Učme seba aj iných kresťanskej morálke

„Ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš?“ — RIMANOM 2:21.

1, 2. Aké máš dôvody na to, aby si chcel študovať Bibliu?

NA ŠTÚDIUM Božieho Slova máš mnoho dôvodov. Pravdepodobne chceš poznať fakty o ľuďoch, udalostiach, miestach a ďalších veciach, ktoré sú v ňom obsiahnuté. V náukovej oblasti chceš poznať pravdu, ktorá je v protiklade s náboženskými omylmi, napríklad s náukou o Trojici alebo o ohnivom pekle. (Ján 8:32) Okrem toho by si mal chcieť lepšie spoznať Jehovu, aby si sa mu mohol viac podobať a aby si mohol pred ním chodiť v priamosti. — 1. Kráľov 15:4, 5.

² S tým súvisí jeden významný dôvod na štúdium Božieho Slova: tvoja príprava na vyučovanie iných — tvojich milovaných, známych a aj ľudí, ktorých možno ešte ani nepoznáš. Pre pravých kresťanov nie je taká činnosť vecou dobrovoľnosti. Ježiš svojim učeníkom povedal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.

3, 4. Prečo je hodné úcty, keď vyučuješ, ako prikázal Ježiš?

³ Štúdium Biblie s túžbou učiť iných je úctyhodná činnosť a také štúdium môže byť  zdrojom trvalého uspokojenia. Vyučovanie sa oddávna považuje za váženú profesiu. V jednej encyklopédii sa uvádza: „U Židov mnohí dospelí považovali učiteľov za sprievodcov na ceste k záchrane a nabádali deti, aby si učiteľov ctili dokonca viac ako rodičov.“ ​(Encarta Encyclopedia) Vyučovanie je zvlášť úctyhodná činnosť u kresťanov, ktorí tým, že študujú Bibliu, učia sami seba a potom vyučujú druhých.

⁴ „Vyučovaniu sa venuje viac ľudí než ktorejkoľvek inej profesii. Na celom svete je okolo 48 miliónov učiteľov a učiteliek.“ ​(The World Book Encyclopedia) Učiteľom na svetských školách je zverená myseľ mladých ľudí a týchto ľudí môžu ovplyvniť na celé roky. Keď poslúchaš Ježišov príkaz vyučovať iných, účinok je ešte ďalekosiahlejší; môžeš ovplyvniť ich večnú budúcnosť. To zdôraznil apoštol Pavol, keď Timoteja nabádal: „Dávaj stále pozor na seba a na svoje vyučovanie. Zostaň pri tých veciach, lebo takým počínaním zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ ​(1. Timotejovi 4:16) Áno, tvoje vyučovanie súvisí so získaním záchrany.

5. Prečo je kresťanské vyučovanie kvalitatívne najvyššie?

⁵ Oprávnenie a príkaz učiť seba i druhých pochádza z najvyššieho Zdroja, od Zvrchovaného Panovníka vesmíru. Už to samo osebe stavia túto oblasť vyučovania nad akékoľvek svetské vyučovanie, či už ide o vyučovanie základných predmetov, odbornosti do zamestnania, alebo aj vyučovanie zdravotníckych špecializácií. Keď kresťan vyučuje, učí študenta, aby on sám napodobňoval Božieho Syna, Krista Ježiša, a aby to aj vyučoval druhých. — Ján 15:10.

Prečo učiť seba?

6, 7. a) Prečo musíme najprv učiť seba? b) V akom zmysle zlyhali v úlohe učiteľov Židia žijúci v prvom storočí?

⁶ Prečo sa hovorí, že musíme najprv učiť seba? Nemôžeme správne učiť druhých, ak sme sa najskôr neučili my sami. Pavol to zdôraznil v podnetnej pasáži, ktorá bola dôležitá pre Židov v minulosti, ale ktorá obsahuje závažné posolstvo aj pre dnešných kresťanov. Pavol sa opýtal: „Ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty, ktorý hlásaš: ‚Nekradni‘, kradneš? Ty, ktorý hovoríš: ‚Necudzolož‘, cudzoložíš? Ty, ktorému sa protivia modly, olupuješ chrámy? Ty, ktorý sa pýšiš zákonom, prestupovaním Zákona zneuctievaš Boha?“ — Rimanom 2:21–23.

