Čo je v skutočnosti peklo?

NECH už slovo „peklo“ vyvoláva vo vašej mysli akúkoľvek predstavu, všeobecne sa peklo považuje za miesto trestu za hriech. Biblia o hriechu a jeho následku hovorí: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Rimanom 5:12) Písma tiež uvádzajú: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť.“ ​(Rimanom 6:23) Keďže trestom za hriech je smrť, dôležitou otázkou pri určovaní pravého významu slova peklo je: Čo sa s nami stane, keď zomrieme?

Pokračuje život v nejakej forme, v nejakej podobe, po smrti? Čo je peklo a akí ľudia tam idú? Je nejaká nádej pre tých, ktorí sú v pekle? Biblia dáva na tieto otázky pravdivé a uspokojujúce odpovede.

Život po smrti?

Prežíva niečo z nášho vnútra, ako napríklad duša alebo duch, smrť tela? Pouvažujme, ako dostal život prvý muž, Adam. Biblia uvádza: „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života.“ ​(1. Mojžišova 2:7) Aj keď dýchanie udržovalo Adamov život, privedenie ‚dychu života‘ do jeho nozdier znamenalo oveľa viac ako iba vdýchnutie vzduchu do pľúc. Znamenalo to, že Boh vniesol do Adamovho neživého tela iskru života — ‚životnú silu‘, ktorá pôsobí vo všetkých tvoroch na zemi. (1. Mojžišova 6:17; 7:22) Biblia túto oživujúcu silu nazýva „duch“. (Jakub 2:26) Tento duch sa dá prirovnať k elektrickému prúdu, ktorý uvádza do činnosti stroj alebo prístroj a umožňuje mu vykonávať jeho funkciu. Tak ako prúd nikdy nenadobudne rysy zariadenia, ktoré uvádza do činnosti, ani životná sila nepreberá žiadne vlastnosti tvora, ktorého oživuje. Nemá osobnosť a nedokáže myslieť.

Čo sa stane s duchom, keď človek zomrie? Žalm 146:4 hovorí: „Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ Keď človek zomrie, jeho neosobný duch nepokračuje v existencii v inej ríši ako duchovný tvor. „Vráti [sa] k pravému Bohu, ktorý ho dal.“ ​(Kazateľ 12:7) To znamená, že akákoľvek nádej na budúci život toho človeka teraz úplne závisí od Boha.

Starovekí grécki filozofi Sokrates a Platón zastávali názor, že duša vnútri človeka prežíva smrť a nikdy nezomiera. Čo učí Biblia  o duši? Adam sa „stal živou dušou,“ hovorí 1. Mojžišova 2:7. Nedostal dušu; on bol duša — on ako celá osoba. Písma hovoria o duši, ktorá koná prácu, túži po jedle, je unesená, trpí nespavosťou a tak ďalej. (3. Mojžišova 23:30; 5. Mojžišova 12:20; 24:7; Žalm 119:28) Áno, sám človek je duša. Keď človek zomrie, zomrie duša. — Ezechiel 18:4.

Aký je potom stav mŕtvych? Keď Jehova vynášal rozsudok nad Adamom, povedal: „Si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19) Kde bol Adam predtým, ako ho Boh vytvoril z prachu zeme a dal mu život? Jednoducho neexistoval! Keď Adam zomrel, vrátil sa do toho istého stavu úplnej neprítomnosti života. Stav mŕtvych je objasnený v Kazateľovi 9:5, 10, kde čítame: „Mŕtvi nič nevedia... V záhrobí, do ktorého sa uberáš, niet práce ani myšlienky, ani poznania, ani múdrosti.“ ​(Evanjelický preklad) Podľa Písiem je smrť stav neexistencie. Mŕtvi nemajú žiadne vedomie, žiadne pocity, žiadne myšlienky.

Nekonečné muky, alebo všeobecný hrob?

Keďže mŕtvi nie sú v stave vedomej existencie, peklo nemôže byť ohnivé miesto mučenia, kde zlí po smrti trpia. Čo je potom peklo? Keď preskúmame, čo sa stalo s Ježišom po smrti, pomôže nám to zodpovedať túto otázku. Biblický pisateľ Lukáš uvádza: „[Ježiš] nebol zanechaný v hádese [pekle, King James Version], ani jeho telo nevidelo porušenie.“ * (Skutky 2:31) Kde bolo peklo, do ktorého šiel dokonca Ježiš? Apoštol Pavol napísal: „Odovzdal [som vám], že Kristus podľa Písma zomrel za naše hriechy; a že bol pochovaný, áno, že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písiem.“ ​(1. Korinťanom 15:3, 4) Teda Ježiš bol v pekle, v hrobe, ale nebol tam zanechaný, pretože bol vzkriesený.

