Mesto na vrchu

„VY STE svetlom sveta. Mesto ležiace na vrchu nemôže byť skryté,“ povedal Ježiš svojim učeníkom v slávnej Kázni na vrchu. — Matúš 5:14.

Judské a galilejské mestá stáli častejšie na vrchoch ako v údoliach. Hlavným dôvodom výberu takej polohy bola bezpečnosť. Okrem vojsk, ktoré mohli napadnúť krajinu, boli izraelské osady v tom čase plienené záškodníckymi tlupami. (2. Kráľov 5:2; 24:2) Smelí obyvatelia miest mohli skupinu zomknutých domov na vrchole pahorka ubrániť oveľa ľahšie ako mesto v nížine, ktoré potrebovalo väčší ochranný múr.

Keďže múry židovských domov boli často omietnuté vápnom, celú skupinu týchto vybielených domov túliacich sa k sebe na pahorku bolo možné vidieť už zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. (Skutky 23:3) Pod silným palestínskym slnkom žiarili tieto mestá na pahorkoch ako majáky, tak ako žiaria podobné mestá Stredomoria ešte aj dnes.

Ježiš využil tento nápadný rys galilejskej a judskej krajiny na to, aby svojich nasledovníkov poučil o úlohe pravého kresťana. „Tak nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi,“ povedal im, „aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ ​(Matúš 5:16) Hoci kresťania nekonajú znamenité skutky preto, aby ich ľudia chválili, ich dobré správanie nezostáva nepovšimnuté. — Matúš 6:1.

Takéto dobré správanie sa nápadne prejavuje hlavne na oblastných zjazdoch Jehovových svedkov. Jedny noviny v Španielsku o nedávnom zjazde napísali: „Kým záujem o náboženské témy v iných denomináciách klesá, o Jehovových svedkoch to neplatí. Keďže nechcú, aby Biblia stratila svoju dôležitosť, uplatňujú Božie Slovo v praxi.“

Thomas, správca jedného štadióna v severozápadnom Španielsku, ktorý svedkovia pravidelne používali, si cenil spoluprácu s ľuďmi, ktorí uplatňujú Božie Slovo. Aby mohol byť prítomný na oblastnom zjazde Jehovových svedkov, odložil svoj odchod do dôchodku o niekoľko týždňov. Keď po zjazde prišlo za Thomasom mnoho delegátov vrátane mladých ľudí, aby sa mu poďakovali za spoluprácu v uplynulých rokoch a popriali mu príjemný dôchodok, rozplakal sa. „Spoznať vás bolo jedným z najkrajších zážitkov v mojom živote,“ povedal.

Mesto na vrchu púta pozornosť svojimi nápadnými obrysmi a tiež tým, že biele domy v meste odrážajú slnečné svetlo. Aj praví kresťania sú nápadne odlišní, lebo sa snažia držať vznešených biblických noriem čestnosti, mravnosti a súcitu.

Okrem toho kresťania odrážajú svetlo pravdy svojou kazateľskou činnosťou. Apoštol Pavol povedal o kresťanoch v prvom storočí: „Nevzdávame [sa], lebo máme túto službu podľa milosrdenstva, ktoré nám bolo prejavené... ale robiac pravdu zjavnou, odporúčame sa každému ľudskému svedomiu pred Bohom.“ ​(2. Korinťanom  4:1, 2) Hoci sa kresťania všade, kde kázali, stretli s odporom, Jehova požehnal ich službu, takže okolo roku 60 n. l. mohol Pavol napísať, že dobré posolstvo sa káže „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. — Kolosanom 1:23.

Dnes Jehovovi svedkovia pristupujú rovnako vážne k svojej zodpovednosti ‚nechať svietiť svoje svetlo pred ľuďmi‘, ako prikázal Ježiš. Slovom i publikáciami šíria dobré posolstvo o Kráľovstve v 235 krajinách na celom svete. Aby sa svetlo biblickej pravdy dostalo k čo najväčšiemu počtu ľudí, sprístupnili svoje biblické publikácie asi v 370 jazykoch. — Matúš 24:14; Zjavenie 14:6, 7.

Na mnohých miestach sa svedkovia ujali náročnej úlohy naučiť sa jazyk ľudí, ktorí emigrovali z krajín, kde bolo alebo stále je kazateľské dielo obmedzené. Napríklad do viacerých väčších miest v Severnej Amerike prišlo veľa ľudí z Číny a Ruska. Miestni svedkovia vynaložili úsilie, aby sa naučili čínštinu, ruštinu a iné jazyky, a mohli tak kázať dobré posolstvo týmto novým obyvateľom. Vo viacerých jazykoch dokonca prebiehajú zrýchlené kurzy. Tak sa môže dobré posolstvo kázať ďalším ľuďom, kým ‚sa polia belejú k žatve‘. — Ján 4:35.

Prorok Izaiáš predpovedal: „V konečnej časti dní sa stane, že vrch domu Jehovovho bude pevne založený nad vrcholkom vrchov a určite bude vyzdvihnutý nad pahorky; a budú k nemu prúdiť všetky národy.“ Jehovovi svedkovia svojím správaním i svojou službou pomáhajú ľuďom všade na svete vyjsť na „vrch domu Jehovovho“, aby boli poučovaní o Božích cestách a učili sa kráčať po Božích chodníkoch. (Izaiáš 2:2, 3) Ako povedal Ježiš, radostným výsledkom je to, že spoločne ‚oslavujú svojho nebeského Otca‘, Jehovu Boha. — Matúš 5:16; 1. Petra 2:12.