Jehova — najväčší príklad dobroty

„Chválorečte Jehovovi vojsk, lebo Jehova je dobrý!“ — JEREMIÁŠ 33:11.

1. Čo nás podnecuje chváliť Boha za jeho dobrotu?

JEHOVA BOH je dobrý v absolútnom zmysle. „Ó, aká veľká je... jeho dobrota!“ zvolal prorok Zechariáš. (Zechariáš 9:17) Táto dobrota sa odráža vo všetkom, čo Boh urobil, keď pripravil zem tak, aby sme sa z nej tešili. (1. Mojžišova 1:31) Nikdy nebudeme schopní pochopiť všetky zložité zákony, ktoré Boh uviedol do platnosti pri tvorení vesmíru. (Kazateľ 3:11; 8:17) No aj to málo, čo vieme, nás podnecuje chváliť Boha za jeho dobrotu.

2. Ako by si definoval dobrotu?

² Čo je dobrota? Je to mravná znamenitosť alebo cnosť. No neznamená len to, že niekto nekoná žiadne zlo. Dobrota ako súčasť ovocia ducha je pozitívnou vlastnosťou. (Galaťanom 5:22, 23) Dobrotu prejavujeme vtedy, keď konáme dobré a užitočné skutky pre druhých. To, čo sa v tomto systéme v určitých kruhoch považuje za dobré, môže byť v iných kruhoch považované za zlé. Ale na to, aby sme sa mohli tešiť z pokoja a šťastia, musí existovať len jedno meradlo dobroty. Kto môže právom stanoviť takéto meradlo?

3. Čo naznačuje 1. Mojžišova 2:16, 17 o meradle dobroty?

³ Meradlo dobroty stanovuje Boh. Na začiatku ľudskej histórie to bol Jehova, kto prvému človeku prikázal: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu  poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:16, 17) Áno, ľudia by sa mali v otázke poznania toho, čo je dobré a čo zlé, spoliehať na svojho Stvoriteľa.

Nezaslúžený prejav dobroty

4. Čo urobil Boh pre ľudstvo po Adamovom hriechu?

⁴ Keď Adam zhrešil a odmietol uznať Božie právo určovať meradlá toho, čo je dobré, vyhliadky ľudstva na večné šťastie v dokonalosti boli ohrozené. (1. Mojžišova 3:1–6) No ešte pred narodením Adamových potomkov, ktorí zdedili hriech a smrť, Boh predpovedal príchod dokonalého Semena. Jehova povedal „prahadovi“, Satanovi Diablovi, tieto slová: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(Zjavenie 12:9; 1. Mojžišova 3:15) Jehovovým predsavzatím bolo vykúpiť hriešne ľudstvo. Jehova prejavil nezaslúženú dobrotu, keď urobil opatrenie na záchranu tých, ktorí prejavujú vieru vo výkupnú obeť jeho milovaného Syna. — Matúš 20:28; Rimanom 5:8, 12.

5. Vďaka čomu môžeme prejavovať určitú mieru dobroty, hoci sme zdedili zlý sklon srdca?

⁵ Samozrejme, pre Adamov hriech sme zdedili zlý sklon srdca. (1. Mojžišova 8:21) Našťastie Jehova nám pomáha prejavovať istú mieru dobroty. Ak pokračujeme v tom, čo sme sa naučili z jeho drahocenných svätých spisov, nielenže sa stávame ‚múdrymi na záchranu‘ a ‚vyzbrojenými pre každé dobré dielo‘, ale nám to aj umožňuje robiť to, čo je dobré v jeho očiach. (2. Timotejovi 3:14–17) Ak však chceme mať úžitok z biblického školenia a prejavovať dobrotu, musíme mať rovnaký postoj ako žalmista, ktorý spieval: „Si dobrý [Jehova] a konáš dobro. Vyučuj ma svoje predpisy.“ — Žalm 119:68.

Chvála Jehovu za jeho dobrotu

6. Čo vyjadrovali Léviti v piesni, keď kráľ Dávid dal priniesť truhlu zmluvy do Jeruzalema?

