„Plačúci“ strom a jeho mnohostranne užitočné „slzy“

‚Vezmite balzam na bolesť,‘ píše sa v Jeremiášovi 51:8. Pri hľadaní jednej zložky tejto veľmi účinnej hojivej látky utišujúcej bolesť zájdeme na ostrov Chios v Egejskom mori.

ZAČIATKOM leta sa poľnohospodári na Chiose veľmi nezvyčajne pripravujú na zber úrody. Keď okolo kríkovitých vždyzelených stromov pistácie mastixovej pozametajú zem, urobia tam z bielej hliny plochu. Potom narežú kôru, čím spôsobia „plač“ stromov. Začnú vytekať bledé živicové „slzy“. Po dvoch alebo troch týždňoch kvapky živice stuhnú a poľnohospodári ich potom zbierajú buď priamo z kmeňa, alebo z hlinenej plochy. Tieto „slzy“, ktoré sa nazývajú aj mastixová guma, sa používajú na výrobu balzamu.

Kým sa začne zber, potrebná je trpezlivosť a namáhavá práca. Sivé točité kmene stromov rastú veľmi pomaly. Kým strom dosiahne plný vzrast — čo je obyčajne výška 2–3 metre —, trvá to 40 až 50 rokov.

Pri výrobe mastixu je okrem narezávania kmeňov a zbierania „sĺz“ potrebné vykonať aj ďalšiu prácu. Keď poľnohospodári pozbierajú mastixové „slzy“, preosejú ich, umyjú a roztriedia podľa veľkosti a kvality. Mastix sa neskôr ďalej čistí a môže sa použiť na mnohé účely.

Dejiny vzácnej rastliny

Slovo „mastix“ pochádza z gréckeho slova s významom ‚škrípať zubami‘. (Matúš 8:12; Zjavenie 16:10) Tento názov naznačuje, že mastixová živica sa už oddávna používa ako žuvačka na osvieženie dychu.

Najstaršie informácie o mastixe pochádzajú od Herodota, gréckeho historika žijúceho v piatom storočí pred n. l. Iní starovekí spisovatelia a lekári — vrátane Apollodóra, Dioskorida, Teofrasta a Hippokrata — sa zmieňujú o používaní mastixu v medicíne. Hoci pistácia mastixová rastie na celom pobreží Stredozemného mora, už od roku 50 n. l. sa mastix vyrába takmer výlučne na ostrove Chios. A práve mastix bol hlavným záujmom dobyvateľov tohto ostrova, či to boli Rimania, Janovčania, alebo Osmani.

Mnohostranne použiteľný mastix

Starovekí egyptskí lekári používali mastix na liečbu rôznych ochorení vrátane hnačky a artritídy. Používali ho aj ako kadidlo a pri  mumifikácii. Pistácia mastixová bola možno jedným zo zdrojov ‚gileádskeho balzamu‘, spomínaného v Biblii pre jeho liečivé vlastnosti a preto, lebo sa používal v kozmetike a pri balzamovaní. (Jeremiáš 8:22; 46:11) Niektorí sa dokonca domnievajú, že strom produkujúci myrhu, jednu zo zložiek voňavého svätého kadidla vyhradeného na posvätné účely, mohol patriť do tej istej čeľade stromov ako pistácia mastixová. — 2. Mojžišova 30:34, 35.

Dnes sa mastix nachádza v lakoch používaných na ochranu olejových malieb, nábytku a hudobných nástrojov. Používa sa tiež ako izolačný a impregnačný materiál a považuje sa za jeden z najlepších stabilizátorov textilných farbív a maliarskych farieb. Mastix sa používa aj na výrobu lepidiel a pri vypracúvaní koží. Pre svoju príjemnú vôňu a ďalšie vlastnosti sa používa ako súčasť mydiel, kozmetických prípravkov a parfumov.

Mastix bol zaregistrovaný v 25 oficiálnych zoznamoch liečiv na celom svete. V arabskom svete sa v tradičnej medicíne často používa dodnes. Mastix má svoje miesto aj v zubných výplniach a je tiež súčasťou vnútorného poťahu kapsúl.

Mnohostranne použiteľné „slzy“ „plačúcej“ pistácie mastixovej už celé stáročia ako súčasť balzamu utišujú bolesť a liečia. Teda jestvujú opodstatnené dôvody, prečo sa v Jeremiášovom proroctve hovorí: ‚Vezmite balzam na bolesť.‘

[Obrázky na strane 31]

Chios

Zber mastixu

Mastixové „slzy“ sa zberajú opatrne

[Pramene ilustrácií]

Chios a zber: S láskavým dovolením Koraisovej knižnice; všetko ostatné: Kostas Stamoulis