Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo sa dať pokrstiť?

Prečo sa dať pokrstiť?

Prečo sa dať pokrstiť?

„Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich.“ — MATÚŠ 28:19.

1, 2. a) Za akých okolností sa konali niektoré krsty? b) Aké otázky vznikajú v súvislosti s krstom?

V ROKOCH 775–777 n. l. prinútil franský kráľ Karol Veľký porazených Sasov, aby sa dali hromadne pokrstiť. „Donútil ich obrátiť sa na formálne kresťanstvo,“ napísal historik John Lord. Podobne sa aj v roku 987 n. l. ruský vládca Vladimír I. po uzavretí manželstva s gréckou pravoslávnou princeznou rozhodol, že zo všetkých jeho poddaných sa stanú „kresťania“. Vydal príkaz na hromadný krst svojho ľudu — odporcom hrozila smrť!

Boli také krsty správne? Majú skutočný zmysel? Mal by byť pokrstený hocikto?

Aký krst je správny?

3, 4. Prečo nie je pokropenie ani vyliatie vody na hlavu správnym kresťanským krstom?

Keď vládcovia Karol Veľký a Vladimír I. prinútili ľudí dať sa pokrstiť, konali v rozpore s Božím Slovom. Krst — či už pokropením, vyliatím vody na hlavu, alebo aj ponorením — nie je vôbec užitočný, ak človek nemá poznanie biblickej pravdy.

Zamysli sa nad tým, čo sa stalo, keď v roku 29 n. l. prišiel Ježiš Nazaretský za Jánom Krstiteľom. Ján krstil ľudí v Jordáne. Ľudia k nemu dobrovoľne prichádzali, aby sa dali pokrstiť. Nechal ich iba stáť v Jordáne, kým im na hlavu vylial trochu vody z rieky alebo kým ich ňou pokropil? Čo sa stalo, keď Ján pokrstil Ježiša? Matúš uvádza, že keď bol Ježiš pokrstený, „ihneď vyšiel z vody“. (Matúš 3:16) Predtým bol vo vode a bol ponorený v Jordáne. Podobne keď bol pokrstený zbožný etiópsky eunuch, Biblia uvádza: „Obaja zostúpili do vody, Filip aj eunuch.“ A ďalej sa píše: „Keď vystúpili z vody...“ Teda krst Ježiša a jeho učeníkov vyžadoval úplné ponorenie do vody. — Skutky 8:38, 39.

5. Ako raní kresťania krstili ľudí?

Grécke slová preložené výrazmi „krstiť“, „krst“ a podobne znamenajú namočiť, ponoriť do vody. V jednom biblickom slovníku sa uvádza: „Správny a doslovný význam slova krst je ponorenie.“ ​(Smith’s Bible Dictionary) Preto niektoré preklady hovoria o „Jánovi Ponárateľovi“. (Matúš 3:1, Rotherham) Augustus Neander v diele History of the Christian Religion and Church, During the Three First Centuries (Dejiny kresťanského náboženstva a cirkvi počas prvých troch storočí) píše: „Krst sa pôvodne uskutočňoval ponorením.“ Jedno uznávané francúzske dielo sa k tomu vyjadruje: „Prví kresťania boli krstení ponorením všade, kde bola voda.“ ​(Larousse du XXe Siècle, Paríž 1928) A jedna katolícka encyklopédia uvádza: „Je zjavné, že krst sa v ranej cirkvi uskutočňoval ponorením.“ ​(New Catholic Encyclopedia, 1967, 2. zväzok, strana 56) A tak dnes krst, ktorým sa niekto stáva Jehovovým svedkom, je dobrovoľným krokom, ktorý zahŕňa úplné ponorenie do vody.

Nový dôvod na krst

6, 7. a) S akým cieľom krstil Ján? b) V čom bol krst, ktorý vykonávali Ježišovi nasledovníci, nový?

