Aký je váš názor na smrť?

KAŽDÝ deň života sme v tieni smrti, bez ohľadu na to, akí sme zdraví alebo bohatí. Môže sa stať, že zomrieme, keď budeme najbližšie prechádzať cez cestu alebo ležať v posteli. Také katastrofy ako teroristické útoky 11. septembra 2001 v New Yorku a Washingtone nás stavajú zoči-voči skutočnosti, že „posledný nepriateľ“, smrť, si stále vyberá svoje obete z ľudí všetkých povolaní, vrstiev a vekových skupín, pričom si niekedy vezme tisíce obetí za niekoľko minút. — 1. Korinťanom 15:26.

Napriek tomu ľudí smrť zjavne fascinuje. Zdá sa, že zo žiadneho iného dôvodu sa nepredá viac novín a nepríde k televíznym obrazovkám viac ľudí, ako sú správy o smrti, zvlášť o smrti veľkého množstva ľudí za hrozných okolností. Ľudia akoby sa smrti nikdy nepresýtili, či už ide o smrť vo vojne, smrť spôsobenú prírodnou katastrofou, smrť následkom zločinu alebo choroby. Táto posadnutosť smrťou sa najnevysvetliteľnejšie prejavuje v silných citových výlevoch pri úmrtí verejných činiteľov a významných osobností.

Nič z toho nemožno poprieť. Smrť — smrť iných — ľudí stále fascinuje. Keď však stoja pred otázkou vlastnej smrti, vtedy sa zháčia. Naša vlastná smrť je jednou z vecí, o ktorých nechceme uvažovať.

Zmätení smrťou?

Pomyslenie na vlastnú smrť je a vždy bude nepríjemné. Prečo? Lebo Boh vložil do nášho vnútra silnú túžbu žiť večne. V Kazateľovi 3:11 sa v Roháčkovom preklade píše: „Večnosť dal do ich srdca.“ Neodvratnosť smrti preto vyvoláva v ľuďoch vnútorný konflikt, pretrvávajúcu disharmóniu. Na vyriešenie tohto vnútorného konfliktu a na uspokojenie prirodzenej túžby žiť ďalej si ľudia vymysleli všelijaké náuky, od náuky o nesmrteľnosti duše po náuku o reinkarnácii.

No úmrtie je v každom prípade znepokojujúcou, hroznou udalosťou a ľudia všeobecne majú strach zo smrti. Preto by nás nemalo prekvapovať, že pre ľudskú spoločnosť ako celok je smrť skľučujúcou vyhliadkou. Smrť napríklad odhaľuje, že život zasvätený honbe za bohatstvom a mocou je v konečnom dôsledku márny.

 Izolovaní smrťou?

V minulosti bolo bežné, že smrteľne chorý alebo ranený človek mohol zomrieť v známom a milovanom prostredí svojho domu. Tak to často bývalo v biblických časoch a v niektorých kultúrach je to tak dodnes. (1. Mojžišova 49:1, 2, 33) V takých prípadoch sa zhromaždí rodina a do rozhovoru sa zapoja i deti. Tak každý člen rodiny cíti, že nesmúti sám, a čerpá útechu z toho, že zodpovednosť a žiaľ nenesie sám.

To veľmi kontrastuje s tým, čo sa deje v spoločnosti, kde je rozhovor o smrti tabu, považuje sa za morbídny a v ktorej sa z neho deti vynechávajú, lebo sa predpokladá, že by to bolo na ne „priveľa“. Keď človek umiera v dnešnej dobe, je to v mnohých ohľadoch iné — a často je osamelejší. Hoci väčšina ľudí by radšej zomrela doma, pokojne a v opatere rodiny, pre mnohých je krutou realitou, že zomierajú v nemocnici, zvyčajne sami, v bolestiach a napojení na rad najmodernejších prístrojov budiacich hrôzu. Na druhej strane milióny ľudí zomierajú anonymne — len ako bezmenné obete genocídy, hladu, aidsu, občianskej vojny alebo extrémnej chudoby.

Niečo na zamyslenie

Biblia neodrádza od uvažovania o smrti. Z Kazateľa 7:2 sa dozvedáme: „Lepšie je ísť do domu smútku ako do domu hostiny, pretože to je koniec všetkého ľudstva.“ Keď sa stretneme s realitou smrti, možno sa prestaneme zameriavať na bežné starosti a činnosti a zameriame sa na krátkosť života. To nám pomôže žiť zmysluplnejšie, nie len žiť bezcieľne či život len tak márniť.

Aký je váš názor na smrť? Skúmali ste už svoje pocity, názory, nádeje a obavy súvisiace s koncom vášho života?

Vysvetliť a pochopiť podstatu smrti, rovnako ako vysvetliť a pochopiť podstatu života, presahuje ľudské možnosti. Jediný, kto o nej môže hovoriť spoľahlivo a s autoritou, je náš Stvoriteľ. U neho je „zdroj života“ a jemu „patria cesty zo smrti“. (Žalm 36:9; 68:20) Nech to znie akokoľvek prekvapujúco, keď preskúmame niektoré rozšírené názory týkajúce sa smrti vo svetle Božieho Slova, uteší a občerství nás to. Uvidíme, že smrť nemusí byť koniec všetkého.

[Zvýraznený text na strane 4]

Vedomie, že môžeme zomrieť, nám pomáha žiť zmysluplnejšie