Chlodovikov krst — 1500 rokov katolicizmu vo Francúzsku

„V MENE pápeža, bum.“ Takýto odkaz bol na makete bomby objavenej v jednom francúzskom kostole, ktorý mal v septembri 1996 navštíviť pápež Ján Pavol II. Bol to extrémny príklad odporu, ktorý sprevádzal piatu návštevu pápeža v kontinentálnom Francúzsku. Napriek tomu prišlo v ten rok do francúzskeho mesta Reims (Remeš) približne 200 000 ľudí, aby si spolu s pápežom pripomenuli 1500. výročie obrátenia franského kráľa Chlodovika na katolicizmus. Kto bol tento kráľ, ktorého krst dostal označenie krst Francúzska? A prečo bola spomienková oslava jeho krstu taká kontroverzná?

Upadajúca ríša

Chlodovik sa narodil okolo roku 466 n. l. ako syn Childerika I., kráľa sálskych Frankov. Tento germánsky kmeň dostal po roku 358 n. l., keď si ho podrobili Rimania, možnosť usadiť sa na území dnešného Belgicka pod podmienkou, že budú brániť hranice a posielať vojakov do rímskej armády. Následný úzky kontakt s miestnym galorománskym obyvateľstvom vyústil do postupnej romanizácie týchto Frankov. Childerik I. bol spojencom Rimanov a bojoval proti náporu ostatných germánskych kmeňov, napríklad Vizigótov a Sasov. Tak si vyslúžil vďaku galorománskych obyvateľov.

Rímska provincia Galia sa rozkladala od rieky Rýn na severe až po Pyreneje na juhu. Avšak po smrti rímskeho vojvodcu Aetia v roku 454 n. l. vzniklo v krajine mocenské vákuum. A navyše zosadenie Romula Augustula, posledného cisára v Ríme, v roku 476 n. l. a zánik západnej časti Rímskej ríše vniesli do oblasti veľkú politickú nestabilitu. V dôsledku toho sa Galia podobala zrelej fige čakajúcej iba na to, kedy ju odtrhne niektorý z kmeňov sídliacich na jej území. Vôbec neprekvapuje, že keď Chlodovik nastúpil po svojom otcovi na trón, začal sa usilovať o rozšírenie hraníc svojho kráľovstva. V roku 486 n. l. porazil v bitke neďaleko mesta Soissons posledného zástupcu Ríma v Galii. Vďaka tomuto víťazstvu získal kontrolu nad celým územím medzi riekou Somme na severe a riekou Loirou v centrálnej a západnej časti Galie.

Muž, ktorý sa stal kráľom

V tom čase Frankovia na rozdiel od ostatných germánskych kmeňov ešte zostávali  pohanmi. Na Chlodovikov život však malo veľký vplyv uzavretie manželstva s burgundskou princeznou Klotildou. Klotilda, horlivá katolíčka, sa neúnavne usilovala obrátiť svojho manžela na svoju vieru. Podľa historických záznamov Gregora z Toursu zo šiesteho storočia n. l. Chlodovik počas bitky proti Alamanom pri Tolbiacu (Zülpich, Nemecko) v roku 496 n. l. sľúbil, že zanechá pohanstvo, ak mu Klotildin Boh dá víťazstvo. Hoci bolo Chlodovikovo vojsko na pokraji porážky, alamanský kráľ bol zabitý a jeho armáda kapitulovala. Čo sa týka Chlodovika, ten bol presvedčený, že víťazstvo mu dal Klotildin Boh. Podľa tradície ho 25. decembra 496 n. l. v remešskej katedrále pokrstil „svätý“ Remígius. Niektorí odborníci sú však presvedčení, že pravdepodobnejší je neskorší dátum, rok 498/499 n. l.

Chlodovikovi sa nevydaril pokus uchvátiť Burgundské kráľovstvo na juhovýchode. No jeho ťaženie proti Vizigótom bolo korunované úspechom, keď ich v roku 507 n. l. porazil pri Vouillé neďaleko Poitiers. Vďaka tomuto víťazstvu získal kontrolu nad väčšinou územia juhozápadnej Galie. Cisár Východorímskej ríše Anastasius mu ako prejav uznania jeho víťazstva udelil titul honorárneho konzula. Tak Chlodovik získal vyššie postavenie ako všetci ostatní západní králi a jeho vláda nadobudla z hľadiska galorománskeho obyvateľstva legitimitu.

