Žiarliví a horliví

JEHOVA sám o sebe hovorí, že je „Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť“. (2. Mojžišova 20:5, poznámka pod čiarou v Reference Bible; 5. Mojžišova 4:24; 5:9; 6:15) Hovorí tiež: „Jehova, ktorého meno je Žiarlivý, on je žiarlivým Bohom.“ ​(2. Mojžišova 34:14) Na čo je Jehova žiarlivý a aký druh žiarlivosti prejavuje? Nie je to závistlivá, sebecká žiarlivosť, akú prejavujú ľudia. Je to žiarlivosť, horlivosť alebo zanietenie pre jeho sväté meno, o ktorom on sám hovorí: „Pre svoje sväté meno ja prejavím výlučnú oddanosť.“ — Ezechiel 39:25.

Boží Syn mal k svojmu Otcovi oveľa dôvernejší vzťah ako ktorákoľvek iná stvorená bytosť a bol schopný lepšie ho napodobniť a zjaviť iným, a tak mohol povedať: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ ​(Ján 14:9; Matúš 11:27; Ján 1:18) Preto prejavoval väčšiu horlivosť a žiarlivosť pre spravodlivosť a pre meno svojho Otca ako ktokoľvek iný. (Hebrejom 1:9; Žalm 45:7) Neustále prejavoval Jehovovi výlučnú oddanosť. (Matúš 4:10; Ján 8:29) Keď bol Ježiš na zemi, jeho srdce prudko vzplanulo horlivosťou a žiarlivosťou, pretože obchodníci, ktorí milovali peniaze a obchodovali v chráme, hanobili Jehovovo meno. (Ján 2:13–17) Na Ježišovi sa vtedy splnilo proroctvo zo Žalmu 69:9: ,Úplná horlivosť pre tvoj dom ma strávila.‘ Preto sa jeho nasledovníci môžu spoľahnúť, že Ježiš s rovnakou horlivosťou dokonale a naveky presadí spravodlivosť, právo a úctu k Jehovovmu menu a zvrchovanosti, a tak splní proroctvo zo Žalmu 45:3–6.

Boží ctitelia prejavujú výlučnú oddanosť

Všetci praví ctitelia Boha vždy prejavovali horlivosť v službe Bohu a žiarlivosť pre jeho meno. Prorok Eliáš, ktorý konal mocné skutky a obrátil tak mnohých Izraelitov od falošného uctievania späť k uctievaniu Jehovu, povedal: „Úplne som žiarlil za Jehovu, Boha vojsk.“ ​(1. Kráľov 19:10, 14) Pinchas prejavil oddanosť, ktorá sa páčila Bohu, a svojou horlivosťou zachránil Izrael pred vyhladením, keď usmrtil jedného izraelského náčelníka, ktorý znečistil tábor tým, že vniesol do neho oplzlé falické uctievanie Baala. Pinchas to urobil preto, lebo ako Izraelita a kňaz „nestrpel nijaké súperenie“ s Jehovom. — 4. Mojžišova 25:11; porovnaj 2. Kráľov 10:16.

Kresťanský zbor musí rovnako žiarlivo dávať pozor, aby sa neobjavilo nič nečisté, čo by vyrástlo ako „jedovatý koreň“, spôsobilo ťažkosti a mnohých poškvrnilo. (Hebrejom 12:15) Ak by azda do zboru prenikol niekto skazený a pokúsil sa poškvrniť druhých, zbor sa musí ‚očistiť pred Jehovom s rozhorčením a horlivosťou‘. Musí ‚odstrániť toho zlého človeka spomedzi seba‘. — 1. Korinťanom 5:4, 5, 13; 2. Korinťanom 7:11, 12.

Preto je dobré, keď kresťania prejavujú v záujme svojich spolukresťanov ‚zbožnú žiarlivosť‘. To znamená, že by mali horieť túžbou zo všetkých síl si vzájomne pomáhať, aby si zachovali výlučnú oddanosť voči Bohu a poslušnosť voči Kristovi.

Podnecovaní k správnej žiarlivosti

Jehova otvoril cestu pohanom, aby mohli vojsť do jeho priazne. Izraelu, ktorý ako národ okrem malého ostatku zavrhol Mesiáša, však ‚dvere nezavrel‘ úplne. Písmo o tom hovorí: „Potkli sa [všetci Izraeliti] tak, že úplne padli? Nech sa to nikdy nestane! Ale ich chybný krok je na záchranu ľuďom z národov, aby ich to podnietilo k žiarlivosti.“ ​(Rimanom 11:11) Jehova už stáročia predtým oznámil, že to urobí, a pre niektorých Izraelitov to znamenalo záchranu. (4. Mojžišova 32:21; Rimanom 10:19) Touto zásadou sa riadil aj apoštol Pavol, ktorý sa usiloval o dobro pre svojich súkmeňovcov Izraelitov, a povedal: „Keďže som skutočne apoštolom pre národy, oslavujem svoju službu, či by som nejako mohol podnietiť k žiarlivosti tých, ktorí sú mojím vlastným telom, a zachrániť niektorých z nich.“ — Rimanom 11:13, 14; 10:1.