Prinášanie slávy Bohu vo filipínskych vrchoch

Ak považujete Filipíny za ostrovnú krajinu, máte pravdu. Ale je to aj krajina impozantných vrchov. Kázanie v mestách a nížinných oblastiach je pre Jehovových svedkov pomerne jednoduché a efektívne. Ale hornaté oblasti, to je už niečo iné.

NÁDHERNÉ vrchy tejto krajiny ostro kontrastujú s piesočnými plážami, koralovými útesmi, rybárskymi dedinami a rušnými mestami na nížinách ostrova. Okrem toho sú vrchy náročnou prekážkou v kázaní „dobrého posolstva“ o Božom Kráľovstve. — Matúš 24:14.

Filipínske ostrovy ležia na mieste, kde do seba narážajú dve tektonické dosky. Pri ohýbaní pevniny v tejto oblasti vznikli na väčších ostrovoch ostré horské hrebene. Filipíny tvorí viac ako 7100 ostrovov ležiacich na západnom oblúku tichomorského ohnivého venca. Preto sú na nich roztrúsené sopky, ktoré tiež prispievajú k formovaniu hornatej krajiny. Tento členitý terén izoloval ľudí v horách. Dostať sa k nim je ťažké, lebo ciest vhodných pre motorové vozidlá je pomerne málo.

Jehovovi svedkovia si však uvedomujú, že napriek týmto prekážkam je potrebné hovoriť s ‚ľuďmi každého druhu‘. (1. Timotejovi 2:4) Preto svedkovia z Filipín pracujú v súlade s duchom Izaiáša 42:11, 12: „Nech obyvatelia skalného útesu kričia v radosti. Z vrcholku vrchov nech ľudia hlasno volajú. Nech pripisujú Jehovovi slávu a nech dokonca na ostrovoch rozprávajú jeho chválu.“

Intenzívne úsilie na vydanie svedectva týmto vrchárom sa začalo vynakladať pred vyše 50 rokmi. Túto činnosť pomohli po druhej svetovej vojne rozbehnúť misionári. Biblickú pravdu prijalo mnoho miestnych obyvateľov, ktorí ju potom pomáhali šíriť do dedín ďaleko v horách. To prinieslo znamenité výsledky. Napríklad v horskom  pásme Cordillera Central v severnej časti ostrova Luzon je viac ako 6000 zvestovateľov dobrého posolstva. Väčšinou sú to domorodí obyvatelia; z igorotských národov sú tam Ibaloiovia, Ifugaovia a Kalingovia.

No vysoko v horách sú ešte ťažko prístupné oblasti. Ale ani na tamojších ľudí sa nezabudlo. Ako svedkovia s niektorými z nich nadviazali kontakt a ako títo ľudia reagovali?

Pravá viera nahrádza tradície

Na severne položenom ostrove Luzon bývajú v horskej provincii Abra Tinggianovia. Ich meno možno pochádza zo starovekého malajského slova tinggi s významom „vrch“. Naozaj veľmi priliehavé! Títo ľudia si hovoria aj Itnegovia a svoj jazyk nazývajú itnegčina. Veria v boha Kabuniana a ich každodenný život veľmi ovplyvňujú povery. Napríklad ak človek plánuje niekam ísť a kýchne sa mu, je to zlé znamenie. Musí niekoľko hodín počkať, kým sa zlý vplyv nestratí.

V roku 1572 prišli Španieli s katolicizmom, ale Tinggianov nenaučili pravému kresťanstvu. Tí, ktorí sa stali katolíkmi, držali sa ďalej svojej viery v Kabuniana a ľudových obyčajov. Presné poznanie o Biblii sa k týmto ľuďom dostalo až v 30. rokoch 20. storočia, keď v týchto vrchoch začali Jehovovi svedkovia šíriť posolstvo o Kráľovstve. Odvtedy už mnoho úprimných Tinggianov začalo oslavovať Jehovu „z vrcholku vrchov“.

Napríklad Lingbaoan bol v tom kraji kedysi jedným z uznávaných kmeňových náčelníkov. Veľmi sa angažoval v tinggianskej kultúre. „Verne som dodržiaval tinggianské tradície. Keď niekto niekoho zabil, po pohrebe sme tancovali a hrali na gongoch.  Okrem toho sme obetovali zvieratá. Verili sme v Kabuniana a nepoznal som Boha Biblie.“ Tak to bolo napriek tomu, že formálne bol katolíkom.

Do tejto oblasti prišli kázať Jehovovi svedkovia. Stretli sa s Lingbaoanom a povzbudili ho čítať Bibliu. Spomína: „Práve Biblia ma presvedčila, že pravým Bohom je Jehova.“ Jeden svedok s ním potom študoval Bibliu a Lingbaoan sa rozhodol slúžiť pravému Bohu. Zanechal niekdajší spôsob života a vzdal sa aj postavenia kmeňového vodcu, čo rozhnevalo miestneho kňaza a Lingbaoanových bývalých priateľov. No Lingbaoan bol odhodlaný držať sa pravdy, ktorú našiel v Biblii. Teraz slúži ako zborový starší.

Sedem dní a šesť nocí

Hoci v niektorých častiach Abry majú ľudia možnosť počuť dobré posolstvo pravidelne, iné sú vzdialené a svedectvo sa tam vydáva iba občas. Pred istým časom sa svedkovia pousilovali dostať do jednej z takých oblastí. Skupina 35 svedkov sa vydala kázať do neprideleného obvodu v Tinegu v provincii Abra, kde sa nekázalo už 27 rokov.

Táto kazateľská expedícia išla pešo sedem dní. Predstav si, že s nákladom zásob prechádzaš cez visuté mosty a hlboké rieky a kráčaš po horských chrbtoch — to všetko preto, aby si mohol kázať dobré posolstvo ľuďom, ktorí ho počujú iba zriedka! Štyri zo šiestich nocí tohto namáhavého putovania svedkovia strávili v horách pod otvoreným nebom.

Hoci členovia expedície, silní svedkovia, si so sebou niesli isté množstvo potravín, nemohli si vziať dosť na celú cestu. To však nebol problém, lebo ľudia boli veľmi šťastní, že môžu jedlo vymeniť za publikácie založené na Biblii. Svedkovia dostali mnoho plodín, ktoré sa tu pestujú, rýb a jelenieho mäsa. Hoci s cestou boli spojené isté ťažkosti, členovia skupiny povedali: „Tieto obete nám vynahradila veľká radosť, ktorú sme zažili.“

Za sedem dní vydali títo Boží služobníci svedectvo v desiatich dedinách, kde rozšírili 60 kníh, 186 časopisov, 50 brožúr a mnoho traktátov. Predviedli biblické štúdium 74 skupinám ľudí. V meste Tineg na žiadosť miestnych úradníkov a niekoľkých popredných občanov usporiadali zborové zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo 78 ľudí. Medzi prítomnými boli väčšinou učitelia a policajti. Dúfame, že sa ešte mnohí Tinggianovia pripoja k ľuďom, ktorí „kričia“ z vrcholkov vrchov a chvália Jehovu.

Niečo lepšie ako zlato

V južnej časti Filipín je niekoľko ostrovov, kde Španieli našli zlato. Preto sa začali nazývať Mindoro, čo je skratka španielskeho mina de oro, čiže „zlatá baňa“. Ale na týchto ostrovoch sa v súčasnosti nachádza niečo lepšie ako zlato — ľudia, ktorí chcú slúžiť pravému Bohu, Jehovovi.

V odľahlom zalesnenom vnútrozemí Mindora žije asi 125 000 domorodcov zvaných  Mangyanovia. Žijú jednoducho, zväčša bez kontaktu s inými a majú vlastný jazyk. Poväčšine sú animisti a polyteisti a veria v rôznych duchov v prírode.

Občas, keď nemajú niektorí Mangyanovia dosť potravín alebo iných zásob, schádzajú do pobrežných oblastí za prácou. Tak to bolo u Pailinga, ktorý pochádza z podskupiny Mangyanov nazývanej Batanganovia. Vyrastal v horských lesoch uprostred svojho ľudu a schvaľoval vieru a praktiky Batanganov. Bežne nosili len bedrový pás. Na zaistenie dobrej úrody museli veriaci podľa batanganskej tradície zabiť kurča, jeho krv nechať vykvapkať do vody a pritom sa modliť.