⁶ Kráľ Dávid, ktorý žil v starovekom Izraeli, uznal Božiu dobrotu a hľadal Božie vedenie. „Dobrý a priamy je Jehova,“ povedal. „Preto poúča hriešnikov o ceste.“ ​(Žalm 25:8) K poučeniu, ktoré Boh dal Izraelitom, patrilo desať dôležitých zákonov — Desať prikázaní — napísaných na dvoch kamenných tabuľkách a uložených v posvätnej truhle nazývanej truhla zmluvy. Keď Dávid dal túto Truhlu priniesť do Jeruzalema, hlavného mesta Izraela, Léviti spievali pieseň, v ktorej okrem iného vyjadrovali: „Vzdajte vďaku Jehovovi, lebo je dobrý, lebo jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas.“ ​(1. Paralipomenon 16:34, 37–41) Aké muselo byť príjemné počuť tieto slová z úst lévitských spevákov!

7. Čo sa stalo, keď bola Truhla vnesená do Najsvätejšej a keď Šalamún vyslovil modlitbu zasvätenia?

⁷ Na rovnaké slová chvály bol kladený dôraz aj počas zasvätenia Jehovovho chrámu, ktorý postavil Dávidov syn Šalamún. Keď bola truhla zmluvy umiestnená v Najsvätejšej tohto novopostaveného chrámu, Léviti začali chváliť Jehovu, „lebo je dobrý, veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“. Pri tejto príležitosti bol chrám zázračne naplnený  oblakom symbolizujúcim Jehovovu slávnu prítomnosť. (2. Paralipomenon 5:13, 14) Po Šalamúnovej modlitbe zasvätenia „z nebies zostúpil oheň a strávil zápalný obetný dar a obete“. Keď to videli „všetci synovia Izraela... okamžite sa na dláždení hlboko poklonili tvárou k zemi a vrhli sa na zem a ďakovali Jehovovi, ‚lebo je dobrý, lebo jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas‘“. (2. Paralipomenon 7:1–3) Po 14-dňovom sviatku sa izraelský ľud vrátil domov „radostný a s dobrým pocitom v srdci nad dobrotou, ktorú preukázal Jehova voči Dávidovi a voči Šalamúnovi a voči svojmu ľudu Izraelu“. — 2. Paralipomenon 7:10.

8, 9. a) Ako napokon začali Izraeliti konať, hoci chválili Jehovu za jeho dobrotu? b) Čo bolo o Jeruzaleme predpovedané prostredníctvom Jeremiáša a ako sa toto proroctvo splnilo?

⁸ Je smutné, že Izraeliti prestali žiť v súlade so svojimi piesňami chvály Boha. Po čase obyvatelia Judska ‚oslavovali Jehovu iba svojimi perami‘. (Izaiáš 29:13) Namiesto toho, aby sa riadili Božími normami dobroty, začali konať to, čo bolo zlé. V čom spočívalo ich zlo? Nuž previňovali sa modlárstvom, nemravnosťou, útlakom chudobných a inými závažnými hriechmi! Následkom toho bol v roku 607 pred n. l. Jeruzalem zničený a obyvatelia Judska boli odvedení do zajatia v Babylone.

⁹ Teda Boh svoj ľud potrestal. Prostredníctvom proroka Jeremiáša však predpovedal, že v Jeruzaleme ešte bude počuť hlas tých, ktorí budú hovoriť: „Chválorečte Jehovovi vojsk, lebo Jehova je dobrý, veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas!“ ​(Jeremiáš 33:10, 11) A tak to aj bolo. Po 70-ročnom spustošení krajiny sa židovský ostatok v roku 537 pred n. l. vrátil do Jeruzalema. (Jeremiáš 25:11; Daniel 9:1, 2) Na mieste chrámu na vrchu Mória znovu postavil oltár a začal na ňom predkladať obete. V druhom roku po návrate boli  položené základy chrámu. Aký vzrušujúci čas to bol! „Keď položili stavitelia základ Jehovovho chrámu,“ povedal Ezdráš, „potom kňazi v úradnom oblečení, s trúbkami, a Léviti, synovia Asafa, s činelmi, sa postavili, aby chválili Jehovu podľa návodu izraelského kráľa Dávida. A začali striedavým spevom chváliť a vzdávať vďaky Jehovovi, ‚lebo je dobrý, veď jeho milujúca láskavosť voči Izraelu je na neurčitý čas‘.“ — Ezdráš 3:1–11.

