Otázky čitateľov

Do akej miery sa na dnešných kresťanov vzťahujú obmedzenia na manželstvo medzi príbuznými, ktoré boli stanovené v mojžišovskom Zákone?

Zákon, ktorý dal Jehova izraelskému národu, sa príliš nezaoberá svadobnými obradmi a postupmi. Zakazuje však určité manželské vzťahy. Napríklad v 3. Mojžišovej 18:6–20 nachádzame zoznam zakázaných vzťahov medzi niektorými ‚blízkymi telesnými príbuznými‘. Táto pasáž dosť podrobne uvádza, ktorí príbuzní nesmú mať spolu pohlavný styk. Samozrejme, kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom ani nie sú viazaní jeho nariadeniami. (Efezanom 2:15; Kolosanom 2:14) To však neznamená, že kresťania môžu pri voľbe manželského partnera túto záležitosť ignorovať. Je na to niekoľko dôvodov.

Predovšetkým je dobré si uvedomiť, že manželstvo medzi blízkymi príbuznými upravujú aj svetské zákony a kresťania sú povinní poslúchať zákony krajiny, v ktorej žijú. (Matúš 22:21; Rimanom 13:1) Takéto zákony sú, samozrejme, v jednotlivých krajinách odlišné. Väčšina moderných zákonov tohto typu berie do úvahy hlavne genetické hľadisko. Je známou skutočnosťou, že manželstvo medzi blízkymi príbuznými môže viesť k tomu, že ich deti budú postihnuté genetickými chybami a chorobami. Preto kresťania, ktorí vstupujú do manželstva, rešpektujú miestne zákony o manželstve, a tak sa aj ‚podriaďujú nadriadeným vrchnostiam‘.

Ďalšou otázkou je, čo je prijateľné a čo neprijateľné v oblasti, v ktorej človek žije. Takmer každá kultúra má pravidlá a zvyky, ktoré nepovoľujú manželstvo medzi blízkymi pokrvnými príbuznými, a takéto zväzky sa často považujú za krvismilné, a teda zakázané. Hoci v jednotlivých kultúrach môžu byť zakázané úplne odlišné vzťahy, „všeobecne platí, že čím bližší je genetický vzťah medzi dvoma ľuďmi, tým silnejší a dôraznejší je zákaz pohlavného styku medzi nimi,“ uvádza The Encyclopædia Britannica. No ani v tých prípadoch, keď nejde o krvismilné vzťahy, kresťania nechcú konať bez akéhokoľvek ohľadu na zaužívané zvyky alebo na oprávnené pocity ľudí v ich okolí, aby tak nepriniesli pohanu na kresťanský zbor alebo na Božie meno. — 2. Korinťanom 6:3.

Prehliadať nemožno ani svedomie, ktoré sme dostali od Boha. Všetci ľudia sa narodili so zmyslom pre to, čo je správne a nesprávne, dobré a zlé. (Rimanom 2:15) Svedomie im hovorí, čo je normálne a správne a čo neprirodzené a urážlivé. No svedomie môže byť aj pokrivené alebo umŕtvené zvrátenými skutkami. O tejto skutočnosti sa nepriamo zmienil Jehova, keď dával Izraelitom zákon zakazujúci manželstvo medzi blízkymi príbuznými. Čítame: „Podľa spôsobov egyptskej krajiny, v ktorej ste bývali, nebudete konať; a podľa spôsobov kanaanskej krajiny, do ktorej vás privádzam, nebudete konať; a v ich ustanoveniach nebudete chodiť.“ ​(3. Mojžišova 18:3) Kresťania si cenia svoje biblicky školené svedomie a nedovolia, aby ho skazili prekrútené názory národov na to, čo je správne a nesprávne. — Efezanom 4:17–19.

Aký záver môžeme z toho všetkého vyvodiť? Hoci kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom, svedomie im jasne hovorí, že manželstvo medzi blízkymi príbuznými — napríklad medzi otcom a dcérou, matkou a synom, bratom a sestrou — je v kresťanskom spoločenstve absolútne neprijateľné. * Pokiaľ ide o širšie príbuzenstvo, kresťania si uvedomujú, že existujú zákony a predpisy, ktoré upravujú legálne manželstvá, a že sú určité normy, ktoré sú spoločensky a kultúrne prijateľné. Ak chceme vyhovieť biblickej požiadavke: „Manželstvo nech je počestné medzi všetkými“, treba všetky tieto veci starostlivo zvážiť. — Hebrejom 13:4.

[Poznámka pod čiarou]