Hľadajte Boha srdcom i mysľou

Pravé kresťanstvo povzbudzuje ľudí, aby do budovania viery, ktorá sa páči Bohu, zapojili srdce aj myseľ.

ZAKLADATEĽ kresťanstva, Ježiš Kristus, v skutočnosti učil, že musíme milovať Boha nielen „celým svojím srdcom“ a „celou svojou dušou“, ale aj „celou svojou mysľou“, teda rozumom. (Matúš 22:37) Áno, naše rozumové schopnosti musia pri našom uctievaní zohrávať kľúčovú úlohu.

Keď Ježiš povzbudzoval svojich poslucháčov, aby uvažovali o tom, čo ich učí, často hovoril: „Čo myslíte?“(Matúš 17:25; 18:12; 21:28; 22:42) Podobne apoštol Peter spoluveriacim písal, aby ‚prebudil ich schopnosť jasne premýšľať‘. (2. Petra 3:1) Aj apoštol Pavol, raný misionár, ktorý veľa cestoval, nabádal kresťanov, aby používali ‚silu rozumu‘ a „sami [sa] presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa“. (Rimanom 12:1, 2) Kresťania si môžu vybudovať vieru, ktorá sa páči Bohu a vydrží v skúškach, ktoré život prináša, len ak budú takto dôkladne a starostlivo pristupovať k svojim náboženským názorom. — Hebrejom 11:1, 6.

Aby raní kresťanskí evanjelisti pomohli ľuďom vybudovať si takúto vieru, ‚hovorili z Písma‘ a to, čo vyučovali, ‚vysvetľovali a dokazovali pomocou odkazov‘. (Skutky 17:1–3) Úprimných ľudí takýto rozumový prístup podnietil k znamenitej reakcii. Napríklad viacerí ľudia v macedónskom meste Beroi „prijali [Božie] slovo s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali Písma, či je to [čo im Pavol a jeho spoločníci vysvetľujú] tak“. (Skutky 17:11) Môžeme  si tu všimnúť dve veci. Po prvé, Berojčania dychtivo počúvali Božie Slovo; po druhé, neusudzovali slepo, že to, čo počujú, je správne, ale overovali si to v Písmach. Kresťanský misionár Lukáš za to Berojčanov pokorne pochválil a povedal, že ‚zmýšľajú šľachetne‘. Zmýšľate aj vy podobne, pokiaľ ide o duchovné veci?

Myseľ a srdce spolupracujú

Ako sme už spomínali, do pravého uctievania treba zapojiť srdce i myseľ. (Marek 12:30) Zamyslime sa ešte raz nad znázornením z predchádzajúceho článku o maliarovi, ktorý pri maľovaní bytu použil nesprávne farby. Keby pozorne počúval pokyny toho, kto si jeho prácu objednal, mohol vložiť do tejto práce srdce i dušu a dôverovať, že majiteľovi domu sa jeho práca bude páčiť. To isté platí o našom uctievaní.

„Praví ctitelia,“ povedal Ježiš, „budú uctievať Otca duchom a pravdou.“ ​(Ján 4:23) Preto apoštol Pavol napísal: „Neprestali [sme sa] za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení presným poznaním jeho vôle v celej múdrosti a duchovnej rozlišovacej schopnosti, aby ste chodili hodní Jehovu; a tak sa mu plne páčili.“ ​(Kolosanom 1:9, 10) Takéto „presné poznanie“ umožňuje úprimným ľuďom zapojiť do uctievania srdce i dušu s plnou dôverou, pretože ‚uctievajú to, čo poznajú‘. — Ján 4:22.

Z toho dôvodu Jehovovi svedkovia nekrstia dojčatá ani nových záujemcov, ktorí ešte dôkladne neskúmali Písma. Ježiš dal svojim nasledovníkom poverenie: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Matúš 28:19, 20) Ten, kto úprimne študuje Bibliu, musí najprv získať presné poznanie Božej vôle a až potom môže urobiť informované rozhodnutie v otázke uctievania. Usilujete sa aj vy získať takéto presné poznanie?

