Uctievajte Boha „v duchu“

„Ku komuže prirovnáte Boha, akúže k nemu postavíte podobu?“ — Izaiáš 40:18, KATOLÍCKY PREKLAD

MOŽNO ste úprimne presvedčený, že používanie ikon pri uctievaní Boha je prijateľné. Možno máte pocit, že sa tak približujete k Tomu, ktorý vypočúva modlitby, ktorý je neviditeľný a môže sa zdať neosobný a abstraktný.

Máme však absolútnu slobodu voľby v tom, ako sa približovať k Bohu? Nemal by byť sám Boh najvyššou autoritou, pokiaľ ide o to, čo je a čo nie je prijateľné? Ježiš vysvetlil Boží názor slovami: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ ​(Ján 14:6) * Už tieto slová vylučujú používanie ikon alebo akýchkoľvek posvätných predmetov.

Áno, Jehova Boh prijíma len určitý spôsob uctievania. Aký? Inokedy Ježiš povedal: „Prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ — Ján 4:23, 24.

Je možné niečím hmotným zobraziť Boha, ktorý „je duch“? Nie. Ikona nikdy nemôže mať takú slávu ako Boh, bez ohľadu na to, aká je azda pôsobivá. Preto obraz nikdy nemôže byť pravdivým zobrazením Boha. (Rimanom 1:22, 23) ‚Klaňal‘ by sa človek ‚v pravde‘, keby pristupoval k Bohu  prostredníctvom nejakej ikony, ktorú urobil človek?

Jasné učenie Svätého Písma

Boží Zákon zakazoval vyrábať zobrazenia ako predmety uctievania. Druhé nariadenie z Desatora je: „Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!“ ​(2. Mojžišova 20:4, 5) Aj v inšpirovaných kresťanských Písmach je príkaz: „Utekajte pred modloslužbou.“ — 1. Korinťanom 10:14.

Pravda, mnohí tvrdia, že ich spôsob používania zobrazení pri uctievaní nie je modlárstvo. Napríklad pravoslávni kresťania často popierajú, že naozaj uctievajú ikony, pred ktorými sa klaňajú, pred ktorými si kľakajú a modlia sa. Istý ortodoxný kňaz napísal: „Preukazujeme ikonám úctu preto, lebo sú to sväté predmety, a preto, lebo máme posvätnú úctu k tomu, čo zobrazujú.“

Jednako zostáva otázka: Schvaľuje Boh používanie ikon, hoci aj na takzvané nepriame uctievanie? Nikde v Písme nie je na to oprávnenie. Keď si Izraeliti urobili sochu teľaťa, údajne na uctievanie Jehovu, Jehova vyjadril silný nesúhlas a povedal, že je to prejav odpadlíctva. — 2. Mojžišova 32:4–7.

Skryté nebezpečenstvo

Používanie predmetov pri uctievaní je nebezpečný zvyk. Ľudí to môže ľahko vystaviť pokušeniu uctievať predmet, nie Boha, ktorého  predmet údajne stvárňuje. Inými slovami, ikona sa stáva objektom modlárstva.

Za čias Izraelitov sa to stalo s viacerými predmetmi. Napríklad na ceste pustatinou urobil Mojžiš medeného hada. Toto zobrazenie hada na tyči pôvodne slúžilo ako prostriedok na uzdravenie. Ľudia potrestaní uhryznutím hada sa mohli pozrieť na medeného hada a dostať Božiu pomoc. Ale keď sa ľud usadil v Zasľúbenej krajine, podľa všetkého z tohto zobrazenia urobili modlu, akoby sám medený had mal moc uzdravovať. Pálili mu kadidlo a dokonca mu dali aj meno — Nechuštan. — 4. Mojžišova 21:8, 9; 2. Kráľov 18:4.

Okrem toho, Izraeliti sa pokúšali používať truhlu zmluvy ako magický predmet na ochranu pred nepriateľom a malo to katastrofálne následky. (1. Samuelova 4:3, 4; 5:11) A za Jeremiášových čias obyvateľov Jeruzalema zaujímal viac chrám než Boh, ktorého tam uctievali. — Jeremiáš 7:12–15.

Sklon uctievať veci miesto Boha je stále veľmi rozšírený. Výskumník Vitalij Ivanovič Petrenko povedal: „Ikona sa... stáva predmetom uctievania a je tu nebezpečenstvo, že by sa mohla stať predmetom modlárstva... Treba uznať, že je to v podstate pohanská myšlienka vnesená do uctievania ikon populárnymi náukami.“ Podobne aj grécky ortodoxný kňaz Demetrios Konstantelos v knihe Understanding the Greek Orthodox Church píše: „Je možné, že kresťan si z ikony urobí predmet uctievania.“

Tvrdenie, že ikony sú len pomôckami pri nepriamom uctievaní, je veľmi diskutabilné. Prečo? Či nie je pravda, že určité ikony  Márie alebo „svätých“ sa považujú za hodné väčšej úcty a za účinnejšie než iné ikony zobrazujúce toho istého dávno zosnulého človeka? Napríklad na gréckom Tínose má určitá ikona predstavujúca Máriu vlastných oddaných ortodoxných prívržencov, ale rovnako verných prívržencov má aj ikona Márie v Soumele na severe Grécka. Obe skupiny veria, že tá ich ikona je nadradená, že vykonáva pôsobivejšie zázraky než tá druhá, hoci obe predstavujú toho istého dávno zosnulého človeka. Teda v praxi pripisujú ľudia určitým ikonám skutočnú moc a uctievajú ich.

Ako je to s modlitbou k „svätým“ alebo k Márii?

Ako je to však, ak niekto uctieva ľudí, napríklad Máriu alebo „svätých“? Keď Ježiš reagoval na Satanovo pokúšanie, odvolal sa na 5. Mojžišovu 6:13 a povedal: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ ​(Matúš 4:10) Neskôr povedal, že praví ctitelia sa budú klaňať „Otcovi“ a nikomu inému. (Ján 4:23) S týmto vedomím anjel napomenul apoštola Jána za to, že sa pokúsil uctievať ho: „Nerob to!... Bohu sa klaňaj!“ — Zjavenie 22:9.

Je správne modliť sa k Ježišovej pozemskej matke Márii alebo k určitým „svätým“ a prosiť ich, aby za nás orodovali u Boha? Priama odpoveď Písma znie: „Jeden [je] prostredník medzi Bohom a ľuďmi — človek Kristus Ježiš.“ — 1. Timotejovi 2:5.

Chráňte si vzťah k Bohu

Používanie ikon pri uctievaní je v rozpore s jasným učením Písma a nemôže ľuďom pomôcť získať Božie schválenie a dosiahnuť záchranu. Naopak, Ježiš povedal, že večný život závisí od toho, či prijímame poznanie o jedinom pravom Bohu, či sa oboznamujeme s jeho jedinečnou osobnosťou, s jeho predsavzatiami a s tým, ako zaobchádza s ľuďmi. (Ján 17:3) Ikony, ktoré nevidia, necítia ani nehovoria, nepomáhajú človeku spoznať Boha a prijateľne ho uctievať. (Žalm 115:4–8) Toto najdôležitejšie vzdelanie možno získať iba štúdiom Božieho Slova, Biblie.

Okrem toho, že uctievanie ikon neprináša žiaden úžitok, môže byť duchovne nebezpečné. Ako? V prvom rade tak, že môže narušiť vzťah človeka k Jehovovi. V súvislosti s Izraelitmi, ktorí Boha „popudzovali... k hnevu odpornými modlami“, Boh predpovedal: „Ukryjem svoju tvár pred nimi.“ ​(5. Mojžišova 32:16, 20, The New American Bible) Ak si chceli opäť vytvoriť vzťah k Bohu, museli ‚odvrhnúť hriešne modly‘. — Izaiáš 31:6, 7, NAB.

Rada z Písma „Deti moje, chráňte sa modiel!“ je teda veľmi vhodná. — 1. Jána 5:21.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

Pomohli im uctievať „v Duchu“

Olivera bola oddanou členkou ortodoxnej cirkvi v Albánsku. Keď bolo v roku 1967 náboženstvo v tejto krajine postavené mimo zákon, Olivera tajne pokračovala v náboženských zvykoch. Väčšinu svojho skromného dôchodku míňala na nákup zlatých a strieborných ikon, kadidla a sviečok. Ukrývala ich v posteli a často spala vedľa v kresle zo strachu, že by ich mohol niekto uvidieť a ukradnúť. Keď ju začiatkom 90. rokov navštívili Jehovovi svedkovia, rozoznala v ich posolstve zvuk biblickej pravdy. Videla, čo Písmo hovorí o pravom uctievaní „v Duchu“, a dozvedela sa, čo si Boh myslí o používaní ikon. (Ján 4:24, Katolícky preklad) Svedkovia, ktorí s ňou študovali Bibliu, si všimli, že zakaždým, keď Oliveru navštívili, bolo ikon čoraz menej. Napokon tam už nebola žiadna. Po krste Olivera povedala: „Dnes mám miesto zbytočných ikon Jehovovho svätého ducha. Som veľmi vďačná, že nepotrebujem ikony, aby som ho dostala.“

Athéna z gréckeho ostrova Lesbos bola mimoriadne aktívnou členkou ortodoxnej cirkvi. Bola členkou speváckeho zboru a úzkostlivo dodržiavala náboženské tradície vrátane používania ikon. Jehovovi svedkovia jej pomohli uvedomiť si, že nie všetko, čo ju predtým učili, je v súlade s Písmom. Patrilo k tomu aj používanie ikon a krížov pri uctievaní. Athéna trvala na tom, že si o pôvode týchto náboženských predmetov spraví vlastný výskum. Po dôkladnom výskume v rôznych odborných dielach nadobudla presvedčenie, že tieto predmety nemajú pôvod v kresťanstve. Túžba uctievať Boha „v Duchu“ ju podnietila zbaviť sa ikon napriek ich veľkej peňažnej hodnote. Athéna však s radosťou zniesla akúkoľvek stratu, len aby mohla Boha uctievať z duchovného hľadiska čisto a prijateľne. — Skutky 19:19.

[Rámček/obrázok na strane 7]

Ikony ako umelecké diela?

V posledných rokoch sa na celom svete zbierajú ikony. Zberatelia ich obyčajne nepovažujú za posvätné náboženské predmety, ale za umelecké diela odrážajúce byzantskú kultúru. Nie je nezvyčajné nájsť mnoho takých ikon ako dekoračné predmety v domácnosti alebo kancelárii človeka, ktorý o sebe hovorí, že je ateista.

Úprimní kresťania však nezabúdajú na hlavný účel ikony. Je to predmet uctievania. Hoci kresťania nespochybňujú právo iných ľudí vlastniť ikony, sami ikony nevlastnia ani ako súčasť zbierky. To je v súlade so zásadou uvedenou v 5. Mojžišovej 7:26, kde sa podľa Katolíckeho prekladu píše: „Nedonesieš do svojho domu nijakú ohavnosť [zobrazenia používané pri uctievaní], aby si neupadol do záhuby ako ona; hrozne sa pred ňou des a maj ju v najväčšej ošklivosti.“

[Obrázok na strane 7]

Boh netoleroval pri uctievaní používanie zobrazení

[Obrázok na strane 8]

Poznanie z Písma nám pomáha uctievať Boha v duchu