Ako sa cítiť bezpečne už dnes a byť v bezpečí navždy

PREČO je často také ťažké nájsť bezpečie, a ak sa to aj podarí, prečo je toto bezpečie iba dočasné? Mohlo by to byť tým, že náš pocit bezpečia je založený na predstavách — na tom, v čo dúfame, že získame, a nie na tom, čo je dosiahnuteľné? Taký klam by sa dal nazvať životom v ríši snov.

Predstavivosť umožňuje mysli opustiť životnú realitu a jej neistotu a vojsť do krásnych, bezpečných podmienok, a pritom odbiť všetko, čo môže sen pokaziť. Problémy reálneho sveta však často náhle vtrhnú do tejto ríše snov a nemilosrdne zničia pocit pohody a rojka prebudia do tvrdej reality.

Pozrime sa na jednu oblasť, kde ľudia hľadajú bezpečie — a tou je zmena zemepisnej polohy. Napríklad život vo veľkom meste môže vyzerať sľubne, môže navodzovať predstavu zábavy, vysokého platu a prepychového bývania. Áno, mohlo by sa zdať, že to je ten zdroj dlho očakávaného bezpečia. No je táto predstava realistická?

Zmena bydliska — veľké mesto alebo veľké sny?

V rozvojových krajinách podporujú príťažlivosť veľkého mesta reklamy, ktoré môžu ľudí podnecovať, aby si vytvorili farbisté predstavy. Organizácie, ktoré stoja za takou reklamou, sa vôbec nemusia zaujímať o vaše bezpečie, ale skôr o svoj odbyt. Problémy reálneho sveta prekrývajú obrazmi úspechu, ktoré vykresľujú bezpečie. Bezpečie sa teda začne spájať s ich propagovaným výrobkom a s veľkým mestom.

Zamyslite sa nad nasledujúcim príkladom. Predstavitelia jedného západoafrického mesta vystavili reklamné tabule so živým znázornením toho, že fajčenie nie je vlastne nič iné, iba pálenie ťažko zarobených peňazí. Bola to súčasť kampane, v rámci ktorej boli občania mesta varovaní pred fajčením. Výrobcovia a predajcovia cigariet na to odpovedali vyvesením rafinovane navrhnutých pútačov, ktoré zobrazovali fajčiarov v krásnom prostredí, ako šťastných a úspešných ľudí. Jedna tabaková spoločnosť navyše obliekla niekoľko svojich zamestnancov do vyzdobených uniforiem a krikľavých bejzbalových čiapok, aby na ulici rozdávali mladým ľuďom cigarety a povzbudzovali ich: „Skús to.“ Mnohí z týchto mladých prišli z dediny a neznalí úlisných reklamných ťahov, dali sa týmto pozvaním zviesť. Stali sa závislými od fajčenia. Títo mladí dedinčania prišli do veľkého mesta hľadať  zabezpečenie, aby mohli podporovať svoju rodinu alebo aby si zlepšili svoju finančnú situáciu. A namiesto toho „pálili“ veľa peňazí, ktoré mohli využiť lepšie.

Reklama, ktorá vykresľuje úspešný život vo veľkom meste, nepochádza vždy od obchodníkov. Môže vychádzať z úst ľudí, ktorí sa do veľkého mesta presťahovali a ktorým je trápne vrátiť sa do rodnej dediny. Nechcú vyzerať ako stroskotanci, a tak sa pýšia bohatstvom a úspechmi, ktoré v meste údajne dosiahli. Pri podrobnejšom preskúmaní postavenia, ktoré podľa svojho tvrdenia majú, sa dá zistiť, že v súčasnosti nežijú lepšie ako predtým na dedine; majú finančné ťažkosti podobne ako väčšina ostatných obyvateľov mesta.

Zvlášť vo veľkých mestách sa ľudia, ktorí tam práve prišli hľadať zabezpečenie, stávajú obeťou bezcharakterných ľudí. Prečo? Zväčša nemajú čas vypestovať si blízke priateľstvá a sú ďaleko od rodiny. Preto nemajú radcov, ktorí by im mohli pomôcť vyhnúť sa úskaliam materialistického života mesta.