Rozumieť Pánovej modlitbe

Aby sme videli rozdiel medzi presným poznaním Biblie a povrchným oboznámením sa s tým, čo hovorí, pouvažujme o modlitbe, ktorá sa bežne nazýva Otčenáš alebo Pánova modlitba a je zaznamenaná v Matúšovi 6:9–13.

Milióny ľudí pravidelne odriekavajú Ježišovu vzorovú modlitbu v kostole. Ale koľkí spoznali jej význam, zvlášť význam jej prvej časti, ktorá hovorí o Božom mene a Kráľovstve? Tieto témy sú natoľko dôležité, že Ježiš ich uviedol v tejto modlitbe na prvom mieste.

Modlitba sa začína slovami: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno“, to znamená nech sa toto meno stane svätým. Všimnite si, že Ježiš povedal, aby sme sa modlili o posvätenie Božieho mena. V mnohých ľuďoch to vyvoláva prinajmenšom dve otázky. Po prvé, aké je Božie meno? A po druhé, prečo je potrebné, aby sa posvätilo?

Odpoveď na prvú otázku môžeme nájsť na viac ako 7000 miestach v Biblii v jej pôvodných jazykoch. Jedným z nich je Žalm 83:18: „Aby poznali ľudia, že ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ V 2. Mojžišovej 3:15 Jehova o svojom mene hovorí: „To je moje meno na neurčitý čas a to je moje pamätné meno pre pokolenie za pokolením.“ * Ale prečo je potrebné, aby sa Božie meno, ktoré je samotným synonymom čistoty a svätosti, posvätilo? Lebo už od samého začiatku ľudských dejín je znesväcované a hanené.

 Boh Adamovi a Eve v Edene povedal, že ak zjedia zo zakázaného ovocia, zomrú. (1. Mojžišova 2:17) Satan bezočivo Bohu protirečil, keď Eve povedal: „Určite nezomriete.“ Tak Satan obvinil Boha zo lži. No to nebolo všetko. Uvalil na Božie meno ešte viac pohany, keď Eve povedal, že Boh jej neprávom odopiera cenné poznanie. „Boh totiž vie, že v ten deň, keď [zo stromu poznania dobrého a zlého] zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh.“ Aké ohováranie to bolo! — 1. Mojžišova 3:4, 5.

Tým, že Adam s Evou zjedli zakázané ovocie, postavili sa na Satanovu stranu. Väčšina ľudí, vedome či nevedome, pridáva k pôvodnej pohane tým, že odmieta Božie spravodlivé normy. (1. Jána 5:19) Ľudia stále znesväcujú Boha, keď mu pripisujú vinu za svoje utrpenie — aj keď si ho spôsobujú vlastným zlým konaním. „Je to pochabosť pozemského človeka, ktorá prekrúca jeho cestu, a tak sa jeho srdce rozhnevá na samotného Jehovu,“ hovoria Príslovia 19:3. Chápete, prečo sa Ježiš, ktorý naozaj miloval svojho Otca, modlil o posvätenie jeho mena?

„Nech príde tvoje kráľovstvo“

Po tom, čo sa Ježiš modlil o posvätenie Božieho mena, povedal: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Matúš 6:10) V súvislosti s touto pasážou sa azda spýtame: ‚Čo je Božie Kráľovstvo? A ako súvisí jeho príchod s dianím Božej vôle na zemi?‘

V Biblii slovo „kráľovstvo“ v zásade znamená „vládu nejakého kráľa“. Je teda logické, že Božie Kráľovstvo sa vzťahuje na vládu Boha s kráľom, ktorého určuje on. Týmto Kráľom nie je nik iný ako Ježiš Kristus — „Kráľ kráľov a Pán pánov“. (Zjavenie 19:16; Daniel 7:13, 14) O Božom mesiášskom Kráľovstve v rukách Ježiša Krista prorok Daniel napísal: „Za dní tých kráľov [súčasných ľudských vlád] zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy“, čiže navždy. — Daniel 2:44.

Áno, Božie Kráľovstvo prevezme úplnú vládu nad zemou, odstráni z nej všetkých zlých a bude vládnuť „na neurčité časy“, teda navždy. V tomto ohľade je Božie Kráľovstvo prostriedkom na posvätenie Jehovovho mena, teda na jeho očistenie od všetkej lživej pohany zo strany Satana a skazených ľudí. — Ezechiel 36:23.

