Čo je skutočná čistota?

PRE mimoriadne nehygienické pomery v 18. a 19. storočí v Európe a Spojených štátoch kázali vtedajší misionári „učenie o čistote“. V tomto učení sa nečistota kládla na úroveň hriechu, zatiaľ čo o čistote sa hovorilo, že človeka približuje k Bohu. Možno práve to spopularizovalo tvrdenie, že „čistota je známkou zbožnosti“.

Tento názor prevzala Armáda spásy, ktorú založili William a Catherine Boothovci. Podľa knihy Health and Medicine in the Evangelical Tradition jedným z jej prvých sloganov bolo: „Mydlo, strava a spása.“ Neskôr, keď Louis Pasteur a ďalší nad akúkoľvek pochybnosť dokázali súvislosť medzi chorobami a baktériami, bol to ďalší podnet a vedecký podklad na účinnejšie projekty v oblasti zdravia verejnosti.

Medzi niektoré ihneď prijaté opatrenia patrilo to, že od svedka na súde sa už nevyžadovalo, aby pobozkal Bibliu, a že v školách a na železničných staniciach boli zrušené spoločné poháre. Bola aj snaha nahradiť spoločný kalich na bohoslužbách pohármi pre každého zvlášť. Áno, zdá sa, že títo prví priekopníci mali značný úspech v snahe o zmenu postoja ľudí k čistote. Mali taký úspech, že istá spisovateľka nazvala výsledok ich snáh „zamilovanosťou do čistoty“.

 No táto „zamilovanosť do čistoty“ bola zjavne len povrchná. Netrvalo dlho a podnikaví obchodníci urobili z obyčajného mydla kozmetický prípravok. Dôvtipné reklamy presviedčali zákazníkov, že keď budú používať určité prostriedky osobnej hygieny, nadobudnú spoločenské postavenie, ktoré im ostatní budú môcť iba závidieť. Tento výmysel podporuje aj televízia. Úspešných a očarujúcich ľudí v reklamných šotoch a limonádových televíznych seriáloch len zriedka vidno upratovať domácnosť, zametať dvor, zbierať odpadky alebo robiť poriadok po mačke či psovi.

Niektorí ľudia zas argumentujú, že účty môžu platiť iba vďaka tomu, že chodia do práce, zatiaľ čo domáce práce nie sú finančne ohodnotené. A prečo by sa mali starať o životné prostredie, keď za to nedostanú žiadnu peňažnú odmenu? Jedným z dôsledkov takého postoja je to, že niektorí ľudia za čistotu považujú iba osobnú hygienu.

Boží názor na čistotu

Niet pochýb, že vďaka spomínaným priekopníckym snahám učiť ľudí čistote sa životné podmienky ľudí zlepšili. A oprávnene, lebo čistotnosť je vlastnosť, ktorá patrí svätému a čistému Bohu, Jehovovi, a on je jej pôvodcom. Boh nás na náš úžitok učí, aby sme sa stali svätými a čistými na všetkých svojich cestách. — Izaiáš 48:17; 1. Petra 1:15.

Jehova Boh je v tomto ohľade príkladom. Jeho čistotnosť, ako aj ďalšie neviditeľné vlastnosti jasne vidno z viditeľných vecí, ktoré vytvoril. (Rimanom 1:20) Vidíme, že to, čo vytvoril, nespôsobuje žiadne trvalé znečistenie. Zem s množstvom ekologických cyklov je zázrakom samočistenia a je skonštruovaná tak, aby na nej mohol existovať čistý a zdravý život. Také čisté dielo mohol vytvoriť iba Konštruktér, ktorému záleží na čistote. Teda z toho môžeme vyvodiť, že ctitelia Boha majú byť čistí v každej oblasti života.

Štyri stránky čistoty

Biblia uvádza štyri oblasti, v ktorých by sa ctitelia Boha mali usilovať o čistotu. Zamyslime sa nad nimi.

Duchovná čistota. Tá by sa mala považovať za vôbec najdôležitejšiu, lebo súvisí s vyhliadkami človeka na večný život. Často je to však najzanedbávanejšia stránka čistoty. Byť duchovne čistý jedným slovom znamená nikdy neprekročiť hranicu, ktorú dal Boh medzi pravé a falošné uctievanie. Boh totiž považuje každý druh falošného uctievania za nečistý. Apoštol Pavol napísal: „‚Vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého‘; ‚a ja vás prijmem.‘“ ​(2. Korinťanom 6:17) Učeník Jakub je v tomto ohľade tiež veľmi konkrétny: „Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto... zachovávať sa bez poškvrny od sveta.“ — Jakub 1:27.

Boh dal jasne najavo, že neschvaľuje miešanie falošného uctievania s pravým uctievaním. Súčasťou falošného uctievania sú často nečisté praktiky i odporné modly a odporní bohovia. (Jeremiáš 32:35) Teda praví kresťania sú nabádaní vyhýbať sa akémukoľvek zapojeniu sa do nečistého uctievania. — 1. Korinťanom 10:20, 21; Zjavenie 18:4.

Mravná čistota. Aj tu dáva Boh jasnú hranicu medzi to, čo je čisté a čo nečisté. Svet ako celok sa dostal do stavu opísaného v Efezanom 4:17–19: „Sú myšlienkovo v tme a odcudzení životu, ktorý patrí Bohu... Pretože stratili celý mravný zmysel, oddali sa voľnému správaniu, aby chamtivo páchali nečistotu každého druhu.“ Také nemorálne uvažovanie sa prejavuje mnohorako, otvorene i skryte, a preto kresťania musia byť na stráži.