Účel krstov, ktoré vykonával Ján, sa líšil od účelu krstov, ktoré vykonávali Ježišovi nasledovníci. (Ján 4:1, 2) Krst, ktorým ľudí krstil Ján, bol verejným symbolom ich pokánia z hriechov proti Zákonu. * (Lukáš 3:3) Ale krst, ktorý vykonávali Ježišovi nasledovníci, bol v niečom nový. Na Letnice 33 n. l. nabádal Peter svojich poslucháčov: „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista na odpustenie vašich hriechov.“ ​(Skutky 2:37–41) Hoci Peter oslovoval Židov a prozelytov, nehovoril o krste ako o symbole pokánia z hriechov proti Zákonu ani nemal na mysli, že krst v Ježišovom mene znázorňuje zmytie hriechov. — Skutky 2:10.

Pri tejto príležitosti Peter použil prvý z ‚kľúčov kráľovstva‘. S akým cieľom? Aby svojim poslucháčom otvoril dvere poznania o tom, že majú možnosť vojsť do nebeského Kráľovstva. (Matúš 16:19) Keďže Židia zavrhli Ježiša ako Mesiáša, pokánie a prejavovanie viery v neho bolo novým a veľmi dôležitým činiteľom, aby mohli získať Božie odpustenie. Dôkaz o takej viere mohli podať tak, že sa dali ponoriť do vody v mene Ježiša Krista. Tak by symbolizovali, že sa prostredníctvom Krista osobne oddali Bohu. Všetci, ktorí dnes túžia po Božom schválení, musia prejavovať podobnú vieru, oddať sa Jehovovi Bohu a podstúpiť kresťanský krst, ktorým symbolizujú bezvýhradnú oddanosť Najvyššiemu Bohu.

Nevyhnutné je presné poznanie

8. Prečo nemôže kresťanský krst podstúpiť hocikto?

Kresťanský krst nemôže podstúpiť hocikto. Ježiš svojim nasledovníkom nariadil: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Matúš 28:19, 20) Ľudia sa pred krstom musia ‚učiť zachovávať všetko, čo Ježiš prikázal svojim učeníkom‘. Teda nútené krsty ľudí, ktorí nemajú vieru založenú na presnom poznaní Božieho Slova, sú bezcenné a sú v rozpore s poverením, ktoré dal Ježiš svojim nasledovníkom. — Hebrejom 11:6.

9. Čo znamená byť pokrstený „v mene Otca“?

Čo znamená byť pokrstený „v mene Otca“? Znamená to, že uchádzač o krst uznáva postavenie a autoritu nášho nebeského Otca. Jehovu Boha teda uznáva ako nášho Stvoriteľa, ‚Najvyššieho nad celou zemou‘ a Zvrchovaného Panovníka. — Žalm 83:18; Izaiáš 40:28; Skutky 4:24.

10. Čo znamená byť pokrstený ‚v mene Syna‘?

10 Byť pokrstený ‚v mene Syna‘ znamená uznávať postavenie a autoritu Ježiša ako Božieho jednosplodeného Syna. (1. Jána 4:9) Tí, ktorí spĺňajú podmienky na krst, prijímajú Ježiša ako toho, prostredníctvom ktorého Boh poskytol „výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28; 1. Timotejovi 2:5, 6) Okrem toho musia uchádzači o krst uznávať ‚nadradené postavenie‘, do ktorého Boh vyvýšil svojho Syna. — Filipanom 2:8–11; Zjavenie 19:16.

11. Čo predstavuje krst ‚v mene svätého ducha‘?

11 Čo predstavuje krst ‚v mene svätého ducha‘? To, že uchádzač o krst uznáva, že svätý duch je Jehovova činná sila, ktorú Jehova používa rôznymi spôsobmi v súlade so svojím predsavzatím. (1. Mojžišova 1:2; 2. Samuelova 23:1, 2; 2. Petra 1:21) Tí, ktorí spĺňajú podmienky na krst, uznávajú, že svätý duch im pomáha chápať „hlboké Božie veci“, kázať o Kráľovstve a prejavovať ovocie ducha v podobe ‚lásky, radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty, viery, miernosti a sebaovládania‘. — 1. Korinťanom 2:10; Galaťanom 5:22, 23; Joel 2:28, 29.

