Kráčanie po Jehovových chodníkoch prináša bohatú odmenu

BOL si niekedy na turistickom výlete v horách? Ak áno, možno si sa cítil, ako keby si bol na streche sveta. Aké príjemné bolo dýchať svieži vzduch, vidieť do diaľky a kochať sa v kráse prírody! Životné starosti sa ti tam hore pravdepodobne zdali trochu menej dôležité.

Pre väčšinu ľudí sú takéto výlety zriedkavé. Ak si však oddaným kresťanom, možno v duchovnom zmysle už nejaký čas kráčaš po vysokohorskej krajine. Niet pochýb, že si sa modlil ako žalmista v staroveku: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom.“ ​(Žalm 25:4) Spomínaš si, ako si sa cítil, keď si po prvýkrát vystúpil na vrch Jehovovho domu a začal si šliapať po výšinách? (Micheáš 4:2; Habakuk 3:19) Nepochybne si čoskoro zistil, že chodenie po týchto vyvýšených chodníkoch čistého uctievania ti poskytuje ochranu a prináša radosť. Začal si zažívať podobné pocity, aké vyjadril žalmista: „Šťastný je ľud, ktorý pozná radostný krik. Ó, Jehova, stále chodia v svetle tvojej tváre.“ — Žalm 89:15.

No niekedy musia turisti v hornatom teréne zápasiť s dlhým strmým stúpaním. Začnú ich bolieť nohy a prichádza na nich únava. Aj my môžeme zažívať ťažkosti v našej službe Bohu. V poslednej dobe sa nám kráča možno ťažšie. Ako môžeme znovu získať silu a radosť? Prvým krokom je uznať nadradenosť Jehovových ciest.

Jehovove vyvýšené zákony

Jehovove cesty sú ‚vyššie než ľudské cesty‘ a jeho uctievanie bolo ‚pevne založené nad vrchmi a vyzdvihnuté nad pahorky‘. (Izaiáš 55:9; Micheáš 4:1) Jehovova múdrosť je ‚múdrosťou zhora‘. (Jakub 3:17) Jeho zákony sú nadradené nad všetky iné zákony. Napríklad v čase, keď Kanaančania praktizovali kruté obetovanie detí, Jehova dal Izraelitom vysoké mravné zákony, ktoré sa vyznačovali súcitom. Povedal im: „Nebudeš zaobchodiť s poníženým predpojato a nebudeš dávať prednosť osobe veľkého... Cudzí usadlík... sa má stať pre vás ako váš domáci; a budeš ho milovať ako samého seba.“ — 3. Mojžišova 19:15, 34.

O pätnásť storočí uviedol Ježiš ďalšie príklady Jehovovho ‚majestátneho zákona‘. (Izaiáš 42:21) V Kázni na vrchu povedal svojim učeníkom: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú;  aby ste dokázali, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach.“ ​(Matúš 5:44, 45) „Teda všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im,“ dodal. „To je skutočne význam Zákona a Prorokov.“ — Matúš 7:12.

Tieto vyvýšené zákony pôsobia na srdce vnímavých ľudí a podnecujú ich napodobňovať Boha, ktorého uctievajú. (Efezanom 5:1; 1. Tesaloničanom 2:13) Uvažuj o zmene, ktorá nastala v prípade Pavla. Z prvej zmienky, ktorú o ňom máme v Biblii, sa dozvedáme, že ‚schvaľoval vraždu‘ Štefana a ‚zúril proti zboru‘. Ale len o niekoľko rokov zaobchádzal s kresťanmi v Tesalonike jemne ako „dojčiaca matka, [ktorá] starostlivo opatruje svoje deti“. Božské vyučovanie zmenilo tohto prenasledovateľa na starostlivého kresťana. (Skutky 8:1, 3; 1. Tesaloničanom 2:7) Pavol bol určite vďačný, že jeho osobnosť bola formovaná Kristovým učením. (1. Timotejovi 1:12, 13) Ako nám podobné ocenenie môže pomôcť naďalej kráčať po Jehovových vyvýšených chodníkoch?

Kráčať s vďačnosťou

Turisti majú potešenie z prekrásnej prírodnej scenérie, ktorú im vysokohorská krajina poskytuje. Učia sa tiež vychutnávať malé veci, ktoré môžu vidieť, ako kráčajú po chodníku, napríklad nezvyčajnú skalu, pekný kvet alebo voľne žijúce zviera. V duchovnom ohľade musíme byť vnímaví na odmeny — veľké alebo malé —, ktoré plynú z chodenia s Bohom. Ak si ich uvedomujeme, náš krok sa stáva rezkým a z únavnej chôdze je osviežujúca prechádzka. Potom sa stotožníme so slovami Dávida: „Za rána spôsob, aby som počul tvoju milujúcu láskavosť, veď do teba som vložil svoju dôveru. Daj mi poznať cestu, ktorou mám kráčať.“ — Žalm 143:8.

Mary, ktorá kráča po Jehovových chodníkoch už mnoho rokov, hovorí: „Keď sa pozerám na Jehovovo stvorenie, nevidím len zložitý projekt, ale aj Božiu láskavú osobnosť. Či už je to nejaké zviera, vták, alebo hmyz, každé z nich predstavuje malý očarujúci svet. Rovnaké potešenie vyplýva z duchovných právd, ktoré sa v priebehu rokov stávajú jasnejšími.“

Ako môžeme prehĺbiť svoje ocenenie? Napríklad tak, že nebudeme považovať za samozrejmosť to, čo pre nás Jehova robí. „Ustavične sa modlite,“ napísal Pavol. „Za všetko vzdávajte vďaky.“ — 1. Tesaloničanom 5:17, 18; Žalm 119:62.

K duchu vďačnosti prispieva aj osobné štúdium. Pavol nabádal kresťanov v Kolosách: „Choďte ďalej v spojení s [Kristom Ježišom]... a prekypujte vierou pri vďakyvzdávaní.“ ​(Kolosanom 2:6, 7) Čítanie Biblie a rozjímanie o tom, čo čítame, posilňuje našu vieru a približuje nás k Autorovi Biblie. Na jej stránkach sú poklady, ktoré nás môžu podnietiť ‚prekypovať pri vďakyvzdávaní‘.

Našu cestu robí ľahšou aj to, že slúžime Jehovovi po boku našich bratov. Žalmista o sebe povedal: „Som spoločníkom všetkých, ktorí sa ťa naozaj boja.“ ​(Žalm 119:63) Okamihy strávené na kresťanských zjazdoch alebo inde v spoločnosti bratov patria k tým najšťastnejším. Uznávame, že naša drahocenná celosvetová kresťanská rodina vďačí za svoju existenciu Jehovovi a jeho vyvýšeným cestám. — Žalm 144:15.

 V tom, aby sme naďalej napredovali po Jehovových vyvýšených chodníkoch, nás okrem ocenenia posilní aj zmysel pre zodpovednosť.

Kráčať zodpovedne

Turisti so zmyslom pre zodpovednosť uznávajú, že musia kráčať opatrne, pokiaľ sa nechcú stratiť alebo zísť z cesty a dostať sa príliš blízko k strmému svahu. Jehova nám ako jednotlivcom so slobodnou vôľou poskytuje primeranú mieru voľnosti a iniciatívy. Ale taká voľnosť si vyžaduje zmysel pre zodpovednosť, zatiaľ čo si plníme svoje kresťanské povinnosti.

Jehova napríklad dôveruje svojim služobníkom, že si budú plniť svoje povinnosti zodpovedne. Neurčuje koľko energie a času by sme mali vynaložiť na kresťanské činnosti alebo koľko by sme mali prispievať finančne či iným spôsobom. Skôr sa na nás všetkých vzťahujú Pavlove slová adresované Korinťanom: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci.“ — 2. Korinťanom 9:7; Hebrejom 13:15, 16.

Kresťan zodpovedne dáva i tak, že sa delí o dobré posolstvo s inými. To, že sme zodpovední, dokazujeme tiež prispievaním na celosvetové dielo Kráľovstva. Starší menom Gerhart vysvetľuje, že on a jeho manželka podstatne zvýšili svoje príspevky po návšteve jedného zjazdu vo východnej Európe. „Videli sme, že naši bratia tam majú tak málo v hmotnom ohľade; ale veľmi si cenia našu biblickú literatúru,“ povedal, „a tak sme sa rozhodli, že chceme našich bratov v iných krajinách, ktorí sú v núdzi, podporovať do takej miery, do akej sme len schopní.“

Rozvíjajme si vytrvalosť

Chôdza vo vysokohorskom teréne si vyžaduje výdrž. Turisti cvičia vždy, keď môžu, a mnohí chodia na krátke prechádzky, aby sa tak pripravili na dlhé túry. Pavol podobne odporúčal, aby sme boli naďalej zamestnaní teokratickými činnosťami, a udržiavali si tak duchovnú kondíciu. Tým, čo túžia ‚chodiť hodní Jehovu‘ a ‚byť posilnení‘, Pavol povedal, že by mali „ďalej prinášať ovocie v každom dobrom diele“. — Kolosanom 1:10, 11.

K vytrvalosti turistu prispieva aj motivácia. Ako? Keď sa neustále sústredí na jasný cieľ, napríklad na vzdialený vrch, má to preňho povzbudivý účinok. A keď turista cestou príde k výrazným orientačným bodom, môže zhodnotiť, o koľko postúpil vzhľadom na konečný cieľ. A ako sa pozerá späť na vzdialenosť, ktorú už prešiel, cíti uspokojenie.

Rovnako nás posilňuje a poháňa naša nádej na večný život. (Rimanom 12:12) Zatiaľ čo kráčame po Jehovových cestách, sme úspešní, keď si stanovujeme kresťanské ciele a potom ich dosahujeme. A akú radosť pociťujeme, keď sa obzrieme späť na roky vernej služby alebo keď si všimneme zmeny, ktoré sme urobili na svojej osobnosti! — Žalm 16:11.

Aby turisti mohli prejsť dlhé vzdialenosti a pritom si šetrili energiu, postupujú rovnomerným tempom. Podobne dobré návyky, ktoré zahrnujú pravidelnú návštevu zhromaždení a zvestovateľskú službu, nám pomôžu sústredene postupovať k cieľu. Preto Pavol spolukresťanov nabádal: „Každopádne choďme ďalej poriadne tým istým spôsobom.“ — Filipanom 3:16.

Samozrejme, po Jehovových chodníkoch nekráčame sami. „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom,“ píše Pavol. (Hebrejom 10:24) Dobrá duchovná spoločnosť nám uľahčí udržiavať si tempo, zatiaľ čo kráčame so spoluveriacimi. — Príslovia 13:20.

A nakoniec, čo je najdôležitejšie, nikdy nesmieme zabudnúť na silu, ktorú dáva Jehova. Tí, ktorých sila je v Jehovovi, „pôjdu ďalej od životnej sily k životnej sile“. (Žalm 84:5, 7) Hoci niekedy musíme prejsť cez náročný terén, s Jehovovou pomocou to zvládneme.