Josué nepadol do pasce fajčenia. Okrem toho si uvedomil, že mestský život si od neho vyžaduje viac, ako dokáže zvládnuť. V jeho prípade boli jedinou vecou, ktorú mu mesto mohlo reálne ponúknuť, prinajlepšom nesplnené veľké sny. Uznal, že v meste nedosiahol skutočné bezpečie; že tam proste nepatrí. Zmocnil sa ho pocit prázdnoty, menejcennosti a zlyhania. Napokon potlačil hrdosť a vrátil sa do dediny.

Mal strach, že ho vysmejú. No jeho rodina a skutoční priatelia ho privítali s otvorenou náručou. Zakrátko sa vďaka vrúcnym vzťahom rodiny, známemu dedinskému prostrediu a láske priateľov v kresťanskom zbore začal cítiť oveľa bezpečnejšie ako vo veľkom meste, kde sa sny mnohých ľudí menia na nočné mory. Na svoje prekvapenie mal on a jeho rodina väčší príjem z ťažkej práce s otcom na poliach, než by bol mal čistý zisk v meste.

Peniaze — v čom je skutočný problém?

Budete mať pocit bezpečia, keď budete mať peniaze? Liz z Kanady hovorí: „Keď som bola mladá, bola som presvedčená, že peniaze oslobodzujú od starostí.“ Zamilovala sa do muža, ktorý bol finančne zabezpečený. Krátko nato uzavreli manželstvo. Mala pocit bezpečia? Liz pokračuje: „Keď som sa vydala, mali sme krásny dom a dve autá a naša finančná situácia nám umožňovala slobodne sa tešiť prakticky z čohokoľvek, či už sa to týkalo hmotných vecí, cestovania, alebo oddychu. No hoci to znie zvláštne, stále som si robila starosti o peniaze.“ Vysvetľuje prečo: „Mali sme príliš veľa vecí, o ktoré sme mohli prísť. Zdá sa, že čím viac toho človek má, tým neistejšie sa cíti. Peniaze neoslobodzujú od starostí a úzkosti.“

Ak sa vám zdá, že nemáte dostatok peňazí na to, aby ste mali pocit bezpečia, položte si otázku: ‚V čom je skutočný problém? Je to naozaj nedostatok peňazí, alebo je to nedostatok múdrosti v hospodárení s peniazmi?‘ Liz pri úvahe o svojej minulosti hovorí: „Teraz si uvedomujem, že v detstve bolo príčinou problémov v našej rodine zlé hospodárenie s peniazmi. Nakupovali sme na úver, a preto sme stále mali dlhy. To nám spôsobovalo úzkosť.“

No dnes sa Liz s manželom cítia oveľa bezpečnejší, hoci majú menej peňazí. Keď spoznali pravdu z Božieho Slova, prestali poslúchať lákavé tvrdenia týkajúce sa peňazí a začali poslúchať Božiu múdrosť vrátane týchto slov: „Ten, kto mňa počúva, bude bývať v bezpečí a nebude ho znepokojovať hrôza z nešťastia.“ ​(Príslovia 1:33) Chceli,  aby ich život mal väčší zmysel, než im môže dať vysoký bankový účet. Liz s manželom teraz ako misionári v istej vzdialenej krajine učia bohatých i chudobných ľudí, že Jehova Boh zakrátko zaistí na celej zemi skutočné bezpečie. Z tejto činnosti získavajú hlboké uspokojenie a vyrovnanosť, ktoré pramenia z hlbšieho zmyslu života a jedinečných noriem, nie z finančného zisku.

Pamätajte na túto základnú pravdu: Oveľa hodnotnejšie je byť bohatý voči Bohu ako mať hmotné bohatstvo. V celom Svätom Písme sa zdôrazňuje nie vlastnenie hmotného bohatstva, ale dobré postavenie pred Jehovom, ktoré si môžeme udržať tak, že budeme neustále s vierou konať Božiu vôľu. Kristus Ježiš nás nabádal, aby sme boli ‚bohatí voči Bohu‘ a ukladali si „poklad v nebesiach“. — Lukáš 12:21, 33.

Postavenie — kam smerujete?