 ⁷ Rečníckymi otázkami uvádza Pavol dva druhy zla uvedené v Desatore: Nebudeš kradnúť a nedopustíš sa cudzoložstva. (2. Mojžišova 20:14, 15) Niektorí Židia v Pavlových časoch boli hrdí, že majú Boží Zákon. Boli ‚ústne poučovaní zo Zákona a presvedčení, že sú vodcami slepých, svetlom tým, ktorí sú v tme, učiteľmi detí‘. (Rimanom 2:17–20) No niektorí boli pokryteckí, lebo sa potajomky dopúšťali krádeží alebo cudzoložstva. To zneuctievalo Zákon i jeho Autora v nebi. Vidíš, že rozhodne neboli schopní učiť druhých; veď neučili ani seba.

8. Ako azda niektorí Židia v Pavlových časoch ‚olupovali chrámy‘?

⁸ Pavol sa zmienil o olupovaní chrámov. Robili to niektorí Židia doslova? Čo mal Pavol na mysli? Otvorene povedané, vzhľadom na obmedzené množstvo informácií v tejto pasáži nemôžeme s istotou tvrdiť, ako niektorí Židia ‚olupovali chrámy‘. Už predtým pisár mesta Efez uviedol, že Pavlovi spoločníci nie sú ‚chrámoví lupiči‘, čo naznačuje, že prinajmenšom niektorí ľudia si mysleli, že Židov z toho možno obviniť. (Skutky 19:29–37) Používali vzácne predmety pochádzajúce z pohanských chrámov vyplienených dobyvateľmi alebo náboženskými fanatikmi alebo s nimi obchodovali? Podľa Božieho Zákona sa malo zlato a striebro z modiel zničiť, nebolo vhodné na osobné použitie. (5. Mojžišova 7:25) * Preto Pavol sa mohol zmieňovať o Židoch, ktorí prehliadali Božie prikázanie a predmety pochádzajúce z pohanských chrámov používali alebo na nich zarábali.

9. Aké skazené praktiky súvisiace s chrámom v Jeruzaleme mohli byť v podstate olupovaním chrámu?

⁹ Na druhej strane Josephus rozprával o afére v Ríme, ktorú zapríčinili štyria Židia, ktorých vodcom bol istý učiteľ Zákona. Tí štyria presvedčili istú Rimanku, židovskú prozelytku, aby im dala zlato a ďalšie cennosti ako dar na chrám v Jeruzaleme. Keď od nej predmety dostali, využili bohatstvo pre seba — čím ho v podstate ulúpili z chrámu. * Ďalší v istom zmysle olupovali Boží chrám tak, že predkladali chybné obete a podporovali chamtivé obchodovanie na jeho pôde, čím z neho robili „jaskyňu lupičov“. — Matúš 21:12, 13; Malachiáš 1:12–14; 3:8, 9.

Uč kresťanskej morálke druhých

10. Akú hlavnú myšlienku Pavlových slov zaznamenaných v Rimanom 2:21–23 by sme nemali prehliadnuť?

¹⁰ Nech už boli v prvom storočí praktiky súvisiace s kradnutím, cudzoložstvom a olupovaním chrámov, o ktorom sa Pavol zmieňoval, akékoľvek, neprehliadnime hlavnú myšlienku jeho slov. Opýtal sa: „Ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš?“ Stojí za pozornosť, že príklady, ktoré Pavol uviedol, súvisia s morálkou. Apoštol Pavol sa tu nezameriava na biblické náuky ani na dejiny. Učenie seba a druhých, o ktorom Pavol hovoril, sa týkalo kresťanskej morálky.