Dôležité je pokánie a obrátenie

12. Ako kresťanský krst súvisí s pokáním?

12 Krst je symbolom, ktorý schválil Boh, a s výnimkou krstu bezhriešneho človeka Ježiša súvisí s pokáním. Keď sa kajáme, pociťujeme hlbokú ľútosť nad tým, čo sme urobili alebo neurobili. Židia v prvom storočí, ktorí sa chceli páčiť Bohu, museli sa kajať zo svojich hriechov proti Kristovi. (Skutky 3:11–19) Niektorí veriaci z pohanov v Korinte sa kajali zo smilstva, modlárstva, krádeží a ďalších závažných hriechov. Na základe svojho pokánia boli „čisto umytí“ v Ježišovej krvi, boli „posvätení“, čiže oddelení pre službu Bohu a boli „vyhlásení za spravodlivých“ v Kristovom mene a Božím duchom. (1. Korinťanom 6:9–11) Pokánie je veľmi dôležitý krok na získanie dobrého svedomia a na to, aby nám Boh mohol poskytnúť úľavu od pocitu viny za hriech. — 1. Petra 3:21.

13. Čo v súvislosti s krstom patrí k obráteniu?

13 Obrátiť sa musíme ešte pred krstom, ktorým sa stávame Jehovovými svedkami. Obrátenie je dobrovoľný krok človeka, ktorý sa celým srdcom slobodne rozhodol nasledovať Krista Ježiša. Takí ľudia zavrhujú svoj niekdajší nesprávny spôsob konania a sú rozhodnutí robiť to, čo je z Božieho hľadiska správne. Význam hebrejských a gréckych slovies, ktoré sa v Písmach týkajú obrátenia, je obrátiť sa, otočiť sa. Tento krok znamená opustiť nesprávny spôsob života a obrátiť sa k Bohu. (1. Kráľov 8:33, 34) Obrátenie si vyžaduje „skutky zodpovedajúce pokániu“. (Skutky 26:20) To znamená, že máme opustiť falošné uctievanie, konať v súlade s Božími prikázaniami a preukazovať Jehovovi výlučnú oddanosť. (5. Mojžišova 30:2, 8–10; 1. Samuelova 7:3) Výsledkom obrátenia je zmena v myslení, cieľoch a sklonoch. (Ezechiel 18:31) ‚Obraciame sa‘ vtedy, keď bezbožné črty nahrádzame novou osobnosťou. — Skutky 3:19; Efezanom 4:20–24; Kolosanom 3:5–14.

Životne dôležitá je oddanosť z celého srdca

14. Čo znamená oddanosť Ježišových nasledovníkov?

14 Ježišovi nasledovníci sa okrem toho musia pred krstom z celého srdca oddať Bohu. Oddať znamená vyčleniť na posvätný účel. Tento krok je natoľko dôležitý, že svoje rozhodnutie preukazovať Jehovovi výlučnú oddanosť po celú večnosť by sme mali vyjadriť v modlitbe. (5. Mojžišova 5:9) Prirodzene, neoddávame sa nejakej práci ani nejakému človeku, ale samotnému Bohu.

15. Prečo sa uchádzači o krst dávajú ponoriť do vody?

15 Keď sa oddávame Bohu prostredníctvom Krista, vyslovujeme odhodlanie využívať svoj život na konanie Božej vôle vyjadrenej v Písmach. Uchádzači o krst podstupujú ponorenie do vody na znak svojej oddanosti, tak ako bol Ježiš pokrstený v Jordáne, aby dal najavo, že sa dáva k dispozícii Bohu. (Matúš 3:13) Je zaujímavé všimnúť si, že Ježiš sa pri tejto veľmi dôležitej udalosti modlil. — Lukáš 3:21, 22.