Ak máte sklon myslieť si, že bezpečie získate stúpaním po spoločenskom rebríčku, položte si otázku: ‚Kto na tomto rebríčku dosiahol  skutočné bezpečie? Ako vysoko sa ešte musím dostať, aby som ho dosiahol?‘ Úspešná kariéra vám môže dať falošný pocit bezpečia, ktorý vedie ku sklamaniu, alebo čo je ešte horšie, ku katastrofálnemu pádu.

Z konkrétnych skúseností vidno, že dobré meno u Boha poskytuje oveľa viac bezpečia než dobré meno u človeka. Len Jehova môže dať ľuďom dar večného života. Na to nie je potrebné mať meno zapísané v spoločenských análoch, ale v Božej knihe života. — 2. Mojžišova 32:32; Zjavenie 3:5.

Ako hodnotíte svoje súčasné pomery, keď odhliadnete od svojich snov? A čo môžete od budúcnosti oprávnene očakávať? Nikto nemá všetko. Jeden múdry kresťan to vyjadril takto: „Musel som sa naučiť, že život nikdy nie je toto A tamto, ale toto ALEBO tamto.“ Zastavte sa na chvíľu a prečítajte si rámček s názvom „Rozpráva sa v Benine“.

Teraz si odpovedzte na tieto otázky: Ktorý cieľ v mojom živote je dôležitý? Ako sa môžem k nemu dostať čo najpriamejšou cestou? Je možné, že som na dlhej, neistej obchádzke a že k tomu, čo skutočne chcem a čo sa realisticky dá dosiahnuť, možno prísť menej komplikovanou cestou?

Keď Ježiš dával rady týkajúce sa relatívnej hodnoty hmotných vecí v porovnaní s hodnotou duchovných vecí, povedal, aby sme mali oko stále „prosté“, čiže zaostrené. (Matúš 6:22) Objasnil, že tým hlavným v živote sú duchovné hodnoty a ciele sústredené na Božie meno a na Božie Kráľovstvo. (Matúš 6:9, 10) Ostatné veci sú menej dôležité, čiže akoby nezaostrené.

Dnes je mnoho fotoaparátov, ktoré automaticky zaostrujú na blízke aj na vzdialené predmety. Podobáte sa niekedy takému fotoaparátu? Máte zrak zaostrený takmer na všetko, čo vidíte — teda je to pre vás dôležité, potrebné a s trochou snívania aj dosiahnuteľné? Ak je to tak čo i len čiastočne, mohlo by sa ľahko stať, že Kráľovstvo, ktoré je pre kresťanov tým najdôležitejším, by sa stratilo v spleti iných obrazov súperiacich o vašu pozornosť. Ježiš rozhodne nabádal: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ — Matúš 6:33.

Bezpečie teraz a navždy

Azda všetci snívame o niečom lepšom pre seba a pre našich milovaných. Ale skutočnosť, že sme nedokonalí, žijeme v nedokonalom svete a máme obmedzenú dĺžku života, nás núti obmedziť množstvo vecí, v získanie ktorých môžeme realisticky dúfať. Istý pisateľ Biblie pred tisícami rokov povedal: „Obrátil som sa, aby som videl pod slnkom, že preteky nepatria rýchlym ani bitka mocným, ani pokrm múdrym, ani bohatstvo tým, ktorí majú porozumenie, ba ani priazeň tým, ktorí majú poznanie; lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ — Kazateľ 9:11.

Niekedy nás tak pohltí každodenný kolotoč, že zabúdame zamyslieť sa nad niečím dôležitejším, nad tým, kto sme a čo skutočne potrebujeme, aby sme mali pocit pravého bezpečia. Pouvažujte nad týmito múdrymi  slovami zo staroveku: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom. Aj to je márnosť. Sladký je spánok slúžiaceho bez ohľadu na to, či jedáva málo alebo veľa; ale nadbytok patriaci boháčovi mu nedovoľuje spať.“ ​(Kazateľ 5:10, 12) Teda čo vám zaručí bezpečie?

Môžete zmeniť svoje plány, ak ste v situácii, ktorá sa trochu podobá na Josuého nerealistický sen? Ľudia, ktorí vás naozaj milujú, vás budú podporovať, tak ako Josuého podporovala rodina a priatelia v kresťanskom zbore. Možno nájdete väčšie bezpečie v skromnom prostredí medzi ľuďmi, ktorí vás milujú, než v meste medzi ľuďmi, ktorí sa môžu snažiť využívať vás.

