122 rokov neskôr, dosiahol náklad 23 042 000 výtlačkov v 141 jazykoch. Spolu s tým vzrástla aj evanjelizačná činnosť Jehovových svedkov. Porovnajme tých niekoľko tisíc hodín strávených každoročne v evanjelizačnom diele v 19. storočí s 1 169 082 225 hodinami venovanými kazateľskej činnosti v roku 2001. Zamyslime sa nad 4 921 702 bezplatnými biblickými štúdiami, ktoré sa priemerne viedli každý mesiac. Kazatelia Kráľovstva, ktorých počet dosiahol 6 117 666, vykonali skutočne obrovské množstvo znamenitej práce!

17. a) Akých falošných bohov dnes ľudia uctievajú? b) Čo potrebuje poznať každý človek bez ohľadu na jazyk, národnosť alebo spoločenské postavenie?

17 Žalmista hovorí: „Všetci bohovia národov sú bezcenní bohovia; ale Jehova, ten utvoril samotné nebesia.“ ​(Žalm 96:5) V dnešnom sekularizovanom svete si ľudia urobili objekt uctievania z nacionalizmu, štátnych symbolov, významných ľudí, hmotných vecí a dokonca i zo samotného bohatstva. (Matúš 6:24; Efezanom 5:5; Kolosanom 3:5) Móhandás K. Gándhí raz povedal: „Som pevne presvedčený, že... Európa je dnes kresťanská iba podľa mena. V skutočnosti uctieva mamonu [bohatstvo].“ Faktom je, že dobré posolstvo potrebujú počuť ľudia všade. Každý človek, bez ohľadu na jazyk, národnosť alebo spoločenské postavenie, potrebuje vedieť o Jehovovi a jeho predsavzatiach. Želáme si, aby všetci priaznivo zareagovali na žalmistove slová: „Pripisujte Jehovovi slávu a silu. Pripisujte Jehovovi slávu patriacu jeho menu.“ ​(Žalm 96:7, 8) Jehovovi svedkovia pomáhajú iným ľuďom učiť sa o Jehovovi, aby mu mohli správne pripisovať slávu. A ľudia, ktorí kladne reagujú, majú z toho veľký úžitok. Aký? O tom sa bude hovoriť v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

^ 13. ods. Podľa istej katolíckej encyklopédie bolo za reformácie násilné vnucovanie náboženstva vyjadrené mottom: Cuius regio, illius et religio. (Čo v podstate znamená, že „ten, kto vládne nad určitým územím, rozhoduje o jeho náboženstve“.) — The Catholic Encyclopedia.

^ 15. ods. Dňa 16. novembra 2000 na schôdzi Americkej medzinárodnej komisie za náboženskú slobodu istý účastník poukázal na rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa snažia o násilné obracanie na vieru, a činnosťou Jehovových svedkov. Uviedol, že keď Jehovovi svedkovia kážu iným ľuďom, robia to tak, že stačí povedať: „Nemám záujem“ a zavrieť dvere.

^ 16. ods. Úplný názov časopisu je Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo.

Vieš vysvetliť?

• Prečo sú Jehovovi svedkovia horlivými evanjelistami?

• Prečo Jehovovi svedkovia kážu aj tam, kde už dlho pôsobia cirkvi kresťanstva?

• Prečo Jehovovi svedkovia neobracajú ľudí na vieru v novodobom význame tohto pojmu?

• Ako vzrástlo evanjelizačné dielo Jehovových svedkov v súčasnosti?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Ježiš bol horlivým evanjelistom a vo vykonávaní činnosti, ktorú sám konal, školil druhých

[Obrázok na strane 10]

V prvom storočí sa na evanjelizácii zúčastňovali všetci členovia zboru

[Obrázok na strane 11]

Nútiť ľudí zmeniť náboženstvo je nesprávne