Ľudia, ktorí milujú Boha, vedia, že prostitúcia, homosexualita, predmanželský pohlavný styk a pornografia sú porušením  Jehovových noriem mravnej čistoty. Ale vo svete zábavy a módy sú také praktiky bežné. Preto sa kresťania musia mať pred takými trendmi na pozore. Nosenie odhaľujúceho odevu na kresťanské zhromaždenia alebo na spoločenské stretnutia zbytočne upozorňuje na ľudské telo a je prejavom zlyhania v prejavovaní cudnosti. Nielenže sa takýmto obliekaním vnáša do spoločenstva kresťanov svetské zmýšľanie, ale môže aj v iných ľuďoch vzbudzovať nečisté myšlienky. To je jedna z oblastí, kde sa musí kresťan veľmi usilovať prejavovať „múdrosť zhora“. — Jakub 3:17.

Duševná čistota. Tajné zákutia ľudskej mysle by nemali byť skladišťom nečistých myšlienok. Ježiš varoval pred nečistým uvažovaním slovami: „Každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ ​(Matúš 5:28; Marek 7:20–23) Tieto slová sa týkajú aj pozerania pornografických obrázkov a filmov, čítania opisu neprístojných sexuálnych aktivít a počúvania piesní so zvodnými textami. Teda kresťania sa nesmú poškvrňovať tým, že by prechovávali nečisté myšlienky, ktoré by mohli viesť k nečistej, nesvätej reči i skutkom. — Matúš 12:34; 15:18.

Telesná čistota. Svätosť a telesná čistota v Biblii úzko súvisia. Napríklad Pavol napísal: „Milovaní... očistime sa od každej poškvrny tela a ducha tým, že zdokonaľujeme svätosť v Božej bázni.“ ​(2. Korinťanom 7:1) Preto praví kresťania by sa mali snažiť udržiavať telo, domácnosť a okolie čisté a upravené do takej miery, ako im to okolnosti umožňujú. Aj tam, kde je nedostatok vody na umývanie a kúpanie, kresťania by sa mali usilovať, aby boli vždy čo najčistejší a čo najlepšie upravení.

Telesná čistota vylučuje tiež akékoľvek užívanie tabaku, nadmerné pitie alkoholu a akékoľvek zneužívanie drog, ktoré poškvrňuje a poškodzuje telo. Pastierovi opísanému v Šalamúnovej piesni sa páčila príjemná vôňa Šulamitkinho odevu. (Šalamúnova pieseň 4:11) Starostlivosť o osobnú hygienu je aj prejavom lásky, lebo nechceme, aby ľudia v našom okolí museli znášať nepríjemný zápach. Parfum a kolínska voda môžu byť príjemné, ale nie sú náhradou za pravidelné kúpanie a čistý odev.

Ako si udržať vyrovnaný názor

Čo sa týka telesnej čistoty, ľudia niekedy zachádzajú do krajností. Na jednej strane nás fanatická čistotnosť môže oberať o radosť zo života a môže nám pohltiť veľa drahocenného  času. Na druhej strane odstraňovať už zanedbanú špinu a neporiadok môže byť nákladné. Praktický a rozumný prístup k udržiavaniu čistoty a poriadku v našej domácnosti je niekde medzi týmito extrémami.

Nemajte doma zbytočne veľa vecí. Preplnený byt alebo izba sa ťažko upratujú a v takom zaplnenom prostredí nemusí byť ľahké špinu objaviť. Upratovanie skromného bytu, ktorý nie je zbytočne preplnený, zaberie menej času. V Biblii sa jednoduchý spôsob života dôrazne odporúča slovami: „Ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ — 1. Timotejovi 6:8.

Udržujte poriadok. Za čistotu v domácnosti sú zodpovední všetci, ktorí v nej bývajú. Neporiadok v domácnosti sa často začína neporiadkom v izbách. Poriadok je stav, keď je všetko na správnom mieste. Napríklad zašpinené oblečenie by nemalo byť v spálni na zemi. A čo je ešte závažnejšie, rozhádzané hračky a náradie môžu byť nebezpečné. Mnohé úrazy v domácnosti sú spôsobené neporiadnosťou.

Je zrejmé, že čistotnosť a kresťanský spôsob života sú neoddeliteľne späté. Prorok Izaiáš hovorí v súvislosti so zbožným spôsobom života o ‚ceste svätosti‘. A dodáva podnetnú myšlienku: „Nečistý neprejde po nej.“ ​(Izaiáš 35:8) Áno, keď si v súčasnosti rozvíjame zvyk udržiavať čistotu, presvedčivo dokazujeme, že veríme Božiemu sľubu o blízkom zriadení čistého raja na zemi. Potom budú všetci ľudia vo všetkých končinách tejto krásnej planéty oslavovať Jehovu Boha tým, že sa budú plne podriaďovať jeho dokonalým normám čistoty. — Zjavenie 7:9.

[Obrázok na strane 6]

Za čistotu v domácnosti sú zodpovední všetci, ktorí v nej bývajú

[Obrázok na strane 7]

Zem je zázrakom samočistenia