Tak ako každá vláda, aj Božie Kráľovstvo má svojich poddaných. Kto to je? Biblia odpovedá: „Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ ​(Žalm 37:11) Podobne aj Ježiš povedal: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ Samozrejme, títo ľudia majú presné poznanie Boha, pretože je to požiadavka pre život. — Matúš 5:5; Ján 17:3.

Viete si predstaviť zem plnú miernych ľudí, ktorí majú skutočnú lásku k Bohu i k sebe navzájom? (1. Jána 4:7, 8) To je to, o čo sa Ježiš modlil, keď povedal: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ Chápete, prečo Ježiš učil svojich nasledovníkov takto sa modliť? A čo je ešte dôležitejšie, vidíte, ako sa splnenie tejto modlitby dotýka vás osobne?

Milióny ľudí dnes hovoria na základe Písiem

Ježiš predpovedal celosvetovú kampaň duchovného vzdelávania, ktorou sa má oznamovať Božie prichádzajúce Kráľovstvo. Povedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na  svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec“ súčasného sveta, čiže tohto systému. — Matúš 24:14.

Približne šesť miliónov Jehovových svedkov sa po celom svete delí o toto dobré posolstvo so svojimi blížnymi. Povzbudzujú vás, aby ste sa aj vy dozvedeli viac o Bohu a jeho Kráľovstve a „starostlivo skúmali Písma“, používajúc pri tom silu rozumu. Takým konaním si posilníte vieru a vaše oči sa rozžiaria nádejou na život na rajskej zemi, ktorá bude „naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more“. — Izaiáš 11:6–9.

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázok na strane 8]

NAPODOBŇUJTE VEĽKÉHO UČITEĽA

Ježiš často vyučoval tak, že zameral pozornosť na konkrétny biblický námet. Napríklad po svojom vzkriesení vysvetľoval dvom učeníkom, ktorí boli zmätení jeho smrťou, aká je jeho úloha v Božom predsavzatí. Lukáš 24:27 uvádza: „Začal od Mojžiša a všetkých Prorokov a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celých Písmach vzťahovali naňho.“

Všimnite si, že Ježiš si zvolil konkrétny námet — seba ako Mesiáša — a že v tomto rozhovore citoval z ‚celých Písiem‘. Ježiš v podstate spojil súvisiace biblické texty ako kúsky skladačky, čo umožnilo jeho učeníkom vidieť jasný obraz duchovnej pravdy. (2. Timotejovi 1:13) Vďaka tomu nielen získali osvietenie, ale to na nich aj hlboko zapôsobilo. Správa hovorí: „Povedali jeden druhému: ‚Či nehorelo naše srdce, keď nám cestou rozprával a úplne nám otváral Písma?‘“ — Lukáš 24:32.

Jehovovi svedkovia sa usilujú vo svojej službe napodobňovať Ježišov spôsob. K ich hlavným študijným pomôckam patrí brožúra Čo od nás Boh vyžaduje? a kniha Poznanie, ktoré vedie k večnému životu. Tieto pomôcky rozoberajú desiatky námetov, ako napríklad: „Kto je Boh?“, „Prečo Boh pripúšťa utrpenie?“, „Ako môžete nájsť pravé náboženstvo?“, „Žijeme v posledných dňoch!“ a „Budovanie rodiny, ktorá prináša Bohu česť“. Každá lekcia obsahuje viaceré biblické texty.

Ak si prajete bezplatné domáce biblické štúdium so zameraním na tieto alebo iné námety, môžete sa skontaktovať s Jehovovými svedkami vo vašom okolí alebo napísať na niektorú z adries uvedených na 2. strane tohto časopisu.

[Obrázok]

Pôsob na srdce človeka, s ktorým študuješ Bibliu, tak, že zameriaš pozornosť vždy na konkrétny biblický námet

[Obrázky na strane 7]

Chápete význam Ježišovej vzorovej modlitby?

„Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno...“

„Nech príde tvoje [mesiášske] kráľovstvo...“

„Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi“