Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kto je Boh?

Kto je Boh?

Kto je Boh?

„SLOVO Boh je označenie, ktoré ľudia obyčajne dávajú najväčšiemu zdroju existencie vesmíru a najväčšej energie v ňom, a [Boh] je objektom nábožnej oddanosti,“ píše sa v diele The Encyclopedia Americana. Jedna definícia výrazu „Boh“ je: „Najvyššia alebo najväčšia realita.“ Akej podstaty je tá realita vzbudzujúca úctu?

Je Boh neosobnou silou, alebo skutočnou osobou? Má meno? Je trojjedinou bytosťou, Trojicou, ako verí mnoho ľudí? Ako môžeme spoznať Boha? Pravdivé a uspokojujúce odpovede na tieto otázky poskytuje Biblia. Slovami: „[Boh] nie je ďaleko od nikoho z nás,“ nás vlastne povzbudzuje, aby sme ho hľadali. — Skutky 17:27.

Neosobná sila, alebo skutočná osoba?

Mnohí, ktorí veria v Boha, považujú ho za silu, nie za osobu. Napríklad v niektorých kultúrach stotožňovali bohov s prírodnými silami. Niektorí ľudia, ktorí skúmali dôkazy zhromaždené pri vedeckom výskume štruktúry vesmíru a podstaty života na zemi, dospeli k záveru, že musí jestvovať nejaká Prvotná Príčina. Zdráhajú sa však pripísať tejto Príčine osobnosť.

No nenaznačuje zložitosť vytvorených vecí, že tá Prvotná Príčina rozhodne musí mať veľkú inteligenciu? Inteligencia si vyžaduje myseľ. Tá veľká myseľ, ktorej prislúcha zásluha za všetko stvorené, patrí osobe Boha. Áno, Boh má telo — no nie hmotné ako my, ale duchovné. V Biblii sa píše: „Ak je hmotné telo, je aj duchovné.“ ​(1. Korinťanom 15:44) Biblia objasňuje podstatu Boha jasným vyjadrením: „Boh je Duch.“ ​(Ján 4:24) Duchovná forma života, ktorá sa veľmi líši od našej, je ľudským očiam neviditeľná. (Ján 1:18) Existujú aj stvorené duchovné bytosti, ktoré sú neviditeľné. Sú to anjeli — „synovia pravého Boha“. — Jób 1:6; 2:1.

Keďže Boh, hoci ho nikto nestvoril, je osoba s duchovným telom, je logické, že má nejaké miesto, kde býva. Z Biblie sa dozvedáme, že Božím ‚ustanoveným miestom bývania‘ sú nebesia, čím sa myslí duchovná ríša. (1. Kráľov 8:43) Aj biblický pisateľ Pavol uvádza: ‚Kristus vstúpil do samého neba, aby sa za nás zjavil pred osobou Boha.‘ — Hebrejom 9:24.

Slovo „duch“ sa v Biblii používa aj v inom zmysle. Keď žalmista oslovoval Boha v modlitbe, povedal: „Ak vysielaš svojho ducha, tvoria sa.“ ​(Žalm 104:30) Tento duch nie je sám Boh, ale je to sila, ktorú Boh vysiela, čiže používa na dosiahnutie toho, čo si praje. Pomocou ducha Boh vytvoril hmotné nebesia, zem a všetko živé. (1. Mojžišova 1:2; Žalm 33:6) Jeho duch sa nazýva svätý duch. Boh použil svojho svätého ducha aj na to, aby inšpiroval mužov, ktorí písali Bibliu. (2. Petra 1:20, 21) Teda svätý duch je neviditeľná činná sila, ktorú Boh používa na uskutočňovanie svojich predsavzatí.