Ak už máte množstvo hmotných vecí podobne ako Liz a jej manžel, môžete upraviť svoj spôsob života tak, aby ste mohli viac času a energie venovať poskytovaniu pomoci bohatým i chudobným ľuďom, aby sa mohli dozvedieť o Kráľovstve, prostriedku na dosiahnutie skutočného bezpečia?

Ak ste doteraz stúpali po spoločenskom rebríčku alebo ste sa snažili o vyššie postavenie v zamestnaní, možno sa budete chcieť poctivo zamyslieť nad tým, čo vás motivuje. Samozrejme, istá miera komfortu môže zväčšiť radosť zo života. Ale dokážete sa pritom stále zameriavať na Kráľovstvo — pravý prostriedok na získanie trvalého bezpečia? Spomeňte si na Ježišove slová: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35) Ak sa zapojíte do rôznych činností v kresťanskom zbore, získate odmenu a pocítite bezpečie.

Ľudia, ktorí plne dôverujú Jehovovi a jeho Kráľovstvu, žijú v príjemnom, bezpečnom ovzduší už teraz a tešia sa na úplné bezpečie v budúcnosti. Žalmista povedal: „Jehovu si stále staviam pred seba. Je po mojej pravici, a preto sa nebudem potácať. Preto sa moje srdce naozaj raduje a moja sláva je naklonená k radosti. Aj moje telo bude prebývať v bezpečí.“ — Žalm 16:8, 9.

[Rámček/obrázok na strane 6]

Rozpráva sa v Benine

Tento príbeh sa v mnohých obmenách rozprával už tisícekrát. Jeden starší dedinčan v Benine v západnej Afrike rozprával nedávno niekoľkým mladším nasledujúcu verziu.

Rybár sa vracia domov na svojej piroge a stretáva zahraničného experta, ktorý pracuje v tejto rozvojovej krajine. Expert sa pýta rybára, prečo sa vracia tak skoro. On mu odpovedá, že na mori by mohol zostať aj dlhšie, ale že pre svoju rodinu už nachytal dosť rýb.

„A vôbec, ako trávite čas?“ pýta sa expert.

Rybár odpovedá: „No, nachytám trochu rýb. Pohrám sa s deťmi. Keď začne byť horúco, máme všetci siestu. Večer sa spolu navečeriame. Neskôr sa stretnem s priateľmi pri hudbe a tak.“

Expert ho prerušuje slovami: „Pozrite, mám vysokoškolský diplom a tieto veci som študoval. Chcem vám pomôcť. Mali by ste zostať na mori loviť ryby dlhšie. Zarobili by ste viac a zakrátko by ste si mohli kúpiť väčší čln, ako je táto piroga. S väčším člnom by ste mohli zarábať ešte viac a čoskoro by ste si mohli vybudovať flotilu rybárskych lodí.“

„A potom?“ pýta sa rybár.

„Potom by ste nemuseli predávať ryby cez sprostredkovateľa, ale mohli by ste uzatvárať dohody priamo s továrňou alebo si dokonca otvoriť vlastnú prevádzku na spracovanie rýb. Mohli by ste odísť zo svojej dediny a presťahovať sa do Cotonou, do Paríža či do New Yorku a všetko riadiť odtiaľ. Dokonca by ste mohli zvážiť, či nedáte svoj podnik na trh s cennými papiermi, a tak by ste mohli zarábať milióny.“

„Ako dlho by to všetko trvalo?“ pýta sa rybár.

„Takých 15 až 20 rokov,“ odpovedá expert.

„A potom?“ pokračuje rybár.

„Potom začína byť život zaujímavý,“ vysvetľuje expert. „Mohli by ste ísť do dôchodku. Mohli by ste sa odsťahovať zo všetkého toho zhonu a ruchu na nejakú odľahlú dedinu.“

„A čo potom?“ pýta sa rybár.

„Potom by ste mali čas nachytať trochu rýb, zahrať sa s deťmi, mať siestu, keď začne byť horúco, navečerať sa s rodinou a stretnúť sa s priateľmi pri hudbe.“

[Obrázky na strane 7]

Prináša postup v zamestnaní bezpečie?

[Obrázky na strane 8]

Naši spolukresťania sa skutočne zaujímajú o naše bezpečie