16. Ako môžeme vhodným spôsobom prejaviť radosť, keď vidíme, že sa ľudia krstia?

16 Ježišov krst bol vážnou, ale zároveň radostnou udalosťou. Takým je aj dnešný kresťanský krst. Keď vidíme ľudí, ktorí takto dávajú najavo, že sa oddali Bohu, môžeme vyjadriť svoju radosť dôstojným potleskom a vrúcnou pochvalou. Ale z úcty k posvätnosti tohto prejavu viery sa vyhýbame búrlivým ováciám, pískaniu a podobne. Radosť vyjadrujeme dôstojne.

17, 18. Ako možno zistiť, či jednotlivci spĺňajú požiadavky na krst?

17 Na rozdiel od ľudí, ktorí kropia dojčatá alebo nútia do krstu masy, ktoré nepoznajú Písma, Jehovovi svedkovia do krstu nikdy nikoho nenútia. V skutočnosti ani nekrstia tých, ktorí nie sú duchovne spôsobilí. Skôr ako sa z niekoho stane nepokrstený kazateľ dobrého posolstva, kresťanskí starší sa uistia, že chápe základné biblické náuky, žije v súlade s nimi a kladne odpovedá na otázku typu: „Naozaj sa chceš stať Jehovovým svedkom?“

18 Keď sa jednotlivci — okrem malých výnimiek — v primeranej miere zúčastňujú na kázaní o Kráľovstve a vyjadrujú túžbu dať sa pokrstiť, kresťanskí starší s nimi vedú rozhovory, aby sa uistili, že títo veriaci sa oddali Jehovovi a spĺňajú Božie požiadavky na krst. (Skutky 4:4; 18:8) Osobné odpovede na viac ako 100 otázok týkajúcich sa biblických náuk pomáhajú starším zistiť, či ten, kto odpovedá, spĺňa biblické požiadavky na ponorenie do vody. Niektorí tieto požiadavky nespĺňajú, a preto nie sú schválení na kresťanský krst.

Bráni ti niečo?

19. Ktorí ľudia budú vzhľadom na Jána 6:44 Ježišovými spoludedičmi?

19 Mnohým z tých, ktorí podstúpili vnútený hromadný krst, bolo azda povedané, že po smrti pôjdu do neba. Ale Ježiš o svojich nasledovníkoch povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 6:44) Jehova pritiahol ku Kristovi 144 000 tých, ktorí budú Ježišovými spoludedičmi v nebeskom Kráľovstve. Núteným krstom nikto nikdy nezískal schválenie zaujať toto slávne miesto v Božom usporiadaní. — Rimanom 8:14–17; 2. Tesaloničanom 2:13; Zjavenie 14:1.

20. Čo môže pomôcť niektorým ľuďom, ktorí sa ešte nedali pokrstiť?

20 Zvlášť od polovice 30. rokov 20. storočia sa k Ježišovým „iným ovciam“ pripájajú zástupy ľudí, ktorí majú nádej, že prežijú „veľké súženie“ a budú žiť navždy na zemi. (Zjavenie 7:9, 14; Ján 10:16) Spĺňajú podmienky na krst, lebo prispôsobili svoj život Božiemu Slovu a milujú Boha ‚celým svojím srdcom, dušou, silou a mysľou‘. (Lukáš 10:25–28) Niektorí ľudia, i keď si uvedomujú, že Jehovovi svedkovia ‚uctievajú Boha duchom a pravdou‘, ešte nenapodobnili Ježišov príklad a nepodali verejný dôkaz o pravosti svojej lásky a výlučnej oddanosti Jehovovi tým, že by sa dali pokrstiť. (Ján 4:23, 24; 5. Mojžišova 4:24; Marek 1:9–11) Keď sa budú v súvislosti s týmto krokom úprimne a konkrétne modliť, môže to byť podnet a spôsob, ako načerpať odvahu, aby sa plne prispôsobili Božiemu Slovu, bezvýhradne sa oddali Jehovovi Bohu a dali sa pokrstiť.