Zamyslime sa aj nad prípadom spravodlivého Jóba, ktorý veľmi trpel. Želal si uniknúť zo svojej bezútešnej situácie, a preto prosil: „Kto mi to dá, aby si ma ukryl v pekle [šeole] a schoval ma, dokiaľ neprejde tvoj hnev?“ * (Jób 14:13, Douay Version) Je absurdné myslieť si, že Jób túžil nájsť ochranu na nejakom ohnivo horúcom mieste! Pre Jóba znamenalo „peklo“ jednoducho hrob, kde by sa skončilo jeho utrpenie. Biblické peklo je teda všeobecný hrob ľudstva, kde idú dobrí aj zlí ľudia.

Stravujúce ohnivé peklo?

Je možné, že by stravujúci pekelný oheň symbolizoval úplné zničenie? Písma oddeľujú oheň od hádesu alebo pekla, keď hovoria:  „Smrť a hádes boli vrhnuté do ohnivého jazera.“ „Jazero“, ktoré sa tu spomína, má symbolický význam, pretože smrť a peklo (hádes) vhodené doň nemôžu byť doslovne spálené. „To ohnivé jazero znamená druhú smrť“ — smrť, z ktorej už nie je žiadna nádej na návrat do života. — Zjavenie 20:14.

Ohnivé jazero má rovnaký význam ako „ohnivá gehenna [ohnivé peklo, Roháčkov preklad]“, o ktorej hovoril Ježiš. (Matúš 5:22; Marek 9:47, 48) Výraz gehenna sa v Kresťanských gréckych Písmach objavuje 12-krát a vzťahuje sa na údolie Hinnom pod jeruzalemskými hradbami. Keď bol na zemi Ježiš, toto údolie sa používalo ako miesto na odpadky, „kde sa hádzali mŕtve telá zločincov, mŕtvoly zvierat a nečistota každého druhu“. (Smith’s Dictionary of the Bible) Oheň sa udržiaval tým, že doň pridávali síru, aby sa odpadky spálili. Ježiš použil toto údolie ako vhodný symbol večného zničenia.

Tak ako gehenna, aj ohnivé jazero symbolizuje večné zničenie. Smrť a hádes budú doň „vrhnuté“ v tom zmysle, že sa s nimi skoncuje, keď bude ľudstvo oslobodené od hriechu a rozsudku smrti. „Podiel“ v tomto jazere budú mať aj úmyselní, nekajúcni hriešnici. (Zjavenie 21:8) Aj oni budú navždy zničení. Naproti tomu tí v Božej pamäti, ktorí sú v pekle — všeobecnom hrobe ľudstva —, majú pred sebou úžasnú budúcnosť.

Peklo bude vyprázdnené!

Zjavenie 20:13 uvádza: „More vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes vydali mŕtvych, ktorí boli v nich.“ Áno, biblické peklo bude vyprázdnené. Ako sľúbil Ježiš, „prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť [Ježišov] hlas a vyjdú“. (Ján 5:28, 29) Aj napriek tomu, že milióny mŕtvych v súčasnosti už v nijakej forme neexistujú, tí, ktorí sú v pamäti Jehovu Boha, budú vzkriesení alebo privedení späť k životu v obnovenom pozemskom raji. — Lukáš 23:43; Skutky 24:15.

V novom svete, ktorý vytvorí Boh, vzkriesení ľudia poslúchajúci jeho spravodlivé zákony už nikdy nebudú musieť opäť zomrieť. (Izaiáš 25:8) Jehova im „zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. Skutočne, ‚predošlé veci sa pominú‘. (Zjavenie 21:4) Aké požehnanie čaká tých, ktorí sú v pekle — „v pamätných hrobkách“! Toto požehnanie je pre nás naozaj dostatočným dôvodom na to, aby sme ďalej prijímali poznanie o Jehovovi Bohu a jeho Synovi, Ježišovi Kristovi. — Ján 17:3.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 5]

Jób sa modlil o ochranu v pekle

[Obrázok na strane 6]

Ohnivá gehenna — symbol večného zničenia

[Obrázok na strane 7]

‚Tí v pamätných hrobkách vyjdú‘