No Pailing sa už týchto tradícií nedrží. Prečo? Keď prišiel na nížinu, našiel si prácu u rodín Jehovových svedkov. Jedna z rodín to využila na to, aby ho oboznámila s biblickou pravdou. Zareagoval dobre a veľmi si ocenil možnosť učiť sa o predsavzatí, ktoré má Jehova s ľuďmi a so zemou. Rodina zariadila, aby mohol chodiť do základnej školy a zároveň študovať Bibliu. Pailing sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok vo veku 24 rokov. Keď mal 30 rokov, bol v druhom ročníku strednej školy a zo školy si urobil kazateľský obvod. Teraz ho volajú Rolando (meno používané v nížine).

Keď Rolanda stretnete, uvidíte pekne oblečeného, usmievavého Božieho služobníka, ktorý slúži ako kazateľ celým časom a služobný pomocník v jednom zbore v Mindore. Rolando šiel nedávno späť do hôr, nie aby sa pripojil k Batanganom v ich tradíciách, ale aby sa s nimi podelil o životodarné pravdy z Biblie.

Túžba po sále Kráľovstva

Provincia Bukidnon — čo v cebuánčine znamená „vrchári“ — leží na južne položenom ostrove Mindanao. Je to kraj vrchov, kaňonov, riečnych údolí a náhorných plošín. Úrodná pôda umožňuje pestovanie ananásov, kukurice, kávy, ryže a banánov. Žijú tam horské kmene Talaandigov a Higaononov. Aj títo ľudia potrebujú spoznať Jehovu. Veľmi zaujímavá príležitosť sa nedávno naskytla blízko mesta Talakag.

Svedkovia, ktorí sa vydali do hôr, sa stretli so studeným podnebím, ale s vrúcnym prijatím. Miestni ľudia sa hlásili k viere vo všemocného Boha, Otca, ale nepoznali jeho meno. Keďže väčšinu času trávia v lese, bolo to ich prvé stretnutie s Jehovovými svedkami. Svedkovia ich oboznámili s Božím menom a tiež s Božím úžasným predsavzatím v súvislosti s Kráľovstvom. Ľudia sa potešili, a tak sa svedkovia rozhodli, že ich dedinu navštívia opäť.

Nasledovalo viacero návštev. Výsledkom bolo, že miestni ľudia ponúkli pozemok na „dom“ Jehovových svedkov. Svedkovia ponuku s radosťou prijali. Pozemok bol na vrchole najvyššieho kopca v kraji s vyhliadkou na cestu. Budovu postavili z dreva, bambusu a palmových listov. Stavba bola hotová za tri mesiace a desať dní. Na priečelí budovy bol dobre viditeľný nápis „Sála Kráľovstva Jehovových svedkov“. Len si pomysli, sála Kráľovstva bola postavená, skôr ako vznikol zbor!

Potom sa tam presťahoval jeden zborový starší, ktorý slúži celým časom, a tiež jeden služobný pomocník. Spolu so svedkami z okolia pracovali na dosiahnutí cieľa, ktorým bolo vytvorenie zboru. Ten dosiahli v auguste 1998. Malý zbor teraz naplno využíva sálu Kráľovstva a vrchárom pomáha spoznávať biblické pravdy.

Skutočne, Jehova úžasne používa svojich ochotných služobníkov na Filipínach na šírenie pravdy o Kráľovstve aj v ťažko prístupných vrchoch. To nám pripomína slová Izaiáša 52:7, kde sa píše: „Aké pôvabné sú na vrchoch nohy toho, ktorý prináša dobré posolstvo.“

[Mapy na strane 11]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ABRA

MINDORO

BUKIDNON

[Prameň ilustrácie]

Zemeguľa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázky na strane 10]

Ku kázaniu v horách patria niekoľkohodinové pochody členitým terénom

[Obrázok na strane 10]

Krst v horskej bystrine