10. Akým významným vyjadrením sa začína aj končí 118. žalm?

¹⁰ Podobné vyjadrenia chvály Jehovu za jeho dobrotu sa objavujú vo viacerých žalmoch. Medziiným aj v 118. žalme, ktorý sa v izraelských domácnostiach spieval na záver sviatku Pesach. Tento žalm sa začína aj končí slovami: „Vzdávajte vďaky Jehovovi, lebo je dobrý; veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas.“ ​(Žalm 118:1, 29) To mohli byť tiež posledné slová chvály, ktoré Ježiš Kristus spieval so svojimi vernými apoštolmi v noci pred svojou smrťou v roku 33 n. l. — Matúš 26:30.

„Daj mi, prosím, vidieť svoju slávu“

11, 12. Aké vyhlásenie počul Mojžiš, keď zazrel Božiu slávu?

¹¹ Jehovova dobrota bola prvý raz daná do súvislosti s jeho milujúcou láskavosťou už stáročia pred Ezdrášom. Krátko po tom, ako Izraeliti uctievali v pustatine zlaté teľa a ako boli previnilci popravení, Mojžiš prosil Jehovu: „Daj mi, prosím, vidieť svoju slávu.“ Keďže Jehova si bol vedomý toho, že Mojžiš nemôže vidieť jeho tvár a zostať žiť, povedal: „Sám nechám, aby pred tvojou tvárou prešla všetka moja dobrota.“ — 2. Mojžišova 33:13–20.

¹² Jehovova dobrota prešla pred Mojžišovou tvárou nasledujúci deň na vrchu Sinaj. Mojžiš vtedy zazrel Božiu slávu a počul toto vyhlásenie: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech, ale určite neponecháva bez trestu a privodí trest za previnenie otcov na synov a na vnukov, na tretie pokolenie a na štvrté pokolenie.“ ​(2. Mojžišova 34:6, 7) Tieto slová naznačujú, že Jehovova dobrota súvisí s jeho milujúcou láskavosťou i s ďalšími črtami jeho osobnosti. Keď si ich rozoberieme, pomôže nám to, aby sme aj my prejavovali dobrotu. Pouvažujme najprv o vlastnosti, ktorá je v tomto úžasnom vyhlásení o Božej dobrote spomínaná dvakrát.

„Boh... hojný v milujúcej láskavosti“

13. Ktorá vlastnosť je vo vyhlásení o Božej dobrote spomínaná dvakrát a prečo je to vhodné?

¹³ „Jehova [je] Boh... hojný v milujúcej láskavosti... zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce.“ Hebrejské slovo prekladané ako „milujúca láskavosť“ znamená tiež „lojálnu lásku“. Je to jediná vlastnosť, ktorá je v Božom vyhlásení Mojžišovi uvedená dvakrát. Aké je to vhodné, keďže Jehovovou dominantnou vlastnosťou je láska! (1. Jána 4:8) Aj dobre známe vyjadrenie chvály Jehovovi, „lebo je dobrý, veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“, vyzdvihuje túto vlastnosť.

14. Zvlášť kto sa teší z Božej dobroty a milujúcej láskavosti?

 ¹⁴ Jedným prejavom Jehovovej dobroty je teda skutočnosť, že Jehova je „hojný v milujúcej láskavosti“. To je zvlášť zjavné z toho, ako nežne sa stará o svojich oddaných, verných ľudských služobníkov. (1. Petra 5:6, 7) Ako môžu svedkovia Jehovu dosvedčiť, naozaj ‚zachováva milujúcu láskavosť‘ voči tým, ktorí ho milujú a slúžia mu. (2. Mojžišova 20:6) Národ prirodzeného Izraela prestal pociťovať Jehovovu milujúcu láskavosť, čiže lojálnu lásku, lebo zavrhol jeho Syna. No voči verným kresťanom zo všetkých národov bude trvať Božia dobrota a lojálna láska navždy. — Ján 3:36.