Boh má jedinečné meno

Biblický pisateľ Agúr sa opýtal: „Kto nabral vietor do dlaní oboch rúk? Kto zabalil vody do plášťa? Kto spôsobil, že sa zdvihli všetky končiny zeme? Aké je jeho meno a aké meno jeho syna?“ ​(Príslovia 30:4) Agúr sa vlastne pýtal: ‚Poznáš meno alebo rodovú líniu človeka, ktorý to urobil?‘ Jedine Boh má moc ovládať prírodné sily. Hoci stvorené veci poskytujú presvedčivé dôkazy o existencii Boha, nič nehovoria o Božom mene. Keby nám Boh sám nebol zjavil svoje meno, nikdy by sme sa ho neboli dozvedeli. Stvoriteľ hovorí: „Ja som Jehova. To je moje meno.“ — Izaiáš 42:8.

Božie jedinečné meno, Jehova, sa len v Hebrejských Písmach vyskytuje takmer 7000 ráz. Ježiš Kristus oznamoval toto meno iným a chválil ho pred nimi. (Ján 17:6, 26) Toto meno sa nachádza v poslednej knihe Biblie ako súčasť výrazu „hallelujah“, čo znamená „chváľte Jah“. A „Jah“ je skrátená forma mena „Jehova“. (Zjavenie 19:1–6, Roháčkov preklad) No mnoho súčasných Biblií používa toto meno len zriedka. V niektorých jazykoch často používajú slovo „PÁN“ alebo „BOH“, napísané veľkými písmenami, aby ho odlíšili od bežného titulu „Pán“ a „Boh“. Niektorí učenci sa nazdávajú, že Božie meno sa vyslovovalo Jahve.

Prečo sú na meno najvýznamnejšej Osobnosti vo vesmíre také odlišné názory? Problém sa začal pred stáročiami, keď Židia z poverčivosti prestali vyslovovať Božie meno a vždy, keď k nemu pri čítaní Písiem prišli, začali ho nahrádzať hebrejským slovom s významom „Zvrchovaný Pán“. Biblická hebrejčina sa písala bez samohlások, a preto sa nedá presne zistiť, ako Mojžiš, Dávid a ďalší ľudia v staroveku vyslovovali písmená, z ktorých sa skladá Božie meno. Ale výslovnosť ‚Jehova‘ sa používa už celé stáročia a jej ekvivalenty sú dnes všeobecne uznávané v mnohých jazykoch. — 2. Mojžišova 6:3; Izaiáš 26:4, King James Version.

Hoci s istotou nepoznáme výslovnosť Božieho mena v starovekej hebrejčine, jeho význam nie je tajomstvom. Božie meno znamená „pôsobí, že sa stane“. Jehova Boh sa ním označuje za Veľkého Pôvodcu predsavzatí. Vždy pôsobí, že sa jeho predsavzatia a sľuby uskutočnia. Toto meno môže právom nosiť jedine pravý Boh, ktorý má takú moc. — Izaiáš 55:11.

Niet pochýb, že meno Jehova slúži na odlíšenie Všemocného Boha od všetkých ostatných bohov. Preto je v Biblii tak často. I keď v mnohých prekladoch sa Božie meno nepoužíva, v Žalme 83:18 sa jasne uvádza: „Ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ Počas služby na zemi Ježiš Kristus svojich nasledovníkov učil: „Budete sa teda modliť takto: ‚Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.‘“ ​(Matúš 6:9) Božie meno by sme teda mali používať, keď sa modlíme, keď o Bohu hovoríme i keď ho chválime pred inými ľuďmi.

Je Bohom Ježiš?

Sám Jehova Boh nenecháva žiaden priestor na pochybnosť o totožnosti svojho Syna. V Matúšovom evanjeliu sa hovorí, že keď bol Ježiš pokrstený, „zaznel aj hlas z nebies, ktorý povedal: ‚Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.‘“ ​(Matúš 3:16, 17) Ježiš Kristus je Boží Syn.

No niektorí nábožensky založení ľudia hovoria, že Ježiš je Boh. Ďalší hovoria, že Boh je Trojica. Podľa tohto učenia „Otec je Boh, Syn je Boh a Svätý Duch je Boh, a predsa to nie sú traja Bohovia, ale jeden Boh“. Podľa tejto náuky sú tieto tri osoby „rovnako večné a seberovné“. (The Catholic Encyclopedia) Sú také názory správne?

O Jehovovi sa v inšpirovanom Písme hovorí: „Ty si Boh od neurčitého času až na neurčitý čas.“ ​(Žalm 90:2) On je „Kráľ večnosti“ — bez začiatku a bez konca. (1. Timotejovi 1:17) Na druhej strane, Ježiš je „prvorodený celého stvorenia“, „začiatok Božieho stvorenia“. (Kolosanom 1:13–15; Zjavenie 3:14) Ježiš hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi a povedal: „Otec je väčší ako ja.“ ​(Ján 14:28) Okrem toho povedal, že niečo nevie ani on, ani anjeli, ale že to vie iba Boh. (Marek 13:32) Navyše Ježiš sa k svojmu Otcovi modlil: „Nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“ ​(Lukáš 22:42) Ku komu sa modlil, ak nie k Osobnosti, ktorá mu bola nadradená? A práve Boh vzkriesil Ježiša zo smrti, Ježiš sa nevzkriesil sám. — Skutky 2:32.

Teda podľa Písma Všemocný Boh je Jehova a Ježiš je jeho Syn. Neboli si rovní predtým, ako Ježiš prišiel na zem, ani počas jeho pozemského života, a Ježiš sa nestal rovným svojmu Otcovi ani po vzkriesení do neba. (1. Korinťanom 11:3; 15:28) Ako sme už videli, takzvaná tretia osoba Trojice, svätý duch, nie je osobou. Je to sila, ktorú Boh používa na dosiahnutie všetkého, čo si praje. Teda náuka o Trojici nie je biblická. * V Biblii sa píše: „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ — 5. Mojžišova 6:4.

Ako lepšie spoznať Boha

Ak máme Boha milovať a preukazovať mu výlučnú oddanosť, ktorú si zaslúži, musíme ho poznať takého, aký skutočne je. Ako môžeme Boha lepšie spoznať? V Biblii sa píše: „Jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo.“ ​(Rimanom 1:20) Jedným zo spôsobov, ako lepšie spoznať Boha, je pozorovať to, čo vytvoril, a s vďačnosťou o tom premýšľať.

Z vytvorených vecí sa však nedozvieme všetko, čo o Bohu potrebujeme vedieť. Napríklad ak máme chápať, že je skutočnou duchovnou Osobou s jedinečným menom, musíme sa pozrieť do Biblie. Štúdium Biblie je ten najlepší spôsob, ako lepšie spoznať Boha. V Písme nám Jehova hovorí oveľa viac o tom, akým je Bohom. Zjavuje nám aj svoje predsavzatia a učí nás spôsobu života, ktorý schvaľuje. (Ámos 3:7; 2. Timotejovi 3:16, 17) Môžeme byť naozaj veľmi radi, že Boh chce, aby sme „prišli k presnému poznaniu pravdy“, aby sme mohli mať úžitok z toho, čo pre nás z lásky robí! (1. Timotejovi 2:4) Snažme sa preto zo všetkých síl učiť sa o Jehovovi všetko, čo môžeme.

[Poznámka pod čiarou]

^ 19. ods. Podrobnejší rozbor tohto námetu pozri v brožúre Máme veriť v Trojicu?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

[Obrázky na strane 5]

Boh použil svojho svätého ducha na vytvorenie zeme a na to, aby inšpiroval mužov na napísanie Biblie

[Obrázok na strane 5]

Hlas z nebies povedal: „Toto je môj Syn“

[Obrázok na strane 7]

Ježiš sa modlil k Bohu — Osobnosti, ktorá je mu nadradená

[Obrázok na strane 7]

Ježiš oznamoval Božie meno iným ľuďom

[Obrázky na strane 7]

Boha môžeme lepšie spoznať