Keď si Chlodovik podmanil územie rýnskych Frankov na východe, urobil svojím hlavným mestom Paríž. V posledných rokoch života posilnil svoje kráľovstvo tým, že mu dal písaný zákonník Lex Salica a do Orléansu zvolal cirkevný koncil, na ktorom sa mali definovať vzťahy cirkvi a štátu. Pri smrti, pravdepodobne 27. novembra 511 n. l., bol jediným panovníkom troch štvrtín Galie.

The New Encyclopædia Britannica nazýva Chlodovikovo obrátenie sa na katolícku vieru „rozhodujúcim momentom v dejinách západnej Európy“. Prečo bolo obrátenie tohto pohanského kráľa také dôležité? Význam tohto obrátenia spočíva v tom, že Chlodovik si vybral katolicizmus namiesto arianizmu.

Spor okolo arianizmu

Okolo roku 320 n. l. začal Arius, kňaz z Alexandrie v Egypte, šíriť radikálne myšlienky o Trojici. Arius popieral, že Syn je tej istej podstaty ako Otec. Syn nemohol byť  Bohom ani nemohol byť rovný Otcovi, lebo mal začiatok. (Kolosanom 1:15) Pokiaľ ide o svätého ducha, Arius veril, že je osobou, ale že je podriadený Otcovi i Synovi. Toto učenie, ktoré si získalo veľkú obľubu, vyvolalo vnútri cirkvi zúrivý odpor. V roku 325 n. l. poslal Nicejský koncil Aria do vyhnanstva a jeho učenie odsúdil. *

Tým sa však spor neskončil. Náuková kríza pokračovala ešte asi 60 rokov, pričom cisári sa stavali na jednu alebo na druhú stranu. Napokon v roku 392 n. l. cisár Teodosius I. urobil ortodoxný katolicizmus s jeho náukou o Trojici štátnym náboženstvom Rímskej ríše. Medzitým germánsky biskup Ulfilas obrátil Gótov na arianizmus. Aj ostatné germánske kmene ochotne prijali túto formu „kresťanstva“. *

Na začiatku Chlodovikovej vlády bola katolícka cirkev v Galii v kríze. Ariánski Vizigóti sa pokúšali potlačiť katolicizmus tak, že nedovoľovali nahradiť zomrelých biskupov. Navyše cirkev sa zmietala v dvoch pápežských schizmách, pri ktorých sa v Ríme navzájom zabíjali kňazi odporujúcich si frakcií. K tomuto zmätku ešte prispeli niektorí katolícki spisovatelia, ktorí prezentovali myšlienku, že rok 500 n. l. bude koncom sveta. Obrátenie franského dobyvateľa na katolicizmus preto ľudia považovali za šťastnú udalosť, predzvesť „nového milénia svätých“.

Aké mal však Chlodovik pohnútky? Hoci nemožno vylúčiť ani náboženské pohnútky, rozhodne sledoval politické ciele. Tým, že si zvolil katolicizmus, získal si priazeň väčšinového galorománskeho obyvateľstva a podporu vplyvnej cirkevnej hierarchie. Tak získal výraznú výhodu oproti svojim politickým rivalom. V diele The New Encyclopædia Britannica sa uvádza, že „jeho dobytie Galie sa stalo vojnou za oslobodenie spod jarma nenávidených ariánskych odpadlíkov“.

Akým človekom bol vlastne Chlodovik?

Pri otvorení spomienkovej oslavy v roku 1996 Gérard Defois, arcibiskup reimský, opísal Chlodovika ako „predstaviteľa premysleného a zodpovedného obrátenia sa“. Avšak francúzsky historik Ernest Lavisse sa vyjadril: „Obrátenie vôbec nezmenilo Chlodovikov charakter; na jeho srdce nezapôsobila  jemná a pokojamilovná morálka evanjelií.“ Iný historik povedal: „Namiesto Odina [nórskeho boha] vzýval Krista, ale zostal taký, aký bol.“ Chlodovik začal upevňovať svoju vládu systematickým vyvražďovaním všetkých protivníkov v boji o trón, čo pripomína Konštantínovo správanie po takzvanom obrátení sa na kresťanstvo. Chlodovik vyhladil „všetkých svojich príbuzných do šiesteho stupňa“.