Jehova — milosrdný a milostivý

15. a) Akým vyjadrením sa začínalo vyhlásenie, ktoré počul Mojžiš na vrchu Sinaj? b) Čo zahŕňa milosrdenstvo?

¹⁵ Vyhlásenie, ktoré Mojžiš počul na vrchu Sinaj, sa začínalo vyjadrením: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý.“ Hebrejské slovo prekladané ako „milosrdenstvo“ sa môže vzťahovať aj na „vnútornosti“ a je úzko späté s výrazom „lono“. Milosrdenstvo teda zahŕňa nežný súcit, ktorý cítime hlboko vo svojom vnútri. No milosrdenstvo nie je len úprimná ľútosť voči niekomu. Malo by nás tiež podnecovať ku konaniu, ktoré prináša úľavu trpiacim. Napríklad milujúci kresťanskí starší vedia, že je potrebné byť milosrdní k spoluveriacim, a keď je to vhodné, ‚preukazovať im milosrdenstvo s radosťou‘. — Rimanom 12:8; Jakub 2:13; Júda 22, 23.

16. Prečo možno povedať, že Jehova je milostivý?

¹⁶ Božia dobrota sa prejavuje aj milosťou. Ten, kto je milostivý, je očividne ohľaduplný voči pocitom iných a prejavuje ‚láskavosť‘ a ‚priazeň, zvlášť nižšie postavenej osobe‘. Jehova je najznamenitejším príkladom v tom, ako milostivo zaobchádza so svojimi vernými služobníkmi. Napríklad prostredníctvom anjelov Boh milostivo posilnil zostarnutého proroka Daniela a informoval pannu Máriu o výsade, že porodí Ježiša. (Daniel 10:19; Lukáš 1:26–38) Ako Jehovov ľud si istotne ceníme milostivý spôsob, akým sa k nám prihovára na stránkach Biblie. Chválime ho za tento prejav jeho dobroty a usilujeme sa, aby sme aj my boli milostiví v našom zaobchádzaní s druhými. Aj tí, ktorí sú duchovne spôsobilí, sa usilujú byť jemní a milostiví, keď naprávajú spoluveriaceho „v duchu miernosti“. — Galaťanom 6:1.

Boh pomalý do hnevu

17. Prečo sme vďační, že Jehova je „pomalý do hnevu“?

¹⁷ „Boh... pomalý do hnevu.“ Tieto slová upriamujú pozornosť na ďalší prejav Jehovovej dobroty. Jehova trpezlivo znáša naše zlyhania a dáva nám čas na to, aby sme prekonali vážne slabosti a urobili duchovný pokrok. (Hebrejom 5:12–6:3; Jakub 5:14, 15) Z Božej trpezlivosti majú úžitok aj tí, ktorí sa ešte nestali jeho ctiteľmi. Stále ešte majú čas zareagovať na posolstvo o Kráľovstve a kajať sa. (Rimanom 2:4) Hoci Jehova je trpezlivý, jeho dobrota ho niekedy podnecuje aj k tomu, aby prejavil svoj hnev, tak ako to bolo v čase, keď Izraeliti na vrchu Sinaj uctievali zlaté teľa. Čoskoro Boh prejaví svoj hnev v ešte väčšom rozsahu, keď ukončí Satanov skazený systém. — Ezechiel 38:19, 21–23.

18. V čom sa odlišuje Jehova od ľudských vládcov, pokiaľ ide o pravdu?

¹⁸ „Jehova [je] Boh... hojný v... pravde.“ Ako sa Jehova odlišuje od ľudských vodcov, ktorí dávajú veľké sľuby a potom podľa nich nekonajú! Naproti tomu Jehovovi ctitelia sa môžu spoľahnúť na všetko, čo Jehova povedal vo svojom inšpirovanom Slove. Keďže Boh je hojný v pravde, môžeme vždy dôverovať jeho sľubom. Náš nebeský Otec vo svojej dobrote bezpochyby vypočúva naše modlitby  o duchovnú pravdu a v hojnosti nám ju poskytuje. — Žalm 43:3; 65:2.

19. Akým vynikajúcim spôsobom prejavuje Jehova dobrotu kajúcnym hriešnikom?

¹⁹ „Jehova [je] Boh... odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech.“ Jehova je vo svojej dobrote pripravený odpustiť kajúcnym hriešnikom. Určite sme veľmi vďační, že náš milujúci nebeský Otec urobil opatrenie na odpustenie hriechov prostredníctvom Ježišovej obete. (1. Jána 2:1, 2) Sme naozaj šťastní, že všetci, ktorí prejavujú vieru vo výkupné, sa môžu tešiť z priaznivého vzťahu k Jehovovi s nádejou na nekonečný život v jeho sľúbenom novom svete. Aké vynikajúce dôvody máme na chválu Jehovu za jeho prejavy dobroty voči ľudstvu! — 2. Petra 3:13.

20. Aký máme dôkaz, že Boh netoleruje zlo?

²⁰ Jehova „určite neponecháva bez trestu“. To je vlastne ďalší dôvod chváliť Jehovu za jeho dobrotu. Prečo? Lebo veľmi dôležitou stránkou dobroty je skutočnosť, že netoleruje žiadne zlo. Navyše „pri zjavení Pána Ježiša z neba s jeho mocnými anjelmi“ bude privedená pomsta „na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo“. „Tí podstúpia sudcovský trest večného zničenia.“ ​(2. Tesaloničanom 1:6–9) Prežijúci ctitelia Jehovu sa potom budú môcť plne tešiť zo života bez toho, že by ich znepokojovali bezbožní ľudia, ktorí sú „bez lásky k dobru“. — 2. Timotejovi 3:1–3.

Napodobňuj Jehovovu dobrotu

21. Prečo by sme mali prejavovať dobrotu?

²¹ Nepochybne máme mnoho dôvodov chváliť Jehovu a ďakovať mu za jeho dobrotu. Nemali by sme sa vari aj my ako jeho služobníci zo všetkých síl snažiť prejavovať túto vlastnosť? Áno, veď apoštol Pavol spolukresťanov nabádal: „Staňte sa... napodobňovateľmi Boha ako milované deti.“ ​(Efezanom 5:1) Náš nebeský Otec neustále prejavuje dobrotu a rovnako by sme ju mali prejavovať aj my.

22. Čo budeme rozoberať v nasledujúcom článku?

²² Ak sme celým srdcom oddaní Jehovovi, nepochybne vrúcne túžime napodobňovať jeho dobrotu. Keďže sme potomkami hriešneho Adama, nie je pre nás ľahké konať to, čo je dobré. V nasledujúcom článku však uvidíme, ako je možné prejavovať dobrotu. Rozoberieme si rôzne spôsoby, ako môžeme a ako by sme mali napodobňovať Jehovu — najväčší príklad dobroty.

Ako by si odpovedal?

• Čo je dobrota?

• Aké biblické vyjadrenie zdôrazňuje Božiu dobrotu?

• Aké sú niektoré z prejavov Jehovovej dobroty?

• Prečo by sme mali napodobňovať Jehovov príklad dobroty?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 12]

Jehova potrestal svoj staroveký ľud, lebo tento ľud nekonal podľa svojich vyjadrení chvály

[Obrázok na strane 12]

Verný ostatok sa vrátil do Jeruzalema

[Obrázok na strane 13]

Mojžiš počul úžasné vyhlásenie o Božej dobrote

[Obrázok na strane 15]

Jehovovu dobrotu vidno z toho, akým spôsobom sa k nám prihovára na stránkach Biblie