Konaj podľa kráľovského vzoru

„Napíše [si] do knihy odpis tohto zákona... A bude ho mať stále pri sebe a bude si z neho čítať po všetky dni svojho života.“ — 5. MOJŽIŠOVA 17:18, 19.

1. Komu sa môže kresťan chcieť podobať?

SOTVA sa považuješ za kráľa či kráľovnú. Ktorý verný kresťan a bádateľ Biblie by si myslel, že môže konať s autoritou kráľa, ako konal napríklad verný kráľ Dávid, Joziáš, Ezechiáš alebo Jehošafat? Jednako sa im môžeš — a mal by si sa — podobať prinajmenšom v jednom zvláštnom ohľade. V akom? A prečo by si sa im v tom mal podobať?

2, 3. Čo predvídal Jehova v súvislosti s ľudským kráľom a čo mal taký kráľ robiť?

² Boh predvídal, že jeho ľud zatúži mať kráľa. Predvídal to už za Mojžišových čias, dávno predtým ako Izraelitom schválil ľudského kráľa. Preto inšpiroval Mojžiša, aby do zmluvy Zákona zahrnul príslušné pokyny. Boli to pokyny pre kráľa.

³ Boh povedal: „Keď nakoniec vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Jehova, tvoj Boh... a povieš: ‚Nech si dosadím nad sebou kráľa ako všetky národy, ktoré sú okolo mňa‘, máš si nad sebou v každom prípade dosadiť kráľa, ktorého vyvolí Jehova, tvoj Boh... A keď dosadne na trón svojho kráľovstva, stane sa, že si napíše do knihy odpis tohto zákona... A bude ho mať stále pri sebe a bude si z neho čítať po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť Jehovu, svojho Boha, aby dodržiaval všetky slová tohto zákona a tieto predpisy tým, že ich bude uplatňovať.“ — 5. Mojžišova 17:14–19.

4. Čo patrilo k pokynom, ktoré dostali od Boha králi?

⁴ Áno, kráľ, ktorého vyberie Jehova pre svojich ctiteľov, si mal sám odpísať spisy, ktoré sa nachádzajú v Biblii. Kráľ si mal potom tento odpis denne — opakovane — čítať. Nebolo to cvičenie pamäti. Bolo to štúdium a malo užitočný cieľ. Ak mal mať kráľ Jehovovo schválenie, musel takto študovať, aby si vypestoval a udržal správny stav srdca. Tieto inšpirované spisy musel študovať aj preto, aby bol úspešným kráľom s prenikavým úsudkom. — 2. Kráľov 22:8–13; Príslovia 1:1–4.

Uč sa ako kráľ

5. Ktoré časti Biblie si musel kráľ Dávid odpísať a čítať a aký vzťah k tomu mal?

⁵ Čo myslíš, čo konkrétne sa od Dávida vyžadovalo, keď sa stal kráľom Izraela? Mal si odpísať knihy Pentateuchu (1. až 5. Mojžišovu). Len si predstav, aký účinok muselo mať na Dávidovu myseľ a na jeho srdce to, že využil svoje oči a ruky na odpísanie Zákona. Mojžiš pravdepodobne napísal aj knihu Jób, ako aj 90. a 91. žalm. Mal si Dávid odpísať aj tie? Možno. Navyše mal pravdepodobne prístup aj ku knihám Jozua, Sudcovia a Rút. Teda vidíš, že kráľ Dávid si musel prečítať  a osvojiť značnú časť Biblie. A máš dôvod veriť, že to urobil, veď si len všimni jeho vyjadrenia o Božom zákone, ktoré sú teraz v Žalme 19:7–11.

6. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš mal záujem o Písma rovnako ako jeho predok Dávid?

⁶ Väčší Dávid — Ježiš, syn Dávidov — konal podobne. Ježiš mal vo zvyku každý týždeň chodiť do miestnej synagógy. Tam počúval čítanie a výklad Písiem. Ba čo viac, príležitostne z Božieho Slova sám verejne predčitoval a objasňoval jeho použitie. (Lukáš 4:16–21) Ježišovu znalosť Písiem ľahko postrehneš. Prečítaj si evanjeliá a všimni si, ako často Ježiš povedal „je napísané“ alebo inak poukazoval na konkrétne pasáže Písma. Napríklad podľa Matúšovho záznamu Ježiš v Kázni na vrchu citoval z Hebrejských Písiem 21-krát. — Matúš 4:4–10; 7:29; 11:10; 21:13; 26:24, 31; Ján 6:31, 45; 8:17.

7. Ako sa Ježiš líšil od náboženských vodcov?

⁷ Ježiš poslúchal radu zo Žalmu 1:1–3: „Šťastný je muž, ktorý nechodí podľa rady zlých... ale jeho potešenie je v Jehovovom zákone, a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci... Všetko, čo robí, sa podarí.“ To bol veľký rozdiel oproti náboženským vodcom tých čias, ktorí „sa posadili na Mojžišovu stolicu“, ale ignorovali ‚Jehovov zákon‘! — Matúš 23:2–4.

8. Prečo bolo zbytočné, že židovskí náboženskí vodcovia čítali a študovali Písma?

⁸ Niektorých by však mohla miasť jedna pasáž, ktorá by sa dala vyložiť tak, akoby Ježiš odrádzal od štúdia Biblie. V Jánovi 5:39, 40 čítame, že Ježiš niektorým ľuďom svojej doby povedal: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že pomocou nich budete mať večný život, a práve tie svedčia o mne. A predsa nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.“ Týmto vyjadrením Ježiš neodrádzal židovských poslucháčov od štúdia Písiem. Skôr odhaľoval ich neúprimnosť alebo nedôslednosť. Títo ľudia si uvedomovali, že Písma ich môžu viesť k večnému životu, ale práve tie Písma, ktoré skúmali, ich mali viesť aj k Mesiášovi, Ježišovi. No oni ho odmietali prijať. Teda štúdium im nebolo užitočné, lebo neboli úprimní a nechceli sa učiť. — 5. Mojžišova 18:15; Lukáš 11:52; Ján 7:47, 48.

9. Aký vynikajúci príklad dali apoštoli a skorší proroci?

⁹ U Ježišových učeníkov vrátane apoštolov to bolo úplne inak! Študovali ‚sväté spisy, ktoré ich mohli urobiť múdrymi na záchranu‘. (2. Timotejovi 3:15) Tým sa podobali skorším prorokom, ktorí „sa usilovne dopytovali a starostlivo... skúmali“. Pre týchto prorokov nebolo skúmanie len vecou chvíľkového zápalu v štúdiu počas niekoľkých mesiacov alebo počas roka. Apoštol Peter píše, že „ustavične skúmali“, a to zvlášť veci týkajúce sa Krista a toho, aká sláva sa spája s jeho úlohou Záchrancu ľudstva. Peter vo svojom prvom liste 34-krát cituje z desiatich kníh Biblie. — 1. Petra 1:10, 11.

10. Prečo by každý z nás mal mať záujem o štúdium Biblie?

¹⁰ Teda je zjavné, že úlohou kráľov v starovekom Izraeli bolo dôkladne študovať Božie Slovo. Ježiš tak konal. A štúdium Božieho Slova bolo úlohou aj pre tých, ktorí budú  vládnuť v nebi s Kristom ako králi. (Lukáš 22:28–30; Rimanom 8:17; 2. Timotejovi 2:12; Zjavenie 5:10; 20:6) Konať podľa tohto kráľovského vzoru je rovnako nevyhnutné pre všetkých, ktorí sa dnes tešia na požehnania na zemi pod vládou Kráľovstva. — Matúš 25:34, 46.

Úloha pre kráľov i pre teba

11. a) Aké nebezpečenstvo týkajúce sa štúdia hrozí kresťanom? b) Aké otázky by sme si mali položiť?

¹¹ Môžeme otvorene povedať, že každý pravý kresťan by mal osobne skúmať Bibliu. Nie je to potrebné len na začiatku, pri štúdiu Biblie s Jehovovými svedkami. Každý z nás by mal byť rozhodnutý nebyť ako niektorí za čias apoštola Pavla, ktorí časom v osobnom štúdiu ochabli. Naučili sa „základné veci Božích svätých vyhlásení“, napríklad „základnú náuku o Kristovi“, no nepokračovali v štúdiu ďalej, a preto ‚nespeli k zrelosti‘. (Hebrejom 5:12–6:3) A tak si môžeme položiť otázky: „Aký mám názor na osobné štúdium Božieho Slova, a to bez ohľadu na to, či som s kresťanským zborom spojený len krátko, alebo už desiatky rokov? Pavol sa modlil, aby kresťania v jeho dňoch ďalej ‚rástli v presnom poznaní Boha‘. Dávam najavo, že mám rovnakú túžbu?“ — Kolosanom 1:9, 10.

12. Prečo je dôležitá stála záľuba v Božom Slove?

¹² Kľúčom k získaniu dobrých študijných návykov je rozvíjať si záľubu v Božom Slove. Zo Žalmu 119:14–16 vidno, že prostriedkom na to, aby si začal mať potešenie z Božieho Slova, je pravidelné a cieľavedomé uvažovanie o ňom. A opäť to platí bez ohľadu na to, ako dlho si kresťanom. Na zdôraznenie spomeňme Timoteja. Hoci tento kresťanský starší už slúžil „ako znamenitý vojak Krista Ježiša“, Pavol ho nabádal, aby sa vynasnažil ‚správne zaobchádzať so slovom pravdy‘. (2. Timotejovi 2:3, 15; 1. Timotejovi 4:15) Je zrejmé, že ak sa máme ‚vynasnažiť‘, predpokladom je mať dobré študijné návyky.

13. a) Ako by sa dalo získať viac času na štúdium Biblie? b) Aké úpravy dokážeš urobiť, aby si získal čas na štúdium?

¹³ Jedným z krokov k nadobudnutiu dobrých študijných návykov je pravidelne si vyhradzovať čas na štúdium Biblie. Ako sa ti v tomto ohľade darí? Nech už je tvoja úprimná odpoveď akákoľvek, myslíš, že by si mohol mať úžitok z toho, že by si venoval osobnému štúdiu viac času? Možno sa opýtaš: ‚Ako si zorganizovať čas, aby som to mohol robiť?‘ Niektorí zvýšili množstvo času, ktoré venujú efektívnemu štúdiu Biblie, tak, že ráno vstávajú o niečo skôr. Možno pätnásť minút čítajú Bibliu alebo študujú nejaký námet, ktorý si sami vybrali. Ďalšia možnosť: Upraviť si trochu týždenný rozvrh. Ak máš napríklad zvyk takmer každý deň čítať noviny alebo pozerať večerné správy v televízii, dalo by sa to jeden deň v týždni vynechať? Ten čas by si mohol využiť na hlbšie štúdium Biblie. Keď v jeden deň nahradíš správy osobným štúdiom a venuješ mu asi 30 minút, ročne získaš vyše 25 hodín. Predstav si, aký úžitok môžeš mať z ďalších 25 hodín čítania či štúdia Biblie! Alebo iný návrh: Budúci týždeň na konci každého dňa analyzuj, čo si robil. Zisti, či nenájdeš niečo, čo by sa dalo vynechať alebo obmedziť, aby si získal viac času na čítanie alebo štúdium Biblie. — Efezanom 5:15, 16.

14, 15. a) Prečo sú pri osobnom štúdiu dôležité ciele? b) Aké ciele si možno dať pri čítaní Biblie?

¹⁴ Čo ti štúdium uľahčí a spríjemní? Ciele. Aké realistické ciele by si si pri štúdiu mohol dať? Pre mnohých je vynikajúcim prvým cieľom prečítať celú Bibliu. Možno si si doteraz príležitostne prečítal niektoré úseky Biblie a mal si z toho úžitok. Mohol by si sa teraz rozhodnúť prečítať celú Bibliu? Tvojím počiatočným cieľom, aby si to dosiahol, by mohlo  byť prečítať štyri evanjeliá; druhý menší cieľ by potom mohol byť napríklad prečítať zvyšok Kresťanských gréckych Písiem. A keď už z toho získaš uspokojenie a úžitok, tvojím ďalším cieľom by mohlo byť postupne prečítať Mojžišove knihy a historické knihy až po Ester. Keď to dosiahneš, uvidíš, že je realistické dočítať aj zvyšok Biblie. Istá žena, ktorá mala asi 65 rokov, keď sa stala kresťankou, si na vnútornú stranu obálky Biblie písala dátum začiatku a konca čítania celej Biblie. Teraz už má päť párov dátumov! (5. Mojžišova 32:45–47) No nečíta z obrazovky monitora ani z tlačového výstupu z počítača, ale má Bibliu v rukách.

¹⁵ Niektorí jednotlivci, ktorí už dosiahli svoj cieľ prečítať celú Bibliu, podnikajú ďalšie kroky, aby bolo ich pokračujúce štúdium stále produktívnejšie a odmeňujúcejšie. Jedným spôsobom je zaradiť pred čítanie každej nasledujúcej knihy Biblie vybraný študijný materiál. V knihe „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“ a Hlbšie pochopenie Písma možno nájsť vynikajúce informácie o historickom pozadí, slohu a možnom úžitku z jednotlivých biblických kníh. *

16. Aké príklady by sme pri štúdiu Biblie nemali napodobňovať?

¹⁶ Pri štúdiu nenapodobňuj taký prístup, aký je príznačný pre mnohých takzvaných biblických učencov. Nadmerne sa zameriavajú na analýzu textu, akoby mala Biblia ľudský pôvod. Niektorí z nich sa snažia pevne stanoviť okruh čitateľov každej knihy alebo cieľ či údajný uhol pohľadu, ktorý mal na mysli ľudský autor jednotlivej knihy. Také ľudské uvažovanie môže degradovať knihy Biblie na obyčajnú históriu alebo môže spôsobiť, že sa budú považovať za dielo, v ktorom sa odráža vývojový prístup k náboženstvu. Ďalší učenci sa oddávajú štúdiu slov, napríklad filológii biblickej literatúry. Viac sa venujú štúdiu pôvodu slov a uvádzaniu hebrejských a gréckych významov než zmyslu Božieho posolstva. Čo myslíš, je pravdepodobné, že sa takými prístupmi dá nadobudnúť hlboká viera, ktorá podnecuje človeka konať? — 1. Tesaloničanom 2:13.

17. Prečo by sme mali Bibliu považovať za knihu, ktorá obsahuje posolstvo pre všetkých ľudí?

¹⁷ Sú vôbec závery takých učencov opodstatnené? Je pravda, že každá kniha Biblie má len jednu ústrednú myšlienku alebo je určená výlučne jednému okruhu čitateľov? (1. Korinťanom 1:19–21) Skutočnosti ukazujú, že knihy Božieho Slova majú trvalú hodnotu pre každého človeka bez ohľadu na vek či prostredie, z ktorého pochádza. I keď bola niektorá kniha pôvodne adresovaná jednému človeku, napríklad Timotejovi alebo Títovi, alebo konkrétnej skupine, možno Galaťanom alebo Filipanom, tieto knihy môžeme a mali by sme študovať všetci. Sú dôležité pre každého z nás. V tej-ktorej knihe sa môžu rozoberať mnohé témy a môže priniesť úžitok mnohým skupinám čitateľov. Áno, posolstvo Biblie je univerzálne, a to nám pomáha chápať, prečo bolo preložené do jazykov ľudí celej zeme. — Rimanom 15:4.

 Úžitok pre teba i pre druhých

18. O čom by si mal uvažovať pri čítaní Božieho Slova?

¹⁸ Pri štúdiu zistíš, že je veľmi užitočné usilovať sa o porozumenie Biblie a tiež snažiť sa vidieť detaily v správnych súvislostiach. (Príslovia 2:3–5; 4:7) To, čo Jehova zjavil prostredníctvom svojho Slova, úzko súvisí s jeho predsavzatím. Preto pri čítaní spájaj fakty a rady s Božím predsavzatím. Môžeš uvažovať, ako s ním súvisí určitá príhoda, myšlienka alebo proroctvo. Klaď si otázky: ‚Čo mi to hovorí o Jehovovi? Ako to súvisí s Božím predsavzatím, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom Božieho Kráľovstva?‘ Mohol by si tiež uvažovať: ‚Ako môžem tieto informácie využiť? Môžem ich použiť pri vyučovaní alebo keď druhým dávam na základe Písma rady?‘ — Jozua 1:8.

19. Kto má úžitok, keď druhým rozprávaš, čo si sa naučil? Vysvetli to.

¹⁹ Uvažovanie o iných ľuďoch prinesie úžitok aj v ďalšom ohľade. Pri čítaní a štúdiu Biblie sa budeš dozvedať nové veci a získaš nový pohľad na veci. Snaž sa ich zahrnúť do budujúcich rozhovorov s členmi rodiny či s inými ľuďmi. Niet pochýb, že ak to budeš robiť vo vhodnom čase a skromne, také rozhovory budú odmeňujúce. Rozprávanie o tom, čo si sa naučil, alebo o hľadiskách, ktoré ťa zaujali, bude pre druhých pravdepodobne pôsobivejšie, keď budeš hovoriť úprimne a nadšene. Navyše to prinesie úžitok i tebe samému. V akom ohľade? Odborníci hovoria, že človek si naučenú alebo preštudovanú látku zapamätá dlhšie, ak ju použije alebo si ju zopakuje, kým ju má ešte čerstvo v pamäti, napríklad keď sa o nej porozpráva s inými. *

20. Prečo je užitočné čítať Bibliu opakovane?

²⁰ Zakaždým, keď prečítaš nejakú biblickú knihu, určite nazbieraš nové informácie. Zapôsobia  na teba pasáže, ktoré ti predtým toľko nehovorili. Nadobudnú nový význam. To by malo zdôrazniť, že knihy Biblie nie sú čírou ľudskou literatúrou, ale pokladom, ktorý je vhodný na to, aby si ho opakovane študoval a mal z neho úžitok. Pamätaj, že kráľ, napríklad Dávid, mal „z neho čítať po všetky dni svojho života“.

21. Akú odmenu môžeš očakávať, ak budeš vo väčšej miere študovať Božie Slovo?

²¹ Áno, ľudia, ktorí si nachádzajú čas na hlboké štúdium Biblie, majú z toho obrovský úžitok. Získavajú duchovné klenoty a pochopenie. Ich vzťah k Bohu silnie a je stále bližší. A sú stále hodnotnejší pre členov rodiny, bratov a sestry v kresťanskom zbore i pre ľudí, ktorí sa ešte len stanú ctiteľmi Jehovu. — Rimanom 10:9–14; 1. Timotejovi 4:16.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo sa vyžadovalo od kráľov v Izraeli?

• Aký príklad dal v štúdiu Písma Ježiš a apoštoli?

• Aké úpravy môžeš urobiť, aby si mohol osobnému štúdiu venovať viac času?

• S akým postojom by si mal pristupovať k štúdiu Božieho Slova?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 15]

„V rukách“

„Ak chceme... biblickú konkordanciu, nenájdeme lepší prostriedok ako internet. Ale ak chceme Bibliu čítať, študovať, ak chceme o nej uvažovať a rozjímať, treba ju mať v rukách, lebo jedine tak ju dostaneme do mysle a srdca.“ — Gertrude Himmelfarbová, známa bývalá profesorka City Univerzity v New Yorku.