Mala by byť viera založená na rozumovom uvažovaní?

„Je príliš mnoho ‚veriacich‘ ľudí, ktorí sa stávajú veriacimi len preto, aby nemuseli uvažovať,“ píše dekan jedného teologického seminára v Spojených štátoch. „Chcú všetko prijať len ‚na základe viery‘,“ dodáva.

NÁSLEDKOM toho väčšina ľudí, ktorí sa hlásia k viere, len málo uvažuje o tom, prečo niečomu verí alebo či existuje pre ich vieru rozumný základ. Nie div, že náboženstvo sa stalo témou, o ktorej sa mnohí neradi rozprávajú.

Žiaľ, aj také zvyky, ako je používanie náboženských obrazov a sôch a odriekavanie naučených modlitieb, odrádzajú od rozumového uvažovania. To spolu s pôsobivou architektúrou, zložitými vitrážami a dojemnou hudbou je viac-menej celým náboženským zážitkom miliónov ľudí. Hoci niektoré cirkvi tvrdia, že ich viera je založená na Biblii, svojím posolstvom ‚uver v Ježiša a budeš zachránený‘ zľahčujú dôkladné štúdium Biblie. Iní začali kázať sociálne alebo politické evanjelium. K čomu to všetko vedie?

O situácii v Severnej Amerike jeden náboženský pisateľ povedal: „Kresťanstvo... má sklon k povrchnosti [a] jeho členovia sú slabo vzdelávaní vo viere.“ Jeden muž zaoberajúci sa prieskumom verejnej mienky dokonca opísal Spojené štáty ako „národ biblicky negramotných ľudí“. Ak chceme byť nestranní, výsledky tohto pozorovania sa hodia aj na iné krajiny, v ktorých prevláda takzvané kresťanstvo. Mnohé nekresťanské náboženstvá podobne odrádzajú od uvažovania a zdôrazňujú skôr náboženské piesne, rituálne modlitby a rôzne formy meditácií, ktoré súvisia viac s mysticizmom než s logickým, konštruktívnym myslením.

No tí istí ľudia, ktorí sa len málo zamýšľajú nad tým, či ich náboženské presvedčenie je správne a založené na pravde, iné veci vo svojom každodennom živote často dôkladne skúmajú. Nepripadá vám to zvláštne, keď človek pred kúpou auta — ktoré jedného dňa skončí na šrotovisku — robí rozsiahly prieskum, no o svojom náboženstve povie: ‚Ak bolo dosť dobré pre mojich rodičov, je dosť dobré aj pre mňa‘?

Ak sa naozaj chceme páčiť Bohu, nemali by sme vážne preskúmať, či naše presvedčenie o Bohu je správne? Apoštol Pavol hovoril, že určití veriaci ľudia v jeho dňoch mali „horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania“. (Rimanom 10:2) Takýchto ľudí možno prirovnať k objednanému maliarovi, ktorý síce usilovne pracuje, aby vymaľoval dom, ale používa pri tom nesprávne farby, lebo sa neriadi pokynmi majiteľa domu.  Maliar môže byť azda spokojný so svojou prácou, ale bude sa jeho práca páčiť aj majiteľovi domu?

Čo sa páči Bohu v súvislosti s pravým uctievaním? Biblia odpovedá: „To je znamenité a prijateľné v očiach nášho Záchrancu, Boha, ktorého vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy.“ ​(1. Timotejovi 2:3, 4) Niektorí majú azda pocit, že medzi toľkými náboženstvami, ktoré dnes existujú, je nemožné nájsť takéto poznanie. No uvažujme — ak je Božou vôľou, aby ľudia získali presné poznanie pravdy, konal by Boh nečestne a skryl by toto poznanie pred nimi? Podľa Biblie nie, lebo v nej čítame: „Ak [Boha] budeš hľadať, dá sa ti nájsť.“ — 1. Paralipomenon 28:9.

Ako sa Boh necháva spoznať tým, ktorí ho úprimne hľadajú? Odpoveď poskytne nasledujúci článok.