11. Prečo by si mal pri štúdiu Božieho Slova venovať pozornosť kresťanskej morálke?

¹¹ Poučenie z Rimanom 2:21–23 uplatníme vtedy, keď sa z Božieho Slova učíme kresťanskej morálke, keď konáme v súlade s tým, čo sme sa naučili, a keď to potom učíme druhých. Preto keď študuješ Bibliu, všímaj si náznaky Jehovových noriem, z ktorých vychádza morálka pravých kresťanov. Rozjímaj o radách a poučeniach, ktoré nachádzaš v Biblii. Potom odvážne uplatňuj to, čo sa  učíš. To si vyžaduje odvahu a odhodlanie. Pre nedokonalých ľudí je ľahké nájsť si výhovorky a zdôvodnenia, prečo v konkrétnom prípade je za istých okolností možné či dokonca potrebné nedbať na kresťanskú morálku. Židia, o ktorých sa Pavol zmieňoval, boli možno skúsení v takom rafinovanom uvažovaní, ktorého cieľom bolo niečo rozumovo zdôvodniť alebo druhých zviesť. Z Pavlových slov však vidno, že kresťanskú morálku nemožno podľa svojho rozhodnutia zľahčovať ani ignorovať.

12. Aké svetlo vrhá dobré alebo zlé správanie na Jehovu Boha a prečo je užitočné mať túto skutočnosť na pamäti?

¹² Apoštol Pavol zdôraznil jeden z hlavných dôvodov, prečo sa učiť morálke, ktorú nachádzaš v Biblii, a prečo ju potom uplatňovať. Zlé správanie stavalo Jehovu do určitého svetla: „Ty, ktorý sa pýšiš zákonom, prestupovaním Zákona zneuctievaš Boha? Veď ‚pre vás sa rúhajú Božiemu menu medzi národmi‘.“ ​(Rimanom 2:23, 24) Rovnako aj dnes platí, že ak nedbáme na kresťanskú morálku, zneuctievame Toho, kto je jej Zdrojom. A naopak, ak sa pevne pridržiavame Božích noriem, robíme Bohu dobré meno a prinášame mu česť. (Izaiáš 52:5; Ezechiel 36:20) Toto vedomie môže posilniť tvoju rozhodnosť, ak sa dostaneš do pokušení alebo do situácií, v ktorých by sa zdalo, že ignorovať kresťanskú morálku by bolo najľahším alebo najpohodlnejším spôsobom konania. Z Pavlových slov sa učíme ešte niečo iné. Okrem toho, že ty sám si uvedomuješ, že tvoje správanie stavia Boha do určitého svetla, keď učíš druhých, pomáhaj im pochopiť, že aj ich spôsob uplatňovania morálnych noriem, ktoré sa učia, bude stavať Boha do určitého svetla. Kresťanská morálka neprispieva len k spokojnosti a ochrane zdravia. Vrhá tiež svetlo na Toho, kto ju stanovuje a podporuje. — Žalm 74:10; Jakub 3:17.

13. a) Ako nám Biblia pomáha v otázkach morálky? b) Povedz stručný obsah rady v 1. Tesaloničanom 4:3–7.

¹³ Morálka ovplyvňuje aj druhých ľudí. Môžeš to vidieť z príkladov v Božom Slove, ktoré ukazujú, aké je hodnotné uplatňovať Božie normy morálky a tiež aké dôsledky má ich prehliadanie. (1. Mojžišova 39:1–9, 21; Jozua 7:1–25) Nájdeš tu aj také jednoznačné rady o morálke, ako je táto: „To, čo chce Boh, je vaše posvätenie, aby ste sa zdržiavali smilstva, aby každý z vás vedel, ako sa ujať vlády nad svojou nádobou v posvätení a cti, nie v žiadostivých pohlavných chúťkach, aké majú tie národy, ktoré nepoznajú Boha. Nech nikto nejde tak ďaleko, aby škodil svojmu bratovi a zasahoval v tomto do jeho práv... Boh nás totiž nepovolal, aby dovolil nečistotu, ale pre posvätenie.“ — 1. Tesaloničanom 4:3–7.

