Ako budú odstránené telesné postihnutia

PREDSTAVTE si, že slepí vidia, hluchí počujú každý zvuk, nemí radostne vyspevujú a chromí majú pevné nohy schopné chodiť! Nehovoríme o úspechoch v medicíne, ale o výsledkoch Božieho zásahu na úžitok ľudstva. Biblia predpovedá: „V tom čase sa otvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria. V tom čase sa bude chromý šplhať ako jeleň a jazyk nemého vykríkne radosťou.“ ​(Izaiáš 35:5, 6) Ale ako si môžeme byť istí, že toto úžasné proroctvo sa splní?

Predovšetkým nás o tom uisťuje skutočnosť, že keď bol na zemi Ježiš Kristus, uzdravoval všetky druhy chorôb a telesných postihnutí. Navyše väčšinu jeho zázrakov videlo mnoho svedkov — dokonca aj jeho nepriatelia. Je pravda, že prinajmenšom v jednom prípade nedôverčiví odporcovia dôkladne preverovali uzdravenie, ktoré Ježiš vykonal, aby mohli poškodiť jeho povesť. Ale na ich veľké sklamanie jeho zázrak iba potvrdili. (Ján 9: 1, 5–34) Keď Ježiš neskôr vykonal ďalší nepopierateľný zázrak, bezradne povedali: „Čo máme robiť, keď ten človek robí toľké znamenia?“ ​(Ján 11:47) Obyčajní ľudia však nereagovali tak necitlivo, naopak, mnohí v Ježiša uverili. — Ján 2:23; 10:41, 42; 12:9–11.

Ježišove zázraky — ukážka celosvetového uzdravovania

Ježišove zázraky poskytli nielen dôkaz, že Ježiš je Mesiáš a Boží Syn, ale aj podklad pre vieru v biblické sľuby, že poslušné ľudstvo bude v budúcnosti uzdravené. K týmto sľubom patrí aj proroctvo z 35. kapitoly Izaiáša, ktoré bolo spomenuté v úvodnom odseku. Izaiáš 33:24 o budúcom zdraví bohabojného ľudstva vyhlasuje: „Nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ Podobne aj Zjavenie 21:4 sľubuje: „[Boh im] zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci [dnešné skúšky a utrpenie] sa pominuli.“

Ľudia sa pravidelne modlia o naplnenie týchto proroctiev, keď opakujú Ježišovu vzorovú modlitbu, v ktorej sa okrem iného hovorí: „Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako  v nebi tak i na zemi!“ ​(Matúš 6:10, Evanjelický preklad) Áno, Božia vôľa sa týka aj zeme a ľudstva. Choroby a telesné postihnutia, aj keď ich Boh zatiaľ z určitého dôvodu pripúšťa, čoskoro prestanú existovať, nebudú spôsobovať skazu na Božej „podnoži“ navždy. — Izaiáš 66:1. *

Uzdravení bezbolestne a bezplatne

Bez ohľadu na to, čo ľudí trápilo, Ježiš ich uzdravoval bezbolestne, ihneď a zadarmo. Samozrejme, chýr o tom sa rozšíril ako požiar a čoskoro „prišli k nemu veľké zástupy, majúc so sebou chromých, zmrzačených, slepých a nemých a mnoho iných, a hádzali ich celkom k jeho nohám a on ich uzdravoval“. Ako ľudia reagovali? Správa očitého svedka Matúša pokračuje: „Zástup [sa] divil, keď videli, že nemí hovoria a chromí chodia a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraela.“ — Matúš 15:30, 31.

Všimnite si, že tí, ktorých Ježiš uzdravoval, neboli zo zástupu starostlivo vyberaní — čo je trik používaný šarlatánmi. Ale mnohí príbuzní a priatelia „hádzali [chorých] k [Ježišovým] nohám a on ich uzdravoval“. Preskúmajme teraz niektoré konkrétne príklady Ježišovej schopnosti uzdravovať.

Slepota: Keď bol Ježiš v Jeruzaleme, uzdravil muža, ktorý bol ‚od narodenia slepý‘. Tento muž bol v meste dobre známy ako slepý žobrák. Takže si viete predstaviť ten rozruch a zmätok, keď ho ľudia zbadali, že chodí po ulici a vidí! Avšak nie všetci mali z toho radosť. Niektorí členovia významnej a vplyvnej židovskej sekty farizejov, ktorí boli podráždení Ježišovým predchádzajúcim odhalením ich skazenosti, sa zúfalo pokúšali nájsť dôkaz, že to bol z Ježišovej strany podvod. (Ján 8:13, 42–44; 9:1, 6–31) Preto vypočúvali uzdraveného muža, potom jeho rodičov a nato opäť toho muža. Ale ich výsluch Ježišov zázrak iba potvrdil, a to ich hnevalo. Uzdravený muž, zmätený zvrátenosťou týchto náboženských pokrytcov, sa vyjadril: „Od vekov nebolo počuť, že by niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby tento nebol od Boha, nemohol by urobiť nič.“ ​(Ján 9:32, 33) Farizeji ho za tento úprimný a múdry prejav viery „vyhodili“, čo naznačuje, že tohto predtým slepého muža vylúčili zo synagógy. — Ján 9:22, 34.

Hluchota: Keď bol Ježiš v Dekapolise, oblasti východne od rieky Jordán, ľudia „mu priviedli hluchého s chybou reči“. (Marek 7:31, 32) Ježiš pri uzdravovaní tohto hluchého muža, ktorý v zástupe ľudí mohol byť nesvoj, dokázal, že sa vie vžiť do jeho pocitov. Biblia nám hovorí, že Ježiš vzal hluchého muža „samého nabok od zástupu“ a uzdravil ho. Očití svedkovia opäť „neobyčajne užasli“, hovoriac: „Všetko dobre urobil. Dokonca spôsobuje, že hluchí počujú a nemí hovoria.“ — Marek 7:33–37.

Ochrnutie: Keď bol Ježiš v Kafarnaume, pristúpili k nemu ľudia s ochrnutým mužom ležiacim na lôžku. (Matúš 9:2) Verše 6 až 8 opisujú, čo sa stalo. „[Ježiš] povedal ochrnutému: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.‘ A on vstal a odišiel do svojho domu. Keď to videli zástupy, zachvátil ich strach, a oslavovali Boha, ktorý dal ľuďom takú právomoc.“ Aj tento zázrak sa stal v prítomnosti tak Ježišových učeníkov, ako aj jeho nepriateľov. Všimnite si, že učeníci, nezaslepení nenávisťou a predsudkami, „oslavovali Boha“ za to, čoho boli svedkami.

Choroby: „Tu prišiel k [Ježišovi] malomocný, úpenlivo ho prosil, dokonca na kolenách, a povedal mu: ‚Keby si len chcel, môžeš ma očistiť.‘ Pohnutý ľútosťou vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: ‚Chcem. Buď očistený!‘ A malomocenstvo z neho okamžite zmizlo.“ ​(Marek 1:40–42) Všimnite si, že Ježiš ho  uzdravil nie neochotne, ale zo skutočného súcitu. Predstavte si, že by ste boli malomocný. Ako by ste sa cítili, keby ste boli okamžite a bezbolestne vyliečený zo strašnej choroby, ktorá postupne zohyzďovala vaše telo a vylúčila vás zo spoločnosti? Určite viete pochopiť, prečo iný malomocný, ktorý bol zázračne uzdravený, „padol na tvár k Ježišovým nohám a ďakoval mu“. — Lukáš 17:12–16.

Zranenia: Aj posledný zázrak, ktorý Ježiš vykonal, predtým než ho zatkli a pribili na kôl, bolo uzdravenie. Apoštol Peter impulzívne vystúpil proti tým, ktorí chceli Ježiša odviesť, a „keďže mal meč, vytasil ho a udrel veľkňazovho otroka a odťal mu pravé ucho“. (Ján 18:3–5, 10) Paralelná správa v Lukášovi nám hovorí, že Ježiš ‚sa dotkol ucha a uzdravil ho‘. (Lukáš 22:50, 51) Tento prejav ľudskosti sa opäť uskutočnil pred zrakmi Ježišových priateľov i nepriateľov — v tomto prípade pred tými, ktorí sa ho prišli zmocniť.

Áno, čím podrobnejšie skúmame Ježišove zázraky, tým lepšie rozoznávame charakteristické znaky, ktoré potvrdzujú ich hodnovernosť. (2. Timotejovi 3:16) A ako sme už spomínali, takéto štúdium bude posilňovať našu vieru v Boží sľub, že poslušné ľudstvo bude uzdravené. Biblia definuje kresťanskú vieru ako „isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme“. (Hebrejom 11:1) Samozrejme, Boh nás nevyzýva k slepej dôvere ani k tomu, aby sme si len nahovárali, že to tak bude, ale k pevnej viere založenej na dôkazoch. (1. Jána 4:1) Keď nadobúdame takúto vieru, zisťujeme, že sa stávame duchovne silnejšími, zdravšími a šťastnejšími. — Matúš 5:3; Rimanom 10:17.

Najskôr sa musí uskutočniť duchovné uzdravovanie!

Mnoho telesne zdravých ľudí je nešťastných. Niektorí sa dokonca pokúsia o samovraždu, pretože nemajú žiadnu nádej do budúcnosti alebo sa cítia premožení problémami. V podstate sú títo ľudia postihnutí duchovne — a to je v Božích očiach oveľa vážnejší stav ako telesné postihnutie. (Ján 9:41) Naproti tomu mnohí, ktorí sú telesne postihnutí, ako napríklad Christian a Junior spomenutí v predchádzajúcom článku, žijú šťastným a zmysluplným životom. Prečo? Pretože sú duchovne zdraví a sú posilňovaní spoľahlivou nádejou, ktorá je založená na Biblii.

O jedinečnej potrebe, ktorú ako ľudia máme, Ježiš povedal: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.“ ​(Matúš 4:4) Áno, na rozdiel od živočíšneho tvorstva človek potrebuje viac ako len telesný pokrm. Keďže sme boli stvorení na Boží „obraz“, potrebujeme duchovný pokrm — poznanie Boha a toho, ako zapadáme do jeho predsavzatia a ako máme konať jeho vôľu. (1. Mojžišova 1:27; Ján 4:34) Poznanie Boha robí náš život zmysluplným a dodáva nám duchovnú silu. Je aj základom na získanie večného života na rajskej zemi. „To znamená večný život,“ povedal Ježiš, „že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3.

Mali by sme si tiež všimnúť, že učeníci neoslovovali Ježiša „Liečiteľ“, ale „Učiteľ“. (Lukáš 3:12; 7:40) Prečo? Pretože Ježiš učil ľudí o trvalom riešení ľudských problémov — o Božom Kráľovstve. (Lukáš 4:43; Ján 6:26, 27) Táto nebeská vláda v rukách Ježiša Krista bude panovať nad celou zemou a naplní všetky biblické sľuby o úplnom a trvalom obnovení spravodlivého ľudstva i jeho pozemského domova. (Zjavenie 11:15) Preto Ježiš vo svojej vzorovej modlitbe spojil príchod Kráľovstva s uskutočnením Božej vôle na zemi. — Matúš 6:10.

 Po spoznaní tejto inšpirovanej nádeje sa mnohým telesne postihnutým jednotlivcom zmenili slzy smútku na slzy radosti. (Lukáš 6:21) Boh však odstráni nielen choroby a telesné postihnutia, ale aj základnú príčinu ľudského utrpenia — samotný hriech. Slová Izaiáša 33:24 a Matúša 9:2–7, ktoré už boli citované, vlastne spájajú choroby s naším hriešnym stavom. (Rimanom 5:12) Teda po víťazstve nad hriechom sa ľudstvo bude konečne tešiť zo „slávnej slobody Božích detí“, zo slobody, ku ktorej patrí dokonalosť mysle i tela. — Rimanom 8:21.

Tí, ktorí sa tešia pomerne dobrému zdraviu, by to ľahko mohli považovať za samozrejmosť. Ale tí, ktorí trpia traumou spôsobenou telesným postihnutím, sa na to pozerajú inak. Vedia, aké drahocenné je zdravie a život a ako náhle a neočakávane sa veci môžu zmeniť. (Kazateľ 9:11) Preto dúfame, že telesne postihnutí, ktorí sú medzi našimi čitateľmi, budú venovať zvláštnu pozornosť Božím nádherným sľubom, ktoré sú zaznamenané v Biblii. Ježiš dal svoj život, aby zaistil ich splnenie. Akú lepšiu záruku by sme mohli mať? — Matúš 8:16, 17; Ján 3:16.

[Poznámka pod čiarou]