Po Chlodovikovej smrti sa začal proces mystifikácie, ktorý z jeho osoby krutého bojovníka urobil údajného svätého. Správa Gregora z Toursu, napísaná takmer o sto rokov neskôr, sa považuje za prejav vedomého úsilia stotožniť Chlodovika s Konštantínom, prvým rímskym cisárom, ktorý prijal „kresťanstvo“. A tvrdením, že Chlodovik mal v čase krstu 30 rokov, sa Gregor podľa všetkého snaží prirovnať ho ku Kristovi. — Lukáš 3:23.

V deviatom storočí pokračoval v tomto procese remešský biskup Hincmar. V čase, keď katedrály súperili o to, ktorá bude mať viac pútnikov, napísal životopis svojho predchodcu, „svätého“ Remígia, čím chcel pravdepodobne zvýšiť slávu a bohatstvo svojho kostola. Podľa jeho správy fľaštičku s olejom na pomazanie Chlodovika pri krste priniesla biela holubica — čo je jasná narážka na Ježišovo pomazanie svätým duchom. (Matúš 3:16) Hincmar tým dal do súvislosti Chlodovika, Remeš a monarchiu a podporil myšlienku, že Chlodovik je Pánov pomazaný. *

Kontroverzná spomienková oslava

Bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle raz povedal: „Pre mňa sa dejiny Francúzska začínajú Chlodovikom, ktorého si za kráľa Francúzska vybral kmeň Frankov, ktorého meno Francúzsko nesie.“ No nie každý je toho názoru. Oslava 1500. výročia Chlodovikovho krstu bola predmetom polemík. V krajine, v ktorej je cirkev od štátu oficiálne odlúčená už od roku 1905, mnohí kritizovali účasť štátu na podujatí, ktoré považovali za náboženskú spomienkovú slávnosť. Keď rada mesta Reims oznámila svoj úmysel zaplatiť za pódium, ktoré sa malo použiť počas pápežovej návštevy, istá organizácia dosiahla na súde zmenu tohto rozhodnutia ako protiústavného. Ďalší mali pocit, že cirkev sa vo Francúzsku usiluje obnoviť svoju morálnu a svetskú moc. Ďalšou komplikáciou spomienkovej oslavy bolo to, že Chlodovika považuje za svoj symbol krajne pravicový Národný front a rôzne fundamentalistické katolícke skupiny.

Ďalší kritizovali spomienkovú slávnosť z historického hľadiska. Títo ľudia hovoria, že Chlodovikov krst neznamenal obrátenie Francúzska na katolicizmus, lebo galorománskej populácii bolo toto náboženstvo pevne implantované už predtým. A okrem toho tvrdia, že tento krst nie je ani časom zrodu Francúzska ako štátu. Za čas zrodu Francúzska by bolo podľa nich vhodnejšie považovať rozdelenie kráľovstva Karola Veľkého v roku 843 n. l., keď sa prvým kráľom Francúzska stal Karol II. Holý, a nie Chlodovik.

 1500 rokov katolicizmu

Ako sa katolicizmu vo Francúzsku ako „najstaršej dcére cirkvi“ darí dnes, po viac ako 1500 rokoch? Do roku 1938 bolo vo Francúzsku najviac pokrstených katolíkov na svete. Teraz je táto krajina na šiestom mieste za takými krajinami, ako sú Filipíny a Spojené štáty. A hoci je vo Francúzsku 45 miliónov katolíkov, omše pravidelne navštevuje len 6 miliónov. Z nedávneho prieskumu medzi francúzskymi katolíkmi vyplynulo, že 65 percent z nich „v sexuálnych otázkach neberie do úvahy cirkevné učenie“ a pre 5 percent Ježiš neznamená „vôbec nič“. Práve tieto negatívne trendy podnietili pápeža, aby počas návštevy Francúzska v roku 1980 položil otázku: „Francúzsko, ako si plníš sľuby, ktoré si dalo pri krste?“

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na strane 27]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SASI

Rýn

Somme

Soissons

Remeš

Paríž

GALIA

Loira

Vouillé

Poitiers

PYRENEJE

VIZIGÓTI

Rím

[Obrázok na strane 26]

Chlodovikov krst na rukopise zo 14. storočia

[Prameň ilustrácie]

© Cliché Bibliothèque nationale de France, Paris

[Obrázok na strane 28]

Súsošie zobrazujúce krst Chlodovika (prostredná postava) na fasáde reimskej katedrály (Francúzsko)

[Obrázok na strane 29]

Návšteva Jána Pavla II. vo Francúzsku pri príležitosti spomienkovej slávnosti Chlodovikovho krstu vyvolala polemiku