14. Aké otázky si môžeš položiť vzhľadom na radu z 1. Tesaloničanom 4:3–7?

¹⁴ Z tejto pasáže takmer každý chápe, že sexuálna nemravnosť je porušením kresťanskej morálky. No môžeš pochopiť viac než to, čo je zjavné na prvý pohľad. Niektoré texty otvárajú cestu k rozsiahlemu štúdiu a rozjímaniu, ktorého výsledkom je ich hlbšie a presnejšie porozumenie. Napríklad môžeš premýšľať nad tým, čo mal Pavol na mysli, keď povedal, že keď človek smilní, mohol by zájsť „tak ďaleko, [že by] škodil svojmu bratovi a zasahoval v tomto do jeho práv“. O aké práva ide a ako vďaka lepšiemu porozumeniu tejto veci získaš ďalší podnet udržiavať si kresťanskú morálku? Ako ťa môžu výsledky takého výskumu pripraviť na to, aby si mohol druhých učiť a aby si im mohol pomáhať prinášať Bohu česť?

Študuj, aby si mohol učiť

15. Aké pomôcky by si mohol použiť, aby si učil seba na osobnom štúdiu?

¹⁵ Na preskúmanie otázok alebo problémov, ktoré vzniknú, keď Jehovovi svedkovia pri štúdiu učia seba alebo druhých, používajú svedkovia  pomôcky. Jednou pomôckou, ktorá je dostupná v mnohých jazykoch, je Index publikácií Watch Tower. Ak máš k tejto pomôcke prístup, môžeš ju používať na vyhľadanie informácií v publikáciách, ktoré sú založené na Biblii a ktoré vydávajú Jehovovi svedkovia. Hľadať môžeš buď podľa námetu, alebo v zozname podľa biblického verša. Ďalšou pomôckou, ktorú majú k dispozícii Jehovovi svedkovia v mnohých hlavných jazykoch, je Knižnica Watchtower. Tento počítačový program obsahuje veľkú zbierku publikácií v elektronickej podobe. Program tejto knižnice umožňuje človeku skúmať námety a rozbor textov. Ak máš k dispozícii jednu z týchto pomôcok alebo obe, pravidelne ich používaj, keď študuješ Božie Slovo s cieľom učiť druhých.

16, 17. a) Kde môžeš nájsť objasňujúce komentáre k právam spomínaným v 1. Tesaloničanom 4:6? b) V akých ohľadoch môže smilstvo zasahovať do práv iných ľudí?

¹⁶ Vezmime si uvedený príklad, pasáž z 1. Tesaloničanom 4:3–7. Vznikla tu otázka týkajúca sa práv. O čie práva ide? A čím by sa do nich zasahovalo? Vďaka spomenutým pomôckam pravdepodobne nájdeš viacero objasňujúcich komentárov k týmto veršom i k právam, o ktorých Pavol hovoril. Tieto komentáre si môžeš prečítať v encyklopédii Hlbšie pochopenie Písma, 2. zväzok, strana 696 (čes.); Pravý mier a bezpečie — ako ho môžete nájsť?, strana 103; Strážna veža, 15. novembra 1989, strana 31, angl.

¹⁷ Pri štúdiu týchto publikácií uvidíš, aké pravdivé sú Pavlove slová. Smilník hreší proti Bohu a vystavuje sa nebezpečenstvu nakazenia rôznymi chorobami. (1. Korinťanom 6:18, 19; Hebrejom 13:4) Muž, ktorý smilní, zasahuje do viacerých práv ženy, s ktorou hreší. Pripravuje ju o dobrú povesť a dobré svedomie. Ak je slobodná, zasahuje do jej práva vstúpiť do manželstva ako panna a do práva jej budúceho manžela očakávať, že bude pannou. Smilník ubližuje jej rodičom, a ak je vydatá, aj jej manželovi. Svoju rodinu oberá nemravník o právo na čistú povesť. Ak je členom kresťanského zboru, privádza naň pohanu a kazí jeho povesť. — 1. Korinťanom 5:1.

18. Aký úžitok máš z biblického štúdia kresťanskej morálky?

¹⁸ Nepomáhajú ti také komentáre o právach odhaliť, čo skrýva tento verš? Také štúdium má rozhodne veľkú hodnotu. Keď sa mu venuješ, učíš seba. Stále viac chápeš pravdivosť Božieho posolstva a jeho vplyv. Posilňuješ si odhodlanie držať sa kresťanskej morálky bez ohľadu na to, aké pokušenie azda vznikne. A pomysli len, o čo lepším učiteľom môžeš byť! Napríklad keď budeš učiť ľudí biblickú pravdu, môžeš sa s nimi podeliť o pochopenie biblickej pasáže z 1. Tesaloničanom 4:3–7, vďaka čomu budú kresťanskej morálke viac rozumieť a budú si ju viac vážiť. Teda tvoje štúdium môže tebe aj mnohým ďalším ľuďom pomôcť prinášať česť Bohu. A to sme sa zmienili len o jednom príklade z Pavlovho listu Tesaloničanom. Kresťanská morálka má mnoho ďalších hľadísk a tomu zodpovedá mnoho ďalších biblických príkladov a rád, ktoré môžeš študovať, uplatňovať a vyučovať.

19. Prečo je veľmi dôležité, aby si sa držal kresťanskej morálky?

¹⁹ Niet pochýb, že také konanie je múdre. V Jakubovi 3:17 sa píše, že „múdrosť zhora“,  od samotného Jehovu Boha, je „predovšetkým cudná“. Z toho jasne vyplýva, že je potrebné dodržiavať Božie mravné normy. Jehova vyžaduje, aby ľudia, ktorí ho zastupujú pri vyučovaní z Biblie, boli sami dobrým príkladom „v cudnosti“. (1. Timotejovi 4:12) Dosvedčuje to spôsob života raných učeníkov, ako bol Pavol a Timotej; nedopúšťali sa nemravnosti a Pavol dokonca napísal: „Nech nie je medzi vami ani zmienka o smilstve a nečistote nijakého druhu alebo o chamtivosti, ako sa sluší na svätých, ani hanebné správanie či pochabé reči, ani oplzlé žartovanie.“ — Efezanom 5:3, 4.

20, 21. Prečo súhlasíš s tým, čo napísal apoštol Ján, a čo je zaznamenané v 1. Jána 5:3?

²⁰ Hoci mravné normy predložené v Božom Slove sú jasné a konkrétne, nie sú úmorným bremenom. Ján, najdlhšie žijúci apoštol, si to uvedomoval. Na základe toho, čo za celé desaťročia života pozoroval, vedel, že kresťanská morálka nie je škodlivá. Naopak, ukázalo sa, že je dobrá, užitočná a odmeňujúca. Zdôraznil to, keď napísal: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ — 1. Jána 5:3.

²¹ Všimni si však, že Ján nepredkladá poslušnosť Bohu prejavenú dodržiavaním kresťanskej morálky ako najlepší spôsob života len preto, že nás taký život chráni pred ťažkosťami, pred škodlivými následkami iného konania. Ukazuje správny pohľad, keď uznáva, že je to predovšetkým prejav našej lásky k Jehovovi Bohu, vzácna možnosť dať najavo svoju lásku k nemu. Ak chceme seba a druhých učiť milovať Boha, musíme prijať a uplatňovať jeho vznešené normy. Áno, to znamená učiť seba i druhých kresťanskej morálke.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Prečo musíme najprv študovať, aby sme učili seba, a až potom môžeme učiť druhých?

• Aké svetlo môže naše správanie vrhať na Jehovu?

• Do čích práv by mohol zasahovať smilník?

• Aké je tvoje odhodlanie vo veci kresťanskej morálky?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 22]

„Jeho prikázania nie sú bremenom“