21, 22. Z akých dôvodov niektorí váhajú s oddanosťou a krstom?

21 Niektorí váhajú s oddanosťou a krstom, lebo sú natoľko zaujatí záležitosťami tohto sveta alebo úsilím o nadobudnutie bohatstva, že majú málo času na duchovné veci. (Matúš 13:22; 1. Jána 2:15–17) Akí by boli šťastní, keby zmenili svoj názor a svoje ciele! Keby sa priblížili k Jehovovi, duchovne by ich to obohatilo, pomohlo by im to zmierniť úzkosť a získali by pokoj a uspokojenie, ktoré pramení z konania Božej vôle. — Žalm 16:11; 40:8; Príslovia 10:22; Filipanom 4:6, 7.

22 Ďalší hovoria, že milujú Jehovu, ale nechcú sa mu oddať a dať sa pokrstiť, lebo si myslia, že sa tak vyhnú zodpovednosti. Ale Bohu musí skladať účty každý z nás. Zodpovednosť na nás spočíva už odvtedy, ako sme počuli Jehovovo slovo. (Ezechiel 33:7–9; Rimanom 14:12) Starovekí Izraeliti boli už od narodenia členmi ‚vyvoleného ľudu‘, ktorý bol oddaný Jehovovi, a tak boli povinní slúžiť mu v súlade s jeho prikázaniami. (5. Mojžišova 7:6, 11) Dnes sa v takom národe nikto nerodí, ale ak sme prijali presné poznanie biblických pokynov, musíme podľa nich s vierou konať.

23, 24. Aké obavy by nemali ľuďom brániť v krste?

23 Niektorým bráni v krste obava, že nemajú dostatočné poznanie. No všetci sa musíme ešte veľa učiť, lebo ‚ľudstvo nikdy neodhalí dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca‘. (Kazateľ 3:11) Zamysli sa nad etiópskym eunuchom. Ako prozelyta mal isté poznanie Písiem, ale nevedel odpovedať na každú otázku týkajúcu sa Božích predsavzatí. Keď sa však dozvedel, že Jehova zabezpečil záchranu prostredníctvom Ježišovej výkupnej obete, okamžite sa dal pokrstiť vo vode. — Skutky 8:26–38.

24 Niektorí sa zdráhajú oddať Bohu, lebo sa boja zlyhania. Sedemnásťročná Monique hovorí: „Váhala som s krstom zo strachu, že by som nedokázala žiť v súlade so svojou oddanosťou.“ Ale ak celým srdcom dôverujeme Jehovovi, ‚urovná naše chodníky‘. Pomôže nám, aby sme mohli ‚ďalej chodiť v pravde‘ ako jeho verní oddaní služobníci. — Príslovia 3:5, 6; 3. Jána 4.

25. Aká otázka si teraz zasluhuje pozornosť?

25 Absolútna dôvera v Jehovu a úprimná láska k nemu každoročne podnecuje tisíce ľudí, aby sa mu oddali a dali sa pokrstiť. A istotne všetci oddaní Boží služobníci chcú byť Bohu verní. No žijeme v kritických časoch a sme vystavení rôznym skúškam viery. (2. Timotejovi 3:1–5) Čo môžeme robiť, aby sme dokázali žiť v súlade so svojou oddanosťou Jehovovi? O tom budeme uvažovať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

^ 6. ods. Ježiš bol bezhriešny, a preto jeho krst nebol symbolom pokánia. Jeho krst symbolizoval, že sa dáva k dispozícii Bohu, svojmu Otcovi, aby konal jeho vôľu. — Hebrejom 7:26; 10:5–10.

Spomínaš si?

• Ako sa vykonáva kresťanský krst?

• Aké poznanie musí mať ten, kto sa chce dať pokrstiť?

• Aké kroky vedú ku krstu pravých kresťanov?

• Prečo niektorí váhajú s krstom, ale čo im môže pomôcť?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 14]

Vieš, čo znamená byť pokrstený ‚v mene Otca, Syna a svätého ducha‘?