Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prejavuj milujúcu láskavosť tým, ktorí sú v tiesni

Prejavuj milujúcu láskavosť tým, ktorí sú v tiesni

Prejavuj milujúcu láskavosť tým, ktorí sú v tiesni

„Prejavujte si navzájom milujúcu láskavosť.“ — ZECHARIÁŠ 7:9.

1, 2. a) Prečo by sme mali prejavovať milujúcu láskavosť? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

SLOVO Jehovu Boha nás nabáda, aby sme milovali ‚milujúcu láskavosť‘. (Micheáš 6:8, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Uvádza tiež dôvody, prečo to máme robiť. Jedným z nich je to, že „muž s milujúcou láskavosťou zaobchádza so svojou dušou dobre“. (Príslovia 11:17) To je pravda. Prejavovanie milujúcej láskavosti, čiže vernej lásky, utužuje vrúcne a trvalé putá s inými ľuďmi. Výsledkom je to, že máme verných priateľov — čo je skutočne vzácna odmena! — Príslovia 18:24.

Z Písma sa navyše dozvedáme: „Kto sa usiluje o spravodlivosť a milujúcu láskavosť, nájde život.“ ​(Príslovia 21:21) Snahou prejavovať milujúcu láskavosť si získame obľubu u Boha a dosiahneme možnosť zažiť budúce požehnania vrátane večného života. Ale ako prejavovať milujúcu láskavosť? Komu ju prejavovať? A je nejaký rozdiel medzi milujúcou láskavosťou a prirodzenou ľudskou láskavosťou, čiže bežnou láskavosťou?

Ľudská láskavosť a milujúca láskavosť

3. Ako sa milujúca láskavosť líši od ľudskej láskavosti?

Prirodzená ľudská láskavosť a milujúca láskavosť sa odlišujú vo viacerých ohľadoch. Napríklad ľudia, ktorí prejavujú ľudskú láskavosť, to často robia bez toho, aby mali hlboký osobný vzťah k ľuďom, s ktorými zaobchádzajú láskavo. Ale ak niekomu prejavujeme milujúcu láskavosť, s láskou sa k nemu pripútame. Prejavy milujúcej láskavosti medzi ľuďmi, o ktorých sa píše v Biblii, mohli byť založené na už jestvujúcich vzťahoch. (1. Mojžišova 20:13; 2. Samuelova 3:8; 16:17) Alebo mohli byť založené na vzťahoch, ktoré boli výsledkom predošlých skutkov milujúcej láskavosti. (Jozua 2:1, 12–14; 1. Samuelova 15:6; 2. Samuelova 10:1, 2) Tento rozdiel si ukážeme porovnaním dvoch biblických príkladov — príkladu láskavosti a príkladu milujúcej láskavosti, ktoré si navzájom prejavili ľudia.

4, 5. Ako dva uvedené biblické príklady ilustrujú rozdiel medzi ľudskou láskavosťou a milujúcou láskavosťou?

Jeden príklad ľudskej láskavosti sa vzťahuje na skupinu stroskotancov, medzi ktorými bol aj apoštol Pavol. More ich vyhodilo na breh ostrova Malta. (Skutky 27:37–28:1) Hoci Malťania nemali voči cestujúcim, ktorých vyhodilo na breh, z minulosti nijaký záväzok ani medzi nimi neexistoval nijaký vzťah, prijali cudzincov pohostinne a preukázali im „mimoriadnu láskavosť“. (Skutky 28:2, 7) Bolo láskavé, že preukázali pohostinnosť, ale ich pohostinnosť bola náhodná a preukázali ju cudzím ľuďom. Preto to bola ľudská láskavosť.

Zamyslime sa na porovnanie nad pohostinnosťou, ktorú kráľ Dávid preukázal Mefibóšetovi, synovi svojho priateľa Jonatána. Dávid Mefibóšetovi povedal: „Budeš trvale jesť chlieb pri mojom stole.“ Keď mu vysvetľoval, prečo to robí, povedal: „Celkom istotne [ti] prejavím milujúcu láskavosť kvôli tvojmu otcovi Jonatánovi.“ ​(2. Samuelova 9:6, 7, 13) O Dávidovej stálej pohostinnosti sa právom hovorí ako o prejave milujúcej láskavosti, nie iba ako o láskavosti, lebo bola dôkazom jeho vernosti už vytvorenému vzťahu. (1. Samuelova 18:3; 20:15, 42) Podobne aj dnes Boží služobníci prejavujú ľudstvu ako celku ľudskú láskavosť. No stálu milujúcu láskavosť, čiže vernú lásku, prejavujú ľuďom, ku ktorým majú vzťah, ktorý Boh schvaľuje. — Matúš 5:45; Galaťanom 6:10.

6. Aké charakteristické črty milujúcej láskavosti, ktorú si navzájom prejavili ľudia, vystupujú do popredia v Božom Slove?

Niektoré ďalšie charakteristické črty milujúcej láskavosti spoznáme, keď krátko pouvažujeme o troch biblických správach, v ktorých sa hovorí o tejto vlastnosti. Z nich uvidíme, že milujúca láskavosť, ktorú preukazujú ľudia, sa prejavuje (1) konkrétnymi skutkami, (2) ochotne a (3) najmä voči tým, ktorí sú v nejakej tiesni. Okrem toho tieto správy poukazujú na to, ako môžeme prejavovať milujúcu láskavosť dnes.

Otec prejavuje milujúcu láskavosť

7. Čo vyrozprával Abrahámov sluha Betuelovi a Lábanovi a akú otázku nadhodil?

1. Mojžišovej 24:28–67 je zostávajúca časť príbehu o Abrahámovom sluhovi, o ktorom sa hovorilo v predchádzajúcom článku. Po stretnutí s Rebekou dostal sluha pozvanie do domu jej otca Betuela. (28.–32. verš) Tam sluha dopodrobna vyrozprával, ako hľadal manželku pre Abrahámovho syna. (33.–47. verš) Zdôraznil, že úspech, ktorý do tej chvíle dosiahol, považuje za znamenie od Jehovu, „ktorý ma viedol pravou cestou, aby som vzal pre jeho syna dcéru brata môjho pána“. (48. verš) Sluha nepochybne dúfal, že svojím úprimným rozprávaním o tom, čo sa odohralo, presvedčí Betuela a jeho syna Lábana, že za jeho misiou je Jehova. Nakoniec sluha povedal: „Ak teraz skutočne prejavíte milujúcu láskavosť a dôveryhodnosť môjmu pánovi, povedzte mi; ale ak nie, povedzte mi, aby som sa obrátil napravo alebo naľavo.“ — 49. verš.

8. Ako zareagoval Betuel na záležitosti týkajúce sa Rebeky?

Jehova už milujúcu láskavosť Abrahámovi prejavil. (1. Mojžišova 24:12, 14, 27) Bude aj Betuel ochotný urobiť to isté a dovolí Rebeke, aby išla s Abrahámovým sluhom? Doplní milujúca láskavosť človeka Božiu milujúcu láskavosť? Alebo bola sluhova dlhá cesta zbytočná? Pre Abrahámovho sluhu bolo iste veľkou útechou počuť Lábana a Betuela povedať: „Táto vec vyšla od Jehovu.“ ​(50. verš) V tejto veci spoznali Jehovovu ruku a bez váhania prijali Jehovovo rozhodnutie. Betuel potom prejavil milujúcu láskavosť, keď dodal: „Tu pred tebou je Rebeka. Vezmi ju a choď, a nech sa stane manželkou syna tvojho pána, ako hovoril Jehova.“ ​(51. verš) Rebeka ochotne šla s Abrahámovým sluhom a čoskoro sa stala Izákovou milovanou manželkou. — 49., 52.–58., 67. verš.

Milujúca láskavosť, ktorú prejavil syn

9, 10. a) O čo požiadal Jakob svojho syna Jozefa? b) Ako Jozef prejavil milujúcu láskavosť svojmu otcovi?

Aj Abrahámov vnuk Jakob bol príjemcom milujúcej láskavosti. Ako sa píše v 47. kapitole 1. Mojžišovej, Jakob vtedy žil v Egypte a ‚priblížili sa dni, keď mal zomrieť‘. (27.–29. verš) Znepokojovalo ho, že má zomrieť mimo krajiny, ktorú Boh sľúbil Abrahámovi. (1. Mojžišova 15:18; 35:10, 12; 49:29–32) Nechcel byť pochovaný v Egypte, a tak zariadil, aby sa jeho pozostatky dostali do kanaanskej krajiny. Kto sa mohol lepšie postarať o splnenie jeho želania než jeho vplyvný syn Jozef?

10 V správe sa uvádza: „[Jakob] zavolal... svojho syna Jozefa a povedal mu: ‚Ak som teraz našiel priazeň v tvojich očiach... prejavíš mi milujúcu láskavosť a dôveryhodnosť. (Prosím, nepochovávaj ma v Egypte.) Budem ležať so svojimi otcami a ty ma vynesieš z Egypta a pochováš ma v ich hrobe.‘“ ​(1. Mojžišova 47:29, 30) Jozef sľúbil, že tejto žiadosti vyhovie, a krátko nato Jakob zomrel. Jozef a ďalší Jakobovi synovia odniesli Jakobovo telo „do kanaanskej krajiny a pochovali ho v jaskyni poľa Machpela, poľa, ktoré si kúpil Abrahám“. (1. Mojžišova 50:5–8, 12–14) Tak Jozef prejavil milujúcu láskavosť svojmu otcovi.

Milujúca láskavosť nevesty

11, 12. a) Ako Rút prejavila Noeme milujúcu láskavosť? b) V akom ohľade bol ‚posledný prípad‘ milujúcej láskavosti Rút lepší ako ‚prvý‘?

11 V knihe Rút sa hovorí o tom, ako prejavila vdove Noeme milujúcu láskavosť jej nevesta, Moábčanka Rút, ktorá bola tiež vdovou. Keď sa Noema rozhodla pre návrat do Betlehema v Judsku, Rút prejavila milujúcu láskavosť a odhodlanie slovami: „Kam ideš ty, pôjdem i ja, a kde stráviš noc ty, tam ju strávim ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ ​(Rút 1:16) Neskôr Rút prejavila milujúcu láskavosť, keď dala najavo ochotu vydať sa za Noeminho zostarnutého príbuzného Boáza. * (5. Mojžišova 25:5, 6; Rút 3:6–9) Boáz jej povedal: „Vyjadrila si svoju milujúcu láskavosť v poslednom prípade lepšie než v prvom prípade, keď nejdeš za mladými mužmi, či nízkymi alebo bohatými.“ — Rút 3:10.

12 ‚Prvý prípad‘, keď Rút prejavila milujúcu láskavosť, označuje čas, keď opustila svoj ľud a pridŕžala sa Noemy. (Rút 1:14; 2:11) Dokonca aj tento skutok prevýšila „v poslednom prípade“ milujúcej láskavosti — ochotou vydať sa za Boáza. Rút tak mohla dať dediča Noeme, ktorá už pre vysoký vek nemohla mať deti. Manželstvo bolo uzavreté, a keď Rút neskôr porodila, betlehemské ženy zvolali: „Noeme sa narodil syn.“ ​(Rút 4:14, 17) Rút bola skutočne „znamenitá žena“, preto ju Jehova odmenil úžasnou výsadou stať sa predkom Ježiša Krista. — Rút 2:12; 3:11; 4:18–22; Matúš 1:1, 5, 6.

Prejavuje sa skutkami

13. Ako Betuel, Jozef a Rút prejavili milujúcu láskavosť?

13 Všimol si si, ako Betuel, Jozef a Rút prejavili milujúcu láskavosť? Nielen láskavými slovami, ale konkrétnymi skutkami. Betuel nepovedal iba: ‚Tu je Rebeka,‘ ale skutočne ‚vypravil Rebeku‘. (1. Mojžišova 24:51, 59) Jozef nepovedal len: „Urobím podľa tvojho slova,“ ale spolu s bratmi pre Jakoba „urobili presne tak, ako im prikázal“. (1. Mojžišova 47:30; 50:12, 13) Rút nepovedala iba: „Kam ideš ty, pôjdem i ja,“ ale opustila svoj ľud a išla s Noemou, a tak „obe pokračovali svojou cestou, dokiaľ neprišli do Betlehema“. (Rút 1:16, 19) V Judsku opäť konala „všetko, čo jej prikázala jej svokra“. (Rút 3:6) Áno, Rút, ako aj ostatní, prejavila milujúcu láskavosť skutkami.

14. a) Ako dnešní Boží služobníci prejavujú milujúcu láskavosť skutkami? b) O akých skutkoch milujúcej láskavosti vieš medzi kresťanmi vo svojom okolí?

14 Je potešujúce vidieť, ako dnes Boží služobníci ďalej prejavujú milujúcu láskavosť skutkami. Zamysli sa napríklad nad tými, ktorí poskytujú neustálu emocionálnu podporu spoluveriacim, ktorí sú telesne slabí, postihnutí depresiou alebo zármutkom. (Príslovia 12:25) Alebo pomysli na mnohých Jehovových svedkov, ktorí spoľahlivo vozia vekom starších svedkov do sály Kráľovstva na týždenné zborové zhromaždenia. Anna, ktorá má 82 rokov a trpí artritídou, vyjadruje aj pocity mnohých ďalších, keď hovorí: „To, že ma vozia na všetky zhromaždenia, je veľké požehnanie od Jehovu. Z hĺbky srdca mu ďakujem, že mi dal takých láskavých bratov a sestry.“ Robíš také skutky vo svojom zbore aj ty? (1. Jána 3:17, 18) Ak áno, buď si istý, že druhí si cenia tvoju milujúcu láskavosť.

Prejavuje sa ochotne

15. Aká ďalšia charakteristická črta milujúcej láskavosti vystupuje do popredia v troch biblických správach, o ktorých sme uvažovali?

15 Z biblických príbehov, o ktorých sme uvažovali, tiež vidno, že milujúca láskavosť sa prejavuje slobodne a ochotne, nie pod nátlakom. Betuel ochotne spolupracoval s Abrahámovým sluhom a rovnako to bolo aj v prípade Rebeky. (1. Mojžišova 24:51, 58) Jozef prejavil milujúcu láskavosť bez vonkajšieho popudu. (1. Mojžišova 50:4, 5) Rút trvala na tom, že pôjde s Noemou. (Rút 1:18) Keď Noema navrhla Rút, aby išla za Boázom, milujúca láskavosť podnietila Moábčanku povedať: „Všetko, čo mi hovoríš, urobím.“ — Rút 3:1–5.

16, 17. Prečo je milujúca láskavosť Betuela, Jozefa a Rút zvlášť významná a čo ich podnietilo prejaviť túto vlastnosť?

16 Milujúca láskavosť, ktorú prejavil Betuel, Jozef a Rút, je zvlášť významná, lebo Abrahám, Jakob a Noema na nich nemohli vyvíjať nátlak. Napokon Betuel nebol z právneho hľadiska povinný rozlúčiť sa so svojou dcérou. Abrahámovmu sluhovi mohol jednoducho povedať: ‚Nie, svoje pracovité dievča si chcem nechať pri sebe.‘ (1. Mojžišova 24:18–20) Podobne aj Jozef sa mohol slobodne rozhodnúť, či bude konať v súlade so žiadosťou svojho otca, alebo nie, lebo Jakob bol už mŕtvy a nemohol ho donútiť dodržať slovo. Noema sama povedala, že Rút môže zostať v Moábe. (Rút 1:8) Rút sa okrem toho mohla slobodne rozhodnúť, či sa namiesto za Boáza nevydá za niektorého z ‚mladých mužov‘.

17 Betuel, Jozef a Rút prejavili milujúcu láskavosť ochotne; vychádzalo to z ich vnútra. Cítili morálny záväzok prejaviť túto vlastnosť ľuďom, ku ktorým mali vzťah, rovnako ako sa neskôr kráľ Dávid cítil zaviazaný prejaviť ju Mefibóšetovi.

18. a) S akým postojom kresťanskí starší ‚pasú stádo‘? b) Ako istý starší vyjadril, čo si myslí o poskytovaní pomoci spoluveriacim?

18 Milujúca láskavosť je aj dnes znakom Božieho ľudu vrátane mužov, ktorí pasú Božie stádo. (Žalm 110:3; 1. Tesaloničanom 5:12) Títo starší, čiže dozorcovia, pociťujú zodpovednosť žiť v súlade s dôverou, ktorá im bola preukázaná vymenovaním. (Skutky 20:28) Napriek tomu pastiersku činnosť a ďalšie skutky milujúcej láskavosti pre zbor nevykonávajú „z donútenia, ale ochotne“. (1. Petra 5:2) Starší pasú stádo, lebo je to ich úloha, a tiež preto, lebo to túžia robiť. Prejavujú Kristovým ovciam milujúcu láskavosť, pretože by to mali robiť a preto, lebo to chcú robiť. (Ján 21:15–17) „Rád vykonávam návštevy u bratov alebo im len tak zatelefonujem, aby som im dal najavo, že na nich myslím,“ hovorí jeden kresťanský starší. „Z poskytovania pomoci bratom mám veľkú radosť a veľmi ma to uspokojuje.“ Starostliví starší na celom svete s tým celým srdcom súhlasia.

Prejavuj milujúcu láskavosť tým, ktorí sú v tiesni

19. Akú skutočnosť o milujúcej láskavosti podčiarkujú biblické správy, o ktorých sa hovorilo v článku?

19 Biblické správy, ktorými sme sa zaoberali, okrem iného podčiarkli skutočnosť, že milujúcu láskavosť treba preukazovať takým ľuďom, ktorí si svoje potreby nedokážu uspokojiť sami. Ak mala pokračovať Abrahámova rodová línia, Abrahám potreboval Betuelovu spoluprácu. Ak sa mali Jakobove pozostatky dostať do Kanaanu, bola potrebná Jozefova pomoc. A ak mala mať Noema dediča, potrebovala pomoc od Rút. Ani Abrahám, ani Jakob, ani Noema nemohli bez pomoci iných dosiahnuť to, čo potrebovali. Podobne aj dnes by sa mala milujúca láskavosť prejavovať zvlášť tým, ktorí sú v tiesni. (Príslovia 19:17) Mali by sme napodobňovať patriarchu Jóba, ktorý venoval pozornosť ‚strápenému, ktorý volal o pomoc, aj chlapcovi bez otca a každému, kto nemal pomocníka‘, ako aj ‚hynúcemu‘. Okrem toho Jób ‚rozveseľoval srdce vdovy‘ a stal sa ‚očami slepému a nohami chromému‘. — Jób 29:12–15.

20, 21. Kto potrebuje naše prejavy milujúcej láskavosti a čo by sme mali byť všetci rozhodnutí robiť?

20 V každom kresťanskom zbore sú ‚strápení, ktorí volajú o pomoc‘. Príčinou môžu byť také činitele ako osamelosť, skľúčenosť, pocit bezcennosti, sklamanie v iných ľuďoch, vážna choroba alebo smrť niekoho blízkeho. No nehľadiac na príčinu, všetci títo milovaní majú potreby, ktoré je možné a potrebné uspokojiť ochotnými a stálymi skutkami milujúcej láskavosti. — 1. Tesaloničanom 5:14.

21 Preto ďalej napodobňujme Jehovu Boha, ktorý je „hojný v milujúcej láskavosti“. (2. Mojžišova 34:6; Efezanom 5:1) Môžeme to robiť tak, že ochotne podnikáme konkrétne kroky, zvlášť v prípade ľudí, ktorí sú v tiesni. A keď ‚si budeme navzájom prejavovať milujúcu láskavosť‘, istotne preukážeme úctu Jehovovi a zažijeme veľkú radosť. — Zechariáš 7:9.

[Poznámka pod čiarou]

^ 11. ods. Podrobnejšie informácie o tomto type manželstva pozri v 2. zväzku, na 888. strane encyklopédie Hlbšie pochopenie Písma, ktorú vydali Jehovovi svedkovia (čes.).

Ako by si odpovedal?

• Ako sa milujúca láskavosť líši od ľudskej láskavosti?

• Ako prejavili milujúcu láskavosť Betuel, Jozef a Rút?

• S akým postojom by sme mali prejavovať milujúcu láskavosť?

• Kto potrebuje naše prejavy milujúcej láskavosti?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 18]

Ako Betuel prejavil milujúcu láskavosť?

[Obrázok na strane 21]

Verná láska zo strany Rút bola pre Noemu požehnaním

[Obrázky na strane 23]

Milujúca láskavosť ľudí sa prejavuje ochotne, konkrétnymi skutkami